Inflammaging ako „tichý požiar“ v tvojom tele: Prepisuje príbeh starnutia a odhaľuje temnú daň moderného života

Možno si to ani neuvedomuješ, ale o zápale a jeho vplyve na naše zdravie sa v posledných rokoch hovorí čoraz viac. Odborníci dlho tvrdili, že s pribúdajúcim vekom sa v tele potichu rozbieha zápal, ktorý pomaly nahlodáva naše orgány a pripravuje pôdu pre choroby ako infarkt, cukrovka či demencia. Tento jav dostal aj vlastné meno – „inflammaging“. Informuje o tom web The Conversation.

Predstav si to ako imunitný systém, ktorý sa nikdy nezastaví, stále bojuje proti neviditeľným nepriateľom, až napokon začne škodiť vlastnému telu.

Lenže najnovšie výskumy ukazujú, že to možno nie je také jednoduché. Skupina vedcov sa rozhodla pozrieť na zápal v tele z iného uhla pohľadu a výsledky ich prekvapili. 

Možno je čas zamyslieť sa, či je zápal naozaj nevyhnutnou súčasťou starnutia – alebo len dôsledkom toho, ako dnes žijeme.

Štyri svety, štyri príbehy: Čo odhalili krvné testy

Vedci sa pustili do rozsiahlej štúdie, ktorú zverejnili v prestížnom časopise Nature Aging. Porovnávali štyri odlišné skupiny ľudí z rôznych kútov sveta. Dve z nich žili v moderných, priemyselných spoločnostiach – konkrétne v Taliansku a Singapure. Zvyšné dve skupiny tvorili pôvodné kmene, ktoré si zachovali tradičný spôsob života: Tsimane z amazonského pralesa v Bolívii a Orang Asli z lesov Malajzie.

Výskumníci odobrali vzorky krvi viac než 2 800 ľuďom a zamerali sa na množstvo zápalových látok, ktoré v tele kolujú. Chceli zistiť, či sa v každej skupine opakuje rovnaký vzorec – teda či s vekom stúpa hladina zápalových markerov a či to súvisí s výskytom chorôb, ako to poznáme zo západných štúdií.

Odpoveď bola zaujímavá. V Taliansku a Singapure sa potvrdilo to, čo vedci očakávali: čím starší človek, tým viac zápalových látok v krvi. S vyššími hodnotami rástlo aj riziko ochorení srdca, obličiek či ďalších chronických problémov. No medzi Tsimane a Orang Asli sa tento vzorec neobjavil. Ich zápalové markery s vekom nerástli, a čo je ešte pozoruhodnejšie – ani vysoké hodnoty zápalu u nich neviedli k typickým civilizačným chorobám.

Tsimane napríklad často čelia infekciám a parazitom, takže ich imunitný systém je v pohotovosti takmer neustále. Napriek tomu majú veľmi nízky výskyt srdcových ochorení, cukrovky alebo demencie, ktoré trápia obyvateľov priemyselných krajín.

Je zápal daň za moderný život?

Tieto zistenia otvárajú dvere novým otázkam. Je možné, že chronický zápal, ktorý sa spája so starnutím, nie je univerzálnym znakom ľudského života? Možno je to len výsledok nášho spôsobu života – sedavého zamestnania, kalorickej stravy a minimálneho kontaktu s infekciami.

Moderný človek žije v prostredí, na ktoré jeho telo nie je evolučne pripravené. Sme potomkami ľudí, ktorí sa hýbali celý deň, jedli striedmo a ich imunitný systém sa pravidelne stretával s baktériami a parazitmi. Dnes však väčšinu času trávime v interiéri, jeme viac, ako potrebujeme, a infekcií sa bojíme. Výsledkom môže byť, že náš imunitný systém sa začne „nudiť“ a útočí tam, kde netreba – čo vedie k chronickému zápalu.

Štúdia naznačuje, že v tradičných komunitách je vyššia hladina zápalových látok prirodzenou reakciou na prostredie plné infekcií. Pre ich telo je to normálne a neznamená to automaticky, že starnú rýchlejšie alebo sú chorľavejší. Možno je teda zápal v ich prípade len súčasťou zdravého fungovania imunitného systému.

Na druhej strane, nemožno vylúčiť, že zápal spojený so starnutím sa prejavuje u všetkých ľudí, len ho v týchto skupinách nevieme zachytiť bežnými krvnými testami. Možno sa odohráva na úrovni buniek alebo tkanív, kde ho dnešné metódy nedokážu odhaliť.

Čo to znamená pre teba a pre medicínu

Ak sa tieto poznatky potvrdia, môžu zásadne ovplyvniť spôsob, akým sa pozeráme na starnutie a liečbu chronického zápalu. Doteraz sa zápal meral podľa markerov, ktoré platia pre európske alebo ázijské populácie. No ukazuje sa, že v iných častiach sveta nemusia mať tieto hodnoty rovnaký význam. To znamená, že liečba zameraná na znižovanie zápalu – či už cvičením, úpravou stravy alebo liekmi – nemusí fungovať všade rovnako. To, čo pomáha obyvateľovi veľkomesta, môže byť pre človeka žijúceho tradičným spôsobom zbytočné alebo dokonca nevhodné.

Výskum zároveň pripomína, že väčšina poznatkov o starnutí a zdraví pochádza zo štúdií v bohatých, priemyselných krajinách. Ich závery však nemožno automaticky prenášať na celý svet. Každá komunita má svoje špecifiká a to, čo platí pre jednu, nemusí byť univerzálnou pravdou.

Vedci zdôrazňujú, že ich výskum je len začiatkom. Chcú sa ponoriť hlbšie a skúmať zápal nielen v krvi, ale aj v tkanivách a bunkách, kde sa môže odohrávať skutočný príbeh starnutia. Zároveň volajú po väčšej rozmanitosti v štúdiách – aby sa do výskumov zapojili ľudia z celého sveta, nielen z bohatých miest.

Pravda o starnutí nie je čiernobiela

Možno si doteraz veril, že zápal a starnutie idú ruka v ruke. Nové poznatky však ukazujú, že to nemusí byť celkom tak. To, čo sa považovalo za univerzálnu pravdu, môže byť len príbehom našej doby a prostredia, v ktorom žijeme. Tvoje telo je výsledkom tisícov rokov vývoja – a to, ako starne, závisí nielen od génov, ale aj od toho, ako žiješ, čo ješ, koľko sa hýbeš a v akom prostredí sa pohybuješ.

Výskum zápalu a starnutia je ešte len na začiatku. No už teraz nás učí, že odpovede na najdôležitejšie otázky o zdraví hľadajme nielen v laboratóriách, ale aj v rozmanitosti ľudských skúseností. Starnutie nie je len biologický proces – je to aj príbeh o tom, ako žijeme svoje životy.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti