Hviezda sa vypla a zapla priamo pred očami vedcov. Tento jav odporuje úplne všetkému, čo ľudstvo o hviezdach vie

Jas bieleho trpaslíka je ovplyvnený množstvom okolitého materiálu, ktorým sa živí, takže vedci tvrdia, že niečo prekáža v jeho zásobovaní „potravou“.

Dúfajú, že im tento objav pomôže dozvedieť sa viac o fyzike, ktorá stojí za akréciou – kde sa objekty ako čierne diery, bieli trpaslíci a neutrónové hviezdy živia okolitým materiálom od susedných hviezd, presne ako v tomto prípade, píše Phys.org.

S hviezdami nás spája nielen ich pozorovanie a neobvyklé javy, ktoré sú pre ľudstvo momentálne nevysvetliteľné. Sme k nim viazaní aj obdobím vesmíru, v ktorom aktuálne žijeme.

Jedna z teórií vesmíru, o ktorej sme ťa už informovali, hovorí o jeho vzniku, živote aj zániku. Z piatich ér vesmíru žijeme práve v druhej, ére hviezd. Samozrejme, táto teória má viaceré alternatívy, niektorí z vedcov vravia, že žijeme už v šiestej ére.

Napriek tomu, že 5 ér vesmíru o žiadnej šiestej nevraví a časový sled udalostí absolútne nekorešponduje s dobou, v ktorej práve žijeme, vysvetlenie spočíva v tom, že Stelliferous éra (druhá) začína v šiestej dekáde, a je označovaná aj za šiestu éru v ďalšej teórii vesmíru, o ktorej informuje Forbes.

Stelliferous éra (éra hviezd)

V tejto ére či veku vesmíru sa kreovala nádhera, ktorú môžeme každý večer v priaznivých podmienkach sledovať. Takmer všetka hmota, ktorá vo vesmíre bola, sa sformovala do hviezd a galaxií.

Prvé hviezdy boli obrovské, nakoniec explodovali ako supernovy a vytvorili oveľa viac menších hviezd. Tie sa vďaka gravitácii spojili do galaxií.

Jedným z axiómov doby Stelliferous je, že čím je hviezda väčšia, tým rýchlejšie spaľuje svoju energiu, a potom zomiera – zvyčajne za pár miliónov rokov. Menšie hviezdy, ktoré spotrebúvajú energiu pomalšie, zostávajú aktívne dlhšie. V každom prípade by sme túto éru mohli označiť ako nekonečný vznik a nezvratný zánik, informuje CS Monitor.

Naša obloha vo svojej rozmanitosti nebude trvať večne. Za 4 miliardy rokov by sa naša Mliečna dráha mala zraziť s Andromedou. Vedci dali novej galaxii aj názov – Milkomeda. To, či prežije aj náš solárny systém, je otázne.