Firmy na Slovensku stále považujú mladých ľudí za príťaž, trojica Slovákov sa to snaží zmeniť

Portál Praxuj.sk má pomôcť mladým ľuďom získať prax vo svojom odbore. Kedy prišiel prvý impulz na založenie portálu?

Prvá myšlienka vzišla už takmer pred 3 rokmi. Odvtedy máme v hlave iba Praxuj a každý deň sa snažíme pomôcť mladým ľuďom na Slovensku.

Za projektom stojíte traja mladí chalani, prečo ste sa vybrali touto cestou?

Projekt sme začali s tým, že sa chceme toho čo najviac naučiť a zároveň pomôcť zlepšiť situáciu v našej krajine. Vadí nám pozerať sa na to, ako šikovní mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. Myslíme si, že keď študent získa kontakty a pracovné obzory už počas školy, má väčšiu motiváciu zostať na Slovensku.

Keď ste prvýkrát hľadali firmy ponúkajúce prax, aký ste z toho celého mali pocit? Dávali zamestnávatelia študentom dostatočnú príležitosť na sebarealizáciu?

Počiatky boli náročné z viacerých dôvodov, tým základným bolo to, že sme boli a stále sme pre firmy dosť neznámi. Druhým dôvodom bolo to, že firmy na Slovensku stále považujú mladých ľudí za príťaž, ktorá veľa vezme a málo dá. Pomaličky sa tento trend zlepšuje.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Čo je podľa vás najväčším problémom, akému musia študenti pri hľadaní praxe čeliť?

Ako problém vnímame postoj vysokých škôl ku praxi. Máloktorý študijný odbor ponúka kredity za stáž. V rámci voľného času je teda pre študentov náročnejšie stážovať popri školských povinnostiach. Prax je absolútne kľúčová a školstvo by podľa nášho názoru malo na to klásť väčší dôraz a študentov viac motivovať.

Mnoho mladých to, žiaľ, s praxou odkladá a v pracovnom živote sa začnú orientovať až po ukončení štúdia. Prečo to nemusí byť dobrý nápad?

V prvom rade by som sa bál, že tí šikovnejší, ktorí stážovali už počas školy, budú mať vždy prednosť na pohovore. Platové podmienky sa tiež môžu líšiť, ak pri nástupe do zamestnania nie ste absolútny junior.

Aké portfólio praxí ponúkate? Špecializujete sa na nejakú konkrétnu oblasť?

Snažíme sa obsiahnuť naozaj všetky oblasti. Najviac ponúk sme mali v oblasti marketingu, spoločenských vied, ekonómie a IT. Jedinou podmienkou u nás je, že ponuky musia byť na odbornú prácu.

zdroj: Praxuj.sk

V akej pracovnej oblasti je to s praxou najľahšie a v akej je ich naopak nedostatok?

Najväčší dopyt po zamestnancoch je už tradične v IT. Najťažšie sa hľadá prax napríklad v odboroch ako chémia, biológia alebo geológia.

Niektorí zamestnávatelia sú ku praktikantom skeptickí, ako sa dá toto nastavenie zmeniť?

Ak stážista nemá prínos pre spoločnosť, možno je vhodné prehodnotiť vlastné procesy a onboarding zamestnancov. Stážista vám nebude diktovať, ako máte procesy zlepšiť, ale môže nastaviť dobré zrkadlo a na vylepšenia prídete sami.

Mnohé firmy ponúkajú prax bez nároku na honorár. Kedy je to ešte v poriadku a kedy si už honorár vypýtať treba?

Je to na firme, či je ochotná zainvestovať do stážistov. Na jednej strane si myslíme, že aj neplatené stáže môžu človeka naučiť veľmi veľa. Na druhej strane, platení stážisti sú viac motivovaní, zodpovednejší a zamestnávateľa vnímajú pozitívnejšie.

Koľko si môže praktikant vypýtať?

Mali sme ponuky na stáž, ktoré mali plat zrovnateľný s ponukou práce na plný úväzok. Plat však veľmi záleží aj od pracovnej oblasti. Plat stážistu v IT to môže byť aj 10 eur za hodinu, ale odporúčal by som začať na 5 eur na hodinu. V marketingu sme videli najvyšší plat 7 eur na hodinu, ale v poriadku sú aj 4 eurá na hodinu.

Ako u vás funguje proces prihlásenia a hľadania praxe?

Hlásenie na stáž sme zjednodušili, ako sa len dalo. Stačí vyplniť krátky formulár na stránke pracovnej ponuky a my vám automaticky vytvoríme účet a zároveň pošleme váš životopis zamestnávateľovi.

zdroj: Praxuj.sk

Akým spôsobom komunikujete s firmami?

Primárny kanál sú pre nás e-maily. Chodíme však aj na osobné stretnutia a snažíme sa vzťahy udržiavať čo najčerstvejšie. Je dôležité si pýtať spätnú väzbu a ešte dôležitejšie je na základe toho vykonávať zlepšenia.

Je nejaký ideálny čas, v ktorom začať s praxou? Mnohí sa napríklad obávajú, že v prvom ročníku školy si musia iba zvyknúť na študijné tempo, v treťom už zase píšu bakalársku prácu…

Ideálny čas je čo najskôr. Človek si môže ľahko uvedomiť, čo chce (alebo nechce) robiť v živote, až keď si reálne vyskúša prácu v tom odbore. Môžete sa tak vyhnúť menej šťastným rozhodnutiam po škole, kedy už nebude priestor si „len tak“ vyskúšať prácu.

Myslíte si, že dnešní mladí ľudia majú dostatočne realistickú predstavu o tom, čo ich na pracovisku čaká?

Myslím si, že dnešní mladí ľudia sú príliš optimistickí ohľadne platových očakávaní. Veľa ľudí si myslí, že škola ich pripraví na prácu, čo je veľký omyl pre 90% pozícií.

V čom robia neskúsení ľudia v prvom zamestnaní či praxi najväčšie chyby? Ako sa im vyhnúť?

Veľa študentov má pocit, že im stáž nič nedala. Treba počítať s tým, že väčšina firiem nemá vytvorené ideálne procesy pre prijímanie nových zamestnancov. Zamestnanci sú potom zmätení a nevedia, čo majú robiť. Dôležité je pýtať sa vždy, ak vám niečo nie je jasné. Nikto vám nevidí do hlavy a budete najefektívnejší, ak sa hneď spýtate niekoho skúsenejšieho. Vždy sa tiež pokúste dať spätnú väzbu vášmu zamestnávateľovi, ako sa vám pracovalo. Môže to pomôcť ďalším ľuďom, ktorí prídu na stáž po vás.