Hnev môže byť tvojím tajným motorom kreativity: Vedci odhalili špecifickú situáciu, v ktorej podporuje nápady

Je to emócia, ktorú si spájaš najmä s výbuchmi, konfliktmi a neuváženými reakciami. Hnev má povesť niečoho, čo skôr ničí, než tvorí. Napriek tomu sa k nemu opakovane vracajú príbehy vedcov, umelcov či inovátorov, ktorí tvrdia, že práve chvíle frustrácie ich posunuli k prelomovej myšlienke. Čo ak na tom predsa len niečo je? A čo ak hnev nielen uvoľňuje tvorivú energiu, ale aj určuje jej smer?

Nová rozsiahla analýza publikovaná v časopise Cognition and Emotion naznačuje, že hnev môže skutočne posilniť tvorivé výkony. A ešte presnejšie – jeho účinok je najsilnejší tam, kde sa kreativita stáva nástrojom škody. Táto nepríjemná, no podnetná súvislosť rozširuje naše chápanie toho, ako osobné emocionálne nastavenie formuje spôsob, akým pracujeme s nápadmi.

Informuje o tom web PsyPost a štúdia uverejnená na portáli T and F Online.

Prečo predchádzajúce štúdie nevedeli ponúknuť jasný obraz

Výskumníci z East China Normal University sa rozhodli vniesť poriadok do dlhoročného chaosu. Psychológovia už roky hľadajú odpoveď na otázku, ako hnev ovplyvňuje myslenie. Niektoré štúdie tvrdia, že podporuje originalitu, iné hovoria o blokáde a upchatom mozgu. Časť problémov vzniká z toho, že výskumníci často zlievajú rôzne negatívne emócie – smútok, strach či podráždenie. Nová analýza sa však zamerala výhradne na hnev a porovnala ho s neutrálnym emočným stavom, aby zistila, kedy hnev pomáha a kedy poškodzujúco zasahuje do tvorivého procesu.

V centre pozornosti boli dva typy tvorivosti. Prvý poznáš: všeobecná kreativita, teda schopnosť prichádzať s originálnymi, ale zároveň funkčnými riešeniami. Druhý typ je menej príjemný – „škodlivá kreativita“, ktorej cieľom je niekomu ublížiť. Patria sem nielen extrémne prejavy, ale aj subtilnejšie spôsoby manipulácie, taktické podrazy či premyslené stratégie, ktorými človek inému skomplikuje život.

Analýza bola postavená na troch úrovniach a zahŕňala 28 samostatných štúdií s viac ako dvoma tisíckami účastníkov. Takýto postup umožnil zachytiť rozdiely medzi výskumami aj vnútorné variácie v ich vnútri a zabrániť tomu, aby jediná štúdia príliš ovplyvnila celkový výsledok. Vďaka tomu získali autori presnejší a robustnejší obraz o tom, ako hnev vplýva na tvorivé myslenie.

Hnev ako motor kreativity, najmä tej temnej

Základný záver je jasný: hnev má malý, no štatisticky významný pozitívny účinok na tvorivý výkon. Ľudia v hneve prichádzali s viacerými nápadmi ako účastníci v pokojnom stave. Zapadá to do teórie, že silné emócie s vysokým vzrušením – či už pozitívne alebo negatívne – aktivujú mentálne úsilie a vytrvalosť. Hnev poháňa človeka k prekonávaniu prekážok, čo sa môže prejaviť aj v tvorivej energii.

Keď však výskumníci rozdelili kreativitu na konštruktívnu a škodlivú, rozdiel bol výrazný. Prepojenie medzi hnevom a škodlivou kreativitou bolo oveľa silnejšie. To znamená, že hnev mimoriadne podporuje nápady so zámerom niekoho zraniť alebo oslabiť. Konštruktívna kreativita mala so stavom hnevu slabší, no stále viditeľný vzťah.

Tento rozdiel má psychologické vysvetlenie. Hnev je konfrontačná emócia. Núti k odporu, k útoku, k presadzovaniu. Keď sa spojí s tvorivým procesom, prirodzene sa prelína s mentálnymi schémami, ktoré smerujú k narúšaniu, obchádzaniu či podkopávaniu. Preto hnev posilňuje najmä tie formy kreativity, ktoré majú v sebe konflikt.

Veľmi záležalo aj na tom, ako bol hnev vyvolaný. Najsilnejší účinok mala imaginácia – spomínanie na situáciu, ktorá človeka skutočne nahnevala. Osobná skúsenosť, nabitá emóciou, spúšťala širšiu sieť mentálnych asociácií ako filmové ukážky či umelé negatívne hodnotenia. Práve tento typ evokácie vytváral podmienky, v ktorých hnev najjasnejšie rozprúdil tvorivú energiu.

Limity výskumu a otázka, ktorým smerom nás hnev vlastne tlačí

Niektoré faktory účinok hnevu nemenili. Nezáležalo na tom, či úloha vyžadovala hľadanie množstva možností alebo jedného konkrétneho riešenia. Nehral rolu ani typ hodnotenia – či sa merala originalita, flexibilita alebo kvantita nápadov. Rovnako sa neprejavil ani časový tlak. Hnev pôsobil v rôznych podmienkach rovnako, čo naznačuje, že ide o všeobecný efekt, nie o reakciu viazanú na jeden typ úlohy.

Výskumníci upozorňujú, že hnev je len jedna z viacerých negatívnych emócií s vysokým vzrušením. Neporovnávali ho napríklad so strachom, ktorý môže vytvárať iný typ pozornosti, ani so smútkom, ktorý je pasívnejší a pravdepodobne by kreativitu brzdil. Navyše, metódy na meranie škodlivej kreativity ešte nie sú také prepracované ako metriky konštruktívnej kreativity, čo môže vplývať na presnosť výsledkov.

Otázkou ostáva aj to, ako by hnev ovplyvňoval kreativitu v neverbálnych oblastiach – hudbe, výtvarnom umení či dizajne. Zahrnuté štúdie sa sústredili najmä na verbálne úlohy, takže odpoveď na širšie pôsobenie hnevu zatiaľ nemáme. Autori tiež pripomínajú, že zahrnuli iba anglicky a čínsky písané práce, čo môže zúžiť celkový obraz.

Napriek obmedzeniam má analýza jasné posolstvo: hnev nie je len emócia, ktorá nastavuje zrkadlo našim tienistým stránkam. Môže byť aj motorom, ktorý rozhýbe tvorivé procesy. Vie nakopnúť tam, kde rutina nestačí, a pomôže prekonať bariéry. Zároveň však nesie riziko – tam, kde sa tvorivosť obráti proti niekomu, hnev jej dodá najväčšiu silu. Aj to je pripomienka, že emócie nefungujú izolovane, ale vždy v súhre s úmyslom, ktorý ich sprevádza.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti