Hnev, neochota, podráždenosť a stres. Vedci prišli na prelomové zistenie

  • Hnev, neochota, podráždenosť a stres. To všetko cítime, keď nás niekto ruší pri práci
  • Švajčiarská štúdia však prináša výsledky, ktoré by ti neboli napadli ani vo sne
  • Hnev, neochota, podráždenosť a stres. To všetko cítime, keď nás niekto ruší pri práci
  • Švajčiarská štúdia však prináša výsledky, ktoré by ti neboli napadli ani vo sne

Nik z nás nemá rád, keď ho niekto ruší pri práci. Najlepším riešením je, vypnúť si notifikácie, zavrieť sa do miestnosti, kde je človek sám a môže sústredene pracovať na zložitej úlohe. Nedávno vykonaný výskum skúmajúci práve zvýšený stres pri prerušovaní ľudí však priniesol nečakané výsledky. Šťastnejší a pokojnejší sme vo vypätých momentoch. V tomto článku sa dozvieš, prečo je to tak a aké ďalšie zvláštne dopady má na ľudí tento typ stresu.

Je horšie byť prerušený raz, alebo kontinuálne?

Keď nás niekto preruší práve v momente, keď sme prišli na riešenie problému a dostatočne sa ponorili do danej úlohy, môže to byť veľmi nepríjemné. Pociťujeme hnev, podráždenosť, niekedy dokonca beznádej. Vedci v tejto štúdii však skúmali, čo sa s našim telom a hlavou deje, keď sme prerušovaní kontinuálne.

Cieľom bolo zistiť množstvo stresu a vyplavených hormónov v jeho dôsledku, no pri vyhodnocovaní štúdie sa stal nečakaný zvrat. „Naším prvým krokom bolo zistiť, ako merať účinky sociálneho tlaku a prerušenia – dve z najbežnejších príčin stresu na pracovisku,“ hovorí spoluautorka a psychologička Jasmine Kerr z ETH Zürich.

V štúdii Kerr a jej tím vybrali 90 participantov a umiestnili ich do laboratória, ktoré bolo upravené tak, aby napodobňovalo kancelárske prostredie v reálnom svete vybavené viacerými radmi stolov s počítačmi. V experimente museli účastníci predstierať, že pracujú v poisťovacej spoločnosti, kde podľa svojich najlepších schopností vykonávali rôzne kancelárske úlohy, vrátane digitalizácie skenov, výpočtu predajných čísel a plánovania schôdzok, informuje Science Alert.

Počas vykonávaní daných činností vstúpili do miestnosti dvaja aktéri, ktorí sa predstavili ako pracovníci v oblasti ľudských zdrojov a začali dávať participantom úlohy.

Ako sa ti darí zvládať multitasking?

Mali dosiahnuť najhoršie výsledky, no nestalo sa

Všetkých 90 participantov bolo rozdelených do 3 skupín, prvej uložili aktéri iba jednoduchú úlohu, po ktorej sa mohli participanti vrátiť k pracovným činnostiam. Na druhú a tretiu skupinu bol vyvinutý psychosociálny tlak vo forme výsluchu a hodnotenia – úlohou bolo uchádzať sa o podporu pracovného miesta.

Ako sa ukázalo, predpoklady vedcov boli správne iba pri prvej skupine, kde bol level stresu pomerne nízky. Pri druhej a tretej skupine sa výsledky od vedeckých predpokladov diametrálne odlišovali. Na druhú skupinu bol vyvinutý menší a menej častý tlak, tretia bola kontinuálne zaťažovaná otázkami prostredníctvom chat-u.

Každý z respondentov bol napojený na EKG, boli mu odoberané vzorky slín a musel každých 20 minút vyplniť formulár o tom, ako sa cíti. Na základe tejto trojice výstupov sa ukázalo, že ľudia z druhej skupiny trpeli stresom omnoho viac, ako ľudia v tretej, najzaťaženejšej skupine. Rovnako to popisovali vo formulároch. Najzaťaženejší respondenti mali najvyššiu mieru vylúčeného stresového hormónu kortizol, no cítili sa lepšie.

Zmenili zameranie a upokojili sa

Vedci sa domnievajú, že kortizol mohol zohrať značnú mieru v pocite nižšieho stresu pri tretej skupine, no to nie je všetko. Najzaťaženejší účastníci boli prinútení prijať otázky, ktoré ich prerušovali, za najpodstatnejšie a ich miera sústredenia sa na prvotné úlohy klesla.

„Je zaujímavé, že stav, pri ktorom došlo k prerušeniu práce, ukázal vyšší nárast hladín kortizolu, ale hodnotil záťažový test ako menej hrozivý ako u jedincov, u ktorých došlo len k psychosociálnemu stresu,“ píšu autori vo svojej práci. „Prieskumné mediačné analýzy odhalili otupenú odpoveď pri subjektívnych mierach stresu, čo sa čiastočne vysvetľovalo rozdielmi v hodnotení hrozieb.“ Inými slovami, účastníci experimentu, o ktorých si myslíte, že to mali najťažšie, v skutočnosti uvádzali, že sa cítia menej vystresovaní a ohrození ako ľudia v druhej skupine.

Zdroje: Science Alert, ETHZ, Science Direct

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK