Hamburgerový magnát z Veľkého Krtíša: V meste, kde zaspal čas, robíme prvotriedne gastro. Takto rozoznáš zlý langoš

Do mesta, kde zastal čas, priniesli prvotriedny streetfood. Matej Kanda s manželkou vo Veľkom Krtíši otvorili prevádzku, ktorá v okolí nemá konkurenciu. BurgLang ľuďom prináša kvalitné domáce burgre a langoše.

„Základom kvalitného langoša je čerstvosť produktov. Ak chceme dobrý langoš, nemôže byť z mrazničky a zohriaty v mikrovlnke,“ vysvetľuje svoj úspech pre Startitup Matej Kanda. 

Kanda na slovenskej gastroscéne pôsobí už od roku 2009. Vyskúšal si prácu obchodného zástupcu, a to aj pre firmy z gastrosegmentu. Pracoval aj 13 hodín denne, peniaze mu to však neprinieslo. Skrachoval a vrátil sa k smaženiu langošov.

Dnes je vyučený kuchár známy najmä z prevádzky BurgLang a foodtrucku, ktorým brázdi jeden festival za druhým. Prevádzku BurgLang manželia otvorili v čase, keď iní krachovali a zatvárali. Investovali 50-tisíc eur a nezastavila ich ani pandémia.

• Čo musí podnikateľ robiť, aby prerazil gastrom v meste, kde zastal čas?
• Ako rozoznať kvalitný langoš?
• Pandémia zmenila gastro segment. Čo sa za posledné roky zmenilo?
• Ovplyvnila aj platobné spôsoby?

Oplatí sa otvoriť si prevádzku v 12-tisícovom Veľkom Krtíši? Nedávali by zmysel populárnejšie blízke mestá ako Zvolen či Banská Štiavnica?

Banská Štiavnica a Zvolen sú veľmi frekventovanými mestami len naoko – väčšinou ide totiž o turizmus len v letných mesiacoch. V zime však pre mnohých začína obdobie, keď míňajú zásoby našetrené z leta.

BurgLang som ale v prvom rade vybudoval pre manželku – a preto sídlime vo Veľkom Krtíši. Spoločne s manželkou pracujeme od roku 2009. Do gastro biznisu sa ona vyzná a vie, ako to má fungovať.

Tým, že ja neustále cestujem po Slovensku po rôznych podujatiach, festivaloch a akciách s foodtruckmi, to bolo najlepšie riešenie, aby sa nenarušil chod našej rodiny.

zdroj: Burglang - Banská Štiavnica a Zvolen sú frekventovanými mestami len naoko – väčšinou ide totiž o turizmus len v letných mesiacoch, tvrdí majiteľ prevádzky vo Veľkom Krtíši

Čo musí podnikateľ robiť, aby prerazil s gastrom aj v malom meste?

Našu prevádzku vo Veľkom Krtíši sa nesnažím porovnávať s podnikmi vo veľkých mestách. V každom prípade podnikateľ v malom meste musí počítať s tým, že jeho tržby budú menšie, ale aj konkurencia bude na minimálnej úrovni.

Ak to však robí človek poctivo a vytvára produkt, ktorý je kvalitný, a má stálu klientelu, dokáže byť úspešný aj v malom meste. Nemôže sa ale tváriť, že je vo veľkomeste, a mať maniere.

Štandardný Bratislavčan by povedal, že v týchto menších mestách zastal čas a vo Veľkom Krtíši sa zrejme nič nedeje. Nie je to pravda?

Je to úplná pravda. Nie je to žiadne tajomstvo, nie je to žiadna urážka alebo zosmiešňovanie akéhokoľvek mesta. Je to jednoducho tak.

Ale ľudia sú hladní všade, i keď musíme rátať s tým, že vo Veľkom Krtíši ich nie je toľko ako v Bratislave.

Pandémia do veľkej miery ovplyvnila gastro segment. Zmenila aj platobné spôsoby, využívajú dnes ľudia viac platbu kartou alebo sú verní cashu?

Omnoho viac Slováci uprednostňujú karty a platby mobilom či hodinkami. Ja osobne to tiež sám využívam a v prevádzke sme zaviedli Platobný terminál v mobile ČSOB SmartPOS. Ide o mobilnú aplikáciu, ktorá umožňuje prijímanie platieb kartou, mobilom a hodinkami pomocou smartfónu s operačným systémom Android.

Mladší ľudia využívajú skôr platby mobilom a hodinkami, staršie generácie sú verné kartám. S platbami prostredníctvom SmartPOS terminálu sa stretávame dennodenne. Pre ľudí je to komfortnejšie.

Otvoriť si podnik nie je lacná záležitosť. Aký bol váš vstupný kapitál?

Bavíme sa o sume do 50-tisíc eur. Nie je to až taká veľká prevádzka – predsa len ide o streetfood. Mnohé veci sme si zároveň v prevádzke urobili svojpomocne, aby sme sa zmestili do vopred stanoveného rozpočtu.

V sobotu a nedeľu máte zatvorené. Je to dobrý ťah? V Bratislave by to pre akýkoľvek lepší podnik bola samovražda.

Ovplyvnilo to viacero aspektov. Isté obdobie sme mali otvorené aj v soboty. Mysleli sme ale na to, čo bude po pandémii, a na to, že ja budem každý víkend na podujatiach s foodtruckmi.

Ďalším z aspektov boli deti, aby sa im manželka vedela venovať aj počas víkendu. Do budúcna je možné, že sa to zmení. Uvidíme, čo nám prinesie čas a aké budú požiadavky zákazníkov.

zdroj: Burglang - Stále sa nájdu ľudia, ktorí sa na jedlo sťažujú, aj keby bolo zadarmo. Na druhej strane sú však osoby, ktoré dobré jedlo dokážu oceniť a uznajú, že jeho cena je adekvátna cenám surovín, tvrdí Matej Kanda.

Vašu ponuku tvoria burgre, kuracie krídla aj langoše. Podľa čoho rozpoznám, či mám kvalitný langoš? 

Základom kvalitného langoša je čerstvosť produktov. Ak chceme dobrý langoš, nemôže byť z mrazničky a zohriaty v mikrovlnke. Napríklad v BurgLang robíme všetko priamo pred zákazníkom – vysmážame langoše aj pečieme bochníky. Využívame čerstvé suroviny a spĺňame všetky hygienické pravidlá.

Rozhoduje stále pri Slovákov pri výbere jedla cena? Je pre nich problém zaplatiť za obed nadpriemernú sumu?

Stále sa nájdu ľudia, ktorí sa na jedlo sťažujú, aj keby bolo zadarmo. Na druhej strane sú však osoby, ktoré dobré jedlo dokážu oceniť a uznajú, že jeho cena je adekvátna cenám surovín.

Všetko je to o ľuďoch a mnohí z nich uznajú, že kvalitný burger potrebuje mäso prvotriednej kvality a nedá sa urobiť za symbolický peniaz.

Vnímajú to ľudia vo Veľkom Krtíši inak ako ľudia napríklad v Bratislave?

Myslím si, že áno. Vo veľkých mestách ľudia dokážu zhodnotiť, či ten produkt stojí za to a či je cena skutočne adekvátna. Ľudia ale nechcú vyhadzovať peniaze za zlé jedlo.

Od prevádzky na autobusovom nástupišti k prvotriednemu fastfoodu

Matej Kanda je vyučený kuchár. Na gastro scéne sa pohybuje od roku 2009. Na prelome rokov 2019 a 2020 sa rozhodol v rodnom meste vo Veľkom Krtíši vybudovať kombináciu fastfoodovej a streetfoodovej prevádzky. O chod BurgLangu sa stará jeho manželka.

„V našom meste tento typ prevádzky chýbal. Burger či langoš by si tu vtedy v prevádzkach hľadal márne,“ uviedol majiteľ BurgLang.

Podnikateľ predtým vlastnil menej lukratívnu prevádzku na autobusovom nástupišti. „Išlo o obyčajný stánok. BurgLang je oproti tomu high class. Ponúkame domáce langoše, burgre – kuracie, hovädzie či bravčové trhané, kuracie krídla a aktuálne sa snažíme rozbehnúť predaj grilovaných rebier,“ teší sa Kanda.

zdroj: Burglang - Podnikateľ predtým vlastnil menej lukratívnu prevádzku na autobusovom nástupišti.

Langoš s cesnakom u vás stojí 1,50 eur. Ako je vôbec možné pripraviť langoš za takú lacnú sumu?

Je pravda, že tie ceny pri langošoch sú nastavené pomerne nízko. V najbližšej dobe sa to pravdepodobne zmení vzhľadom na ceny surovín.

Langoše v BurgLange však predstavujú len doplnkový sortiment, aj preto sú tie ceny nastavené tak nízko. Nerobíme ich vo veľkých množstvách, ako napríklad burgre.

Momentálne je pre mňa prioritou zvýšenie cien u burgrov, keďže ich vyrábam z hovädzieho mäsa, ktoré zdraželo o 50 %, a miniem ho niekoľko desiatok kíl mesačne.

Gastro segment prežíva ťažké časy. Kde sa vidíte v najbližších rokoch?

Aktuálne sa snažíme prežiť, lebo nevieme, čo bude zajtra. Aj preto je ťažké definovať nejaké plány do nasledujúcich rokov.

Ako platby terminálom vnímate vy ako podnikateľ?

Ja to považujem za službu zákazníkovi. Ide o prozákaznícky servis a pre zákazníka je to bezstarostné a ľudia to dokážu oceniť. Okrem toho si ja ako podnikateľ nemusím prenajať ani kúpiť ďalšie technické zariadenie, stačí mi Android telefón, keďže využívame terminál v mobile. Takisto neplatím žiadny mesačný poplatok, čo je oproti klasickým terminálom omnoho výhodnejšie aj cenovo dostupnejšie.

zdroj: Burglang - Langoše v Burglange predstavujú len doplnkový sortiment, aj preto stoja len 1,50 eur. Nerobíme ich vo veľkých množstvách, ako napríklad burgre, uviedol majiteľ.

Na gastro scéne pôsobíte od roku 2009. Čo sa za tie roky zmenilo?

Pretriedil sa zoznam gastropredajcov. Na trhu sú dnes len tí najsilnejší a odolnejší, ktorí neprestali bojovať ani v ťažkých časoch.

Určite sa za tie roky zmenila aj kvalita jedál. Kedysi sa jedlo pripravovalo bez ohľadu na kvalitu, dnes je pre mnohých prioritou.

Obrovským problémom dnes je však zvyšovanie cien potravín. Otázkou bude, či si gastropredajcovia aj napriek tomu udržia kvalitu.

Infláciu považujem za najväčší problém, ktorý nás aktuálne trápi. Musíme prispôsobiť ceny produktov surovinám.

Aj keby sme sa snažili vytvoriť nejaké opatrenia, išli by sme len a len na úkor zákazníka. Znížili by sme na kvalite. My to tak robiť ale nechceme. Dlhodobo pracujeme na tom, aby sme v gastre pôsobili poctivo a prinášali zákazníkom prvotriednu kvalitu.

A, samozrejme, technológie.

Aký je najväčší problém slovenského gastra? Má po korone kto variť a obsluhovať?

To je ťažká otázka. Na jednej strane, ľudia hľadajú niečo stabilné. Z tej druhej sú ľudia, ktorí chcú pracovať v gastre, ale nevieme ich adekvátne zaplatiť.

To je zlá stránka postpandemickej doby, ktorá zmrazila naše účty. Mnohé gastro prevádzky dnes bojujú s existenčnými problémami, lebo sa počas pandémie zadlžili.

V gastre to funguje tak, že človek musí stále peniaze točiť a zarábať, keď prestane alebo keď je to trochu obmedzené, tak mu nikto nedaruje nič zadarmo.

Je veľa ľudí, ktorí sú šikovní, majú vlohy a pristupujú k práci zodpovedne, ale napríklad pri foodtruckoch ich odrádza cestovanie.