Slovenské fiasko: Ikonické vodné dielo, ktoré je „dojnou kravou Slovenska“, stojí už 30 rokov nelegálne

V októbri 2022 uplynulo už tridsať rokov od spustenia prvého hydroagregátu vodnej elektrárne Gabčíkovo do prevádzky. Vodná elektráreň (VE) je vybudovaná na hraničnej rieke Dunaj. So svojou výrobou elektriny je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku.

Ako však informuje environmentalistka a poslankyňa za stranu SaS Anna Zemanová na svojom blogu, elektráreň Gabčíkovo nemá dodnes riadne povolenie a dokonca nie je ani skolaudovaná. Na rovnakú skutočnosť upozorňovala ešte pred piatimi rokmi televízia TA3, no odvtedy sa vôbec nič nezmenilo.

Plán „C“

Píše, že vodné dielo Gabčíkovo (VDG) bolo vybudované na základe „megalomanských plánov zo 70. rokov 20. storočia“. Cieľom tejto výstavby bolo poskytnutie ochrany Žitnému ostrovu pred povodňami. Okrem toho chceli vytvoriť mohutnú vodnú elektráreň spolu s Vodným dielom Nagymáros. 

Avšak maďarská strana sa rozhodla práce na sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymáros prerušiť a naďalej udržiavať v Dunakiliti status quo. Práve v tom čase na Slovensku ale vládla mimoriadne „silná ‚betónová’ lobby z Vodohospodárskej výstavby“. Aj napriek niekoľkým upozorneniam odbornej ochranárskej verejnosti prišlo k takzvanému plánu „C“.

Plán „C“ predstavoval v tomto prípade prehradenie koryta Dunaja pri Čunove, a to bez akejkoľvek účasti maďarskej strany. V roku 1991 sa tento plán zrealizoval vďaka rozhodnutiu československej vlády. 

O rok neskôr vypovedala maďarská strana medzinárodnú Zmluvu a nasledovalo prehradenie Dunaja na území Slovenska a spustenie slovenskej časti sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymáros (v súčasnosti vodné dielo Gabčíkovo) do ich prevádzky.

Zásah do ekosystému 

Po kroku maďarskej strany nasledovalo množstvo súdnych sporov, ktoré trvali 5 rokov. V roku 1997 totižto Medzinárodný súdny dvor v Haagu vyniesol rozsudok, ktorý potvrdil platnosť už spomínanej medzinárodnej Zmluvy. Obe strany tak boli zaviazané rokovať v dobrej vôli o všetkých cieľoch uvedených v dokumente. 

V rámci usporiadania vzťahov nasledovali rôzne dohody o dodržiavaní prevádzkových vodných stavov v starom koryte Dunaja a v Mošovskom ramene, ale aj o nevyhnutnom monitoringu. Avšak rizík, pred ktorými odborníci upozorňovali ešte pred rozhodnutím vlády prehradiť Dunaj na základe plánu „C“, bolo viacero. 

Ako Zemanová uviedla, išlo napríklad o „rozsiahle odlesnenie, nedostatočné preskúmanie zmenených hydraulických pomerov v Hrušovskej zdrži a s tým spojené enormné riziko jemných nánosov, zníženie infiltračnej schopnosti Dunaja do podzemných vôd Žitného ostrova a napokon, síce časovo obmedzené, no extrémne zvýšenie hladiny podzemnej vody v okolí a následné vyplavovanie toxických látok z rôznych známych aj neznámych environmentálnych záťaží typu Vrakunská skládka“.

zdroj: TASR/Pavol Zachar

Rozhodnutie, ktoré bolo učinené v roku 1992, bolo výrazným zásahom do zložitého ekosystému rieky Dunaj. Problémy, ktoré plán „C“ spôsobil, pretrvávajú až dodnes. Potvrdzuje to aj Spoločná výročná správa z monitorovania životného prostredia. 

Okrem toho, že v štátnom rozpočte nie sú vyhradené financie na ochranné opatrenia, tým, že bola zvýšená hladina podzemnej vody v okolí Malého Dunaja sa výstavbou vodného diela iba zaktivizovala stará chemická skládka, ktorá sa nachádza vo Vrakuni. Toxické látky, ktoré boli vyplavené, sa dostali aj do podzemných vôd Chránenej vodohospodárskej oblasti.

Nekonečné opravy

Ako informujú Slovenské elektrárne, zmluvu o prevádzke VE Gabčíkovo uzatvorili so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba na obdobie 30 rokov odo dňa 10. marca 2006. Avšak v roku 2014 využil štátny podnik Vodohospodárska výstavba právo, na základe ktorého vypovedal zmluvu bez akéhokoľvek udania dôvodu. 

Vo vodnej elektrární je inštalovaných celkom 8 agregátov, ktoré majú výkon po 90 MW. Šesť z nich má vyvedený výkon cez zapuzdrenú rozvodňu 400 kV, z ktorej vývody sú vyvedené aj do Maďarska.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry iba v roku 2012 dosahovali celkové náklady na Vodné dielo Gabčíkovo, a to vrátane investícií do kanalizácií, vodovodov, čistiarní odpadových vôd pre okolité obce, úpravní vôd, viac ako 1,3 miliardy eur. Aj keď podľa odborníkov sa presné náklady vyčísliť nedajú. 

Počas rokov dočasnej prevádzky bolo do opravy plavebných komôr okrem toho potrebné investovať milióny eur. Museli tiež odstrániť aj vážne poruchy na dilatačných škárach. Ako informuje Zemanová, od roku 2017 do 2020 Vodohospodárska výstavba investovala do VE Gabčíkovo viac než 13 miliónov eur. 

zdroj: Unsplash/Towfiqu Barbhuiya

„Dojná krava“ štátneho rozpočtu

„Zamlčiavanie pravdy o situácii spôsobí ďalšie environmentálne škody, ktoré môžu byť nenapraviteľné. Po 30 rokoch už nemusíme hrať hru na skrývačku! Naopak, musíme sa realisticky pozrieť na negatívne dopady vodného diela na okolie,“ píše Zemanová.

Podľa slov predsedníčky poslaneckého klubu SaS sa stavba podriadila iba jedinému cieľu, a to výrobe elektrickej energie. Tá sa však vyrába v neskolaudovanej stavbe, ktorá doslova „požiera“ štátny rozpočet.

„V súčasnosti sa vodné dielo Gabčíkovo stalo dojnou kravou štátneho rozpočtu. Z titulu vysokých výkupných cien elektriny je do štátneho rozpočtu plánovaný osobitný odvod zo zisku, po zdanení štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, v sume 150 000 000 eur,“ pokračuje Zemanová vo svojom príspevku.