Fotograf Jakub: K Arnoldovi Schwarzeneggrovi sa mi podarilo dostať, k foteniu kulturistov musíš mať vzťah (ROZHOVOR)

„S fotografovaním som prvýkrát prišiel do kontaktu počas štúdia na strednej škole. Profesionálne som sa foteniu začal venovať až v roku 2016, keď som nadviazal spoluprácu s fitness portálom EastLabs.sk,“ hovorí o svojich začiatkoch uznávaný fitness fotografov.

Fotografie Jakuba Csontosa sú pravidelne publikované na portáli IFBB, ale aj v magazínoch ako Muscle and Fitness a Muscle and Health. Okrem fotografovania fitness súťaží sa venuje produktovej, portrétovej a interiérovej fotografii.

• Ako sa Jakub dostal k fotografovaniu
• Ktorému typu fotografie sa venuje
• Ako prebiehalo stretnutie s Arnoldom Schwarzeneggrom
• Či sa dá na Slovensku uživiť fotením kulturistiky
• S akou bizarnou požiadavkou sa pri fotení stretol

V čom je fotenie kulturistiky iné ako trebárs fotenia áut?

Fotenie kulturistiky, tak ako aj fotenie iných športov je samozrejme výnimočné v neopakovateľnom momente. Ak sa pri fotení auta kvôli nepozornosti nesústredím, vždy je možnosť si danú scénu zopakovať, čo pri športe nie je možné. Fotograf preto musí byť sústredený, aby mu neunikol žiadny moment, ktorý sa už nikdy nemusí zopakovať.

Fotografom si sa určite nestal z dňa na deň. Aká bola tvoja cesta k fotoaparátu?

Môj dedko je stále aktívny fotograf, čiže od malička som k foteniu mal blízko. No nikdy som si nemyslel, že to bude niečo, čomu sa budem natoľko venovať. Práve on bol ten, ktorý mi daroval prvý fotoaparát. Rokmi sa situácia obrátila a veľmi som sa tešil tomu, keď som mu mohol, podarovať objektív, ktorý aktívne využíva.

Na strednej škole sme mali základy fotografie, ale, žiaľ, nenaplnilo to moje očakávania. Technickú teóriu ma naučil môj otec, ktorý mal kedysi fotenie ako koníček a všetko sa to pretavilo do aktívneho fotenia po začatí spolupráce s Igorom Kopčekom a jeho portálom EastLabs.

Kto sa pohybuje v oblasti kulturistiky a fitness vie, že Kopček je okrem skvelého trénera a výživového poradcu aj špičkový fotograf, povedal by som, že jeden z najlepších. Vďaka tejto spolupráci, ktorá trvá dodnes, som sa stal oficiálnym fotografom Svetovej federácie fitness a kulturistiky (IFBB). 

Úprimne, som veľmi rád a vážim si, že sa z nás za tie roky spolupráce stali veľmi dobrý priatelia a dvojica, ktorú každý očakáva na medzinárodných IFBB súťažiach.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Csontos (@jakub_csontos)

K takémuto niečomu ale musíš mať človek vzťah, či sa mýlim?

Samozrejme, že áno. Žiaľ, často sa stretávam s novými a novými fotografmi, ktorí sa objavujú na súťažiach a už z ich pohľadu viem, že nikdy nepričuchli k tomuto športu. No z nejakého dôvodu si myslia, že toto je cesta k peniazom. Ale takíto ľudia nevydržia dlho a opäť sa presunú k niečomu inému. My, skalní, ktorí máme ako ku kulturistike, tak aj k foteniu vzťah, sme tu ale stále.

Necítil si sa spočiatku zvláštne, že si vlastne fotil takmer nahých a svalnatých ľudí?

Vôbec. Tým, že som predtým aktívne cvičil a mojím snom bolo spočiatku na tom pódiu stáť, tak to bolo pre mňa úplne normálne. Samozrejme, rozumiem ľudom, ktorí tento šport nesledujú a nezaujímajú sa oň, že im to príde divné a možno aj zvrátené.

Paradoxne, až po rokoch fotenia som si v roku 2019 počas súťaže povedal: „Čo to, preboha, robím, fotím takmer 55-ročných nahých svalnatých seniorov.“ Bolo to ale počas masters kategórie po štvordňových Majstrovstvách Európy, kedy človek neje, nespí a stojí na nohách 12 hodín bez prestávky. Vtedy človeku prechádzajú hlavou rôzne scenáre. Dnes sa z toho už len smejem.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Csontos (@jakub_csontos)

Môže fotograf uspieť len ak fotografiu vyštuduje?

Skôr by som povedal, že ľudia, ktorí neštudovali, by mohli mať lepší predpoklad na úspech. V škole učiteľ okrem svojich vedomostí vštepuje žiakom aj svoj názor a štýl. Každý fotograf má iný štýl, iné oko, preto si myslím, že teória je jedna vec, ktorá je podstatná, ale omnoho podstatnejšie je skúšanie a hľadanie svojho štýlu.

Vie sa človek dobre uživiť fotením kulturistiky?

V Amerike určite, v Európe len veľmi ťažko. Žiaľ kulturistika v Európe pomaličky upadá, a športovci častokrát nie sú ochotní investovať do svojich spomienok.

Koľko ti to vynáša?

Presné čísla by som nerád hovoril, ale nie je to nič ziskové. Môžem povedať, že som na nule alebo miestami v mínuse. Človek musí veľa cestovať, brať neplatené voľno vo svojej práci a platiť si techniku. Ak človek robí veci primárne pre peniaze, nikdy mu to neprinesie takú radosť, ako keď ich robí pre pôžitok. Peniaze, ak nejaké prídu, sú už len bonusový faktor.

Sú pri fotení viac uvoľnené ženy alebo muži?

Povedal by som, že je to 50 na 50. Všetko závisí od človeka a jeho aktuálneho stavu, keďže ide o športovca, ktorý je po náročnej diéte a mesiacoch tvrdej prípravy.

S kým je lepšia spolupráca?

Opäť by som to nešpecifikoval, pretože sa môže stať, že natrafím na kulturistu, s ktorým sa špičkovo komunikuje a chápeme sa v tom, čo chceme vytvoriť a neskôr môžem natrafiť na kulturistu, ktorý ťažšie zvláda diétu a pracovať s ním je náročné.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Csontos (@jakub_csontos)

Aké maniere majú kulturisti a hviezdy z fitness sveta?

Nie len hviezdy, ale aj začínajúci športovci sú veľmi ovplyvnení diétou, ktorou prechádzajú. Napríklad taký Roelly Winklaar je pred súťažou uzavretý vo svojom svete a ktokoľvek mu naruší jeho zónu, dostane pri najlepšom veľmi nepekný pohľad. Na druhej strane sú kulturisti ako Kai Green, ktorí, naopak, v týchto ťažkých chvíľach čerpajú energiu práve z fanúšikov.

Stretol si sa počas fotografovania s nejakou bizarnou požiadavkou?

Našťastie, najbizarnejšou požiadavkou bolo len to, keď mi bikini-fitnesska povedala, nech jej v postprodukcii zúžim pás. Rovno poviem, že to fotenie nedopadlo dobre pre obe strany.

To si viem predstaviť, tvoja práca nemusí byť teda vždy jednoduchá. Teraz trocha preženiem, chcel ťa už niekto zbiť za nepodarenú fotku?

To nie, a ani by im to nevyšlo, lebo ovládam kung-pao a iné čínske slová. (Smiech)

Určite si precestoval celý svet. Ktorá krajina ťa prekvapila a nikdy by si tam už nevkročil?

Asi mám šťastie, ale žiadna taká nebola. Samozrejme, človek si po tripe do Južnej Afriky dvakrát prezmyslí, či tam pôjde aj o rok, lebo tá cesta je ako cesta do Mordoru, ale potom si poviem, že to stojí za to.

Je taká, kde by si sa aj hneď presťahoval a zanevrel by si na Slovensko?

Kedysi to bol Dubaj, potom som bol v USA a bolo to USA. No po ňom som šiel do Hong-Kongu a čuduj sa svetu, bol to zrazu Hong-Kong. (Smiech) Väčšinou sú to ale iba emócie krátko po výlete a hlavne v dobe, ako je táto, si človek uvedomí, že je dôležité byť poruke svojej rodine.

Ale môžem povedať, že Dubaj je pre mňa stále niečo špeci. Opätovne som ho navštívil, aj v roku 2019 a požiadal som tam už moju terajšiu manželku o ruku.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Csontos (@jakub_csontos)

Na svojich cestách si stretol nejednu bodybuildingovu a fitness hviezdu. Párkrát si bol dokonca účastníkom aj na súťaži Arnold Classic. Tá je spojená v prvom rade s legendou kulturistiky Arnoldom Schwarzeneggrom. Stretol si sa s ním?

Mám to šťastie, že spolupracujem s IFBB, ktorá každoročne koná Arnold Classic Europe a Arnold Classic Africa. Za tie roky sa Arnold stal už iba hosťom, čiže priamo s ním na týchto súťažiach nepracujem. Ale tým, že spolupracujem s IFBB, mám prístup aj do uzavretého backstagu, kde sa Arnold často pohybuje a schováva medzi fanúšikmi.

Pokecali ste?

V roku 2016, keď som Arnolda videl naživo prvýkrát, vtedy to bolo na Arnold Classic USA v Ohiu, som mal so sebou album s fotografiami, ktoré môj strýko zbiera už viac ako 30 rokov. Práve on bol jedným zo zakladateľov Arnoldovho fanklubu v Československu.

Aj keď som nemal vôbec žiadne nádeje, a kolegovia mi hovorili, že Arnold nikdy nič nepodpisuje, mal som veľké šťastie a album podpísal. Keď som mu šiel ale vyrozprávať príbeh, ktorý za tým stojí, usmial sa a povedal „Don’t tell me any stories“ a utekal na pódium odovzdávať ceny. Žiaľ, viac sme pokecať nestihli.

Na tvojom instagramovom profile môžeme vidieť, že okrem fitness fotografie si fotil aj Oktagon Prime 1 a 2. V MMA ide o pohyb, ten je rýchly a väčšinou aj nečakaný. Naučil si sa ich pohyby predvídať?

Ešte pred Oktagon Prime 1 som absolvoval asi tri verejné tréningy v MMA TOP Team Košice. Keď som, ale prišiel na Prime 1, zistil som, že mi to veľa nedalo, pretože každý bojovník má iný štýl, inak schováva údery a je ťažké ich predpovedať.

Po Prime 1 som bol ale motivovaný a ponoril som sa viac do sveta MMA a začal som trénovať aktívnejšie. Pri Prime 2 som videl že sa mi darí zachytávať viac kľúčových momentov ako pri Prime 2. Ale stále môžem povedať, že pri bojových športoch ide o šťastie a šikovnosť fotografa.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Csontos (@jakub_csontos)