Hviezda sa vypla a zapla priamo pred očami vedcov. Tento jav odporuje úplne všetkému, čo ľudstvo o hviezdach vie

  • Počas pozorovania bieleho trpaslíka zaznamenali astronómovia nečakaný jav
  • Hviezda sa vypla a následne zapla
  • Načrtá sa im aj jedno vysvetlenie, ktoré ale zatiaľ nie je potvrdené
NASA's James Webb Space Telescope, Wikimedia/NASA’s Goddard Space Flight Center/Scott Wiessinger
  • Počas pozorovania bieleho trpaslíka zaznamenali astronómovia nečakaný jav
  • Hviezda sa vypla a následne zapla
  • Načrtá sa im aj jedno vysvetlenie, ktoré ale zatiaľ nie je potvrdené

Astronómovia spozorovali doposiaľ nezaznamenaný jav. Biely trpaslík, ktorého sledovali cez NASA teleskop, využívaný zväčša na sledovanie exoplanét, sa rozhodol vypnúť. Vyhasnutie hviezdy by nebolo až takým nevšedným javom, ak by sa nestalo v krátkom časovom slede a následne sa nerozžiarila späť.

Bieli trpaslíci sú konečným stavom väčšiny hviezd po tom, čo spália všetok vodík, ktorý ich poháňa. Sú veľké asi ako Zem, ale majú hmotnosť porovnateľnú s naším Slnkom. Jav vyvoláva otázky, keďže nezapadá do aktuálneho konceptu chápania vesmíru, informuje The Independent.

Za 30 minút

Stratu žiary, teda vypnutie sa, vykonal biely trpaslík v priebehu 30 minút. V minulosti bola zaznamenaná operácia vykonaná počas niekoľkých dní.

biely trpaslík, NASA
zdroj: NASA/B. Balick (U. Washington)

Jas bieleho trpaslíka je ovplyvnený množstvom okolitého materiálu, ktorým sa živí, takže vedci tvrdia, že niečo prekáža v jeho zásobovaní „potravou“.

Dúfajú, že im tento objav pomôže dozvedieť sa viac o fyzike, ktorá stojí za akréciou – kde sa objekty ako čierne diery, bieli trpaslíci a neutrónové hviezdy živia okolitým materiálom od susedných hviezd, presne ako v tomto prípade, píše Phys.org.

S hviezdami nás spája nielen ich pozorovanie a neobvyklé javy, ktoré sú pre ľudstvo momentálne nevysvetliteľné. Sme k nim viazaní aj obdobím vesmíru, v ktorom aktuálne žijeme.

Jedna z teórií vesmíru, o ktorej sme ťa už informovali, hovorí o jeho vzniku, živote aj zániku. Z piatich ér vesmíru žijeme práve v druhej, ére hviezd. Samozrejme, táto teória má viaceré alternatívy, niektorí z vedcov vravia, že žijeme už v šiestej ére.

Napriek tomu, že 5 ér vesmíru o žiadnej šiestej nevraví a časový sled udalostí absolútne nekorešponduje s dobou, v ktorej práve žijeme, vysvetlenie spočíva v tom, že Stelliferous éra (druhá) začína v šiestej dekáde, a je označovaná aj za šiestu éru v ďalšej teórii vesmíru, o ktorej informuje Forbes.

Stelliferous éra (éra hviezd)

V tejto ére či veku vesmíru sa kreovala nádhera, ktorú môžeme každý večer v priaznivých podmienkach sledovať. Takmer všetka hmota, ktorá vo vesmíre bola, sa sformovala do hviezd a galaxií.

Prvé hviezdy boli obrovské, nakoniec explodovali ako supernovy a vytvorili oveľa viac menších hviezd. Tie sa vďaka gravitácii spojili do galaxií.

Jedným z axiómov doby Stelliferous je, že čím je hviezda väčšia, tým rýchlejšie spaľuje svoju energiu, a potom zomiera – zvyčajne za pár miliónov rokov. Menšie hviezdy, ktoré spotrebúvajú energiu pomalšie, zostávajú aktívne dlhšie. V každom prípade by sme túto éru mohli označiť ako nekonečný vznik a nezvratný zánik, informuje CS Monitor.

Naša obloha vo svojej rozmanitosti nebude trvať večne. Za 4 miliardy rokov by sa naša Mliečna dráha mala zraziť s Andromedou. Vedci dali novej galaxii aj názov – Milkomeda. To, či prežije aj náš solárny systém, je otázne.

Zdroje: The Independent, Phys.org, Forbes, Startitup, CS Monitor

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie