Globálne otepľovanie horšie ako infekčné ochorenie? Rastúce teploty spôsobia rovnako veľa úmrtí

  • Chudobnejšie krajiny, ktoré ležia v najteplejších oblastiach Zeme, budú trpieť najviac
  • Za úmrtia môže vo vysokej miere predovšetkým globálne otepľovanie
 srcset
Unsplash.com/Markus Spiske, Fateme Alaie
  • Chudobnejšie krajiny, ktoré ležia v najteplejších oblastiach Zeme, budú trpieť najviac
  • Za úmrtia môže vo vysokej miere predovšetkým globálne otepľovanie

Globálne otepľovanie môže zapríčiniť toľko úmrtí, ako všetky infekčné ochorenia dokopy, ak ľudstvo neobmedzí emisie spôsobujúce ohrievanie planéty, tvrdí to nová rozsiahla štúdia. Píše na základe pôvodného textu v The Guardian agentúra SITA.

Riziko aj v bohatých krajinách

Zvyšujúce sa teploty spôsobia škody v chudobnejších, teplejších častiach sveta, ktoré sa ťažšie prispôsobia neúnosným podmienkam, ktoré zabijú čoraz viac ľudí, dodáva štúdia.

Ekonomické straty prameniace z klimatickej krízy, ako aj cenu za prispôsobenie sa podmienkam pocítia krajiny po celom svete, aj tie bohatšie.

V scenári, v ktorom ľudia len málo obmedzia emisie, sa globálna úmrtnosť do konca storočia zvýši na 73 úmrtí na 100-tisíc ľudí. To je takmer rovnaký počet mŕtvych ako v súvislosti s infekčnými ochoreniami, medzi ktoré patria tuberkulóza, malária, horúčka dengue či HIV/AIDS.

Vo výskume použili obrovské množstvo dát o úmrtiach a teplotách, aby zistili, ako spolu súvisia. Zamerali sa nielen na priame príčiny, ako napríklad úpal, ale tiež menej obvyklé spojitosti, ako nárast infarktov počas obdobia vysokých teplôt.

Spoluautor štúdie Amir Jina z University of Chicago uviedol, že najmä „množstvo starších ľudí zomiera na nepriame účinky tepla“.

Je to podobné, ako pri COVID-19. Zraniteľnejší sú tí ľudia, ktorí už majú nejaké zdravotné problémy. Ak máte problémy so srdcom a niekoľko dní vás trápia horúčavy, smeruje to ku kolapsu,“ povedal.

Chudobnejšie krajiny, ktoré ležia v najteplejších oblastiach Zeme, budú trpieť najviac. Ak sa budú teploty počas storočia naďalej zvyšovať, krajiny ako Ghana, Bangladéš, Pakistan a Sudán budú čeliť ďalším minimálne 200 úmrtiam na 100-tisíc obyvateľov.

zdroj: Unsplash.com/Markus Spiske

Chladnejšie, bohatšie krajiny ako Nórsko a Kanada zas zaevidujú pokles v počte mŕtvych, keďže následkom extrémnej zimy zomiera čoraz menej ľudí.

Ktoré krajiny budú mať náskok?

Oblasti v bohatších krajinách, kde sa už nejaký čas prispôsobujú nárastom teplôt, budú mať adaptačný náskok nad tými regiónmi, ktoré začali bojovať s vysokými teplotami neskôr.

Ekonomická cena za úmrtia bude vysoká a v prípade, že ľudia ráznejšie nezakročia proti emisiám, do konca storočia bude predstavovať 3,2 % svetovej hospodárskej produkcie. Výskumníci vypočítali, že každá tona vyprodukovaného oxidu uhličitého bude predstavovať stratu 36,6 dolára, v prepočte približne 31 eur.

Tento najhorší scenár počíta s tým, že emisie budú rásť bez obmedzení, čo zapríčiní globálne oteplenie o viac ako tri stupne Celzia do roku 2100.

Vedci uviedli, že miernejší scenár, ktorý ráta s rýchlym znižovaním emisií, prinesie približne o tretinu menej úmrtí súvisiacich s teplom ako v tom predchádzajúcom prípade.

Takisto aj ekonomické straty budú značne nižšie.

Rovnako, ak by COVID-19 premohol zdravotný systém, je náročné povedať, čo by sa stalo, ak by klimatická zmena spôsobila tlak na systémy. Musíme spoznať riziko a investovať do jeho zmiernenia skôr, ako začneme vnímať dopad,“ vyjadril sa Amir Jina.

Zdroj: SITA

Najnovšie video