IPA patrí minulosti, trendom sú kyslé a ovocné pivá, tvrdí organizátor festivalu Salón piva

  • Salón piva organizuje aj so svojím parťákom, Milošom Kováčom, od roku 2014
  • Na tom tohtoročnom nájdeš takmer 70 pivovarov a viac ako 350 rôznych pív
  • Začal v stredu a potrvá až do piatku večera v bratislavskej Starej tržnici
  • Salón bežne navštívi 7 až 8-tisíc ľudí
zdroj: Salón Pivo (Tomáš Kuša)
  • Salón piva organizuje aj so svojím parťákom, Milošom Kováčom, od roku 2014
  • Na tom tohtoročnom nájdeš takmer 70 pivovarov a viac ako 350 rôznych pív
  • Začal v stredu a potrvá až do piatku večera v bratislavskej Starej tržnici
  • Salón bežne navštívi 7 až 8-tisíc ľudí

Prvý ročník Salónu piva sa konal v roku 2014, s kým si ho organizoval?

So svojím kolegom Milošom Kováčom, obaja spolu pôsobíme aj v našom pivovare Happy. Sme milovníci piva, varíme si ho aj doma, v garáži a organizujeme takéto festivaly.

Čo ťa inšpirovalo k jeho založeniu?

Chýbalo nám niečo také tu, na Slovensku, pretože pred nami tu nič podobné nebolo. Chceli sme festival, ktorý bude iný ako napríklad Oktoberfest s pollitrovými pohármi. Vytvorili sme degustačný festival, ľudia sem chodia pivo ochutnávať. Tiež nám ide o propagáciu malých pivovarov, tie sa líšia od veľkých aj tým, že varia iné druhy piva ako napríklad IPA, pšeničné pivá, tmavé pivá a nasledujú rôzne trendy, ktoré sú dnes už v zahraničí úplne bežné.

zdroj: Salón Pivo (Tomáš Kuša)

Ako dlho trvajú prípravy na festival a kto všetko ti pomáha?

Celé to trvá asi pol roka, keďže organizujeme festival dvakrát do roka, pre mňa je to celoročná práca. Momentálne sme na to traja a počas festivalu nám pomáhajú šikovní brigádnici, ktorí vedia s pivom narábať. Pred každým festivalom je vždy dôležité dohodnúť mediálne spolupráce, osloviť pivovary, postarať sa o marketing. Intenzívne prípravy potom prebiehajú mesiac až dva pred festivalom, kedy dávame všetko dokopy organizačne.

Čítaj viac TU>>V týchto podnikoch v centre Bratislavy ti načapujú remeselné pivo. Vybrali sme 5 najlepších

Koľko pivovarov navštívilo prvý ročník salónu piva a aký je ich počet dnes?

Na prvom ročníku bolo necelých 20 pivovarov, ktoré vtedy existovali na Slovensku. Teraz je ich takmer 70. Salón piva je taká vstupná brána do sveta pív pre novovzniknuté pivovary. Majú možnosť sa tu prezentovať aj ponúknuť ochutnávku svojich výrobkov. My chceme naučiť ľudí čo to o kultúre pitia a ukázať im, že aj pivo, rovnako ako aj víno, je spoločenský nápoj a dá sa degustovať zo skleneného pohára a v malých objemoch. Momentálne tu ponúkame asi 350 rôznych pív, je to naozaj veľa druhov a tým sa tiež odlišujeme od iných festivalov. Ideme s dobou, ponúkame najnovšie trendy na Slovensku aj v zahraničí.

zdroj: Salón Pivo (Tomáš Kuša)

 A čo návštevníci, koľko ich prišlo na prvý ročník a koľko na ten posledný?

Prvý ročník bol pre nás veľmi úspešný, vtedy prišlo 5-tisíc ľudí. Momentálne je pre nás ustálený počet návštevníkov medzi 7 až 8-tisíc.

Aké množstvo piva pretečie počas troch dní Salónu piva?

Veľké (smiech). Je to asi 36-tisíc litrov, ale to je iba hrubý odhad. Nejde nám o kvantitu predaného piva, ale o jeho kvalitu.

Keď si porovnáš informovanosť ľudí o pive v začiatkoch festivalu a v súčastnosti, zvýšila sa?

Salón piva podľa mňa spustil takú pivnú revolúciu na Slovensku, a to bol aj náš cieľ, ukázať Slovákom, že pivo nie je len ležiak, ale existujú aj iné štýly. Dôkazom toho, že sa pivu u nás darí, je aj fakt, že každý rok tu máme nové pivovary a je ich stále viac, myslím, že je to tak aj vďaka nám. Už teraz funguje mnoho podnikov, ktoré čapujú remeselné pivá, aj to sme chceli dosiahnuť.

zdroj: Salón Pivo (Tomáš Kuša)

Narástol zisk Salónu piva v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi?

Pivo je pre nás v prvom rade koníček a robíme to od srdca. Salón piva nie je stratový festival, no nie je ani extrémne ziskový. Ide nám hlavne o to, stretnúť sa s ľuďmi a vychutnať si pivo, to, že máme ešte aj nejaký zisk, je pre nás skôr satisfakcia. Veľkú časť z neho potom investujeme hlavne do reklamy, tá je rok od roka drahšia. Dôležité pre nás je, aby sme sa rozvíjali a každý rok priniesli niečo nové, čo tu ešte nebolo.

Čítaj viac TU>>Mišo si pivnými špeciálmi získal ľudí na Horehroní. Dnes so svojím biznisom útočí na Bratislavu

Na aké novinky sa môžu tento rok návštevníci tešiť?

Okrem nových pivovarov chystáme aj živú hudbu, to tu doteraz nebolo, predtým sme mali iba DJ-a, a ten hral v rámci podujatia. Je to však aj o tom, že ľudia sa chcú pri pití piva rozprávať, nemajú záujem o to vyrušovať sa nejakými hudobnými koncertami a vystúpeniami, preto bude aj hudobný program trvať iba približne hodinu.

Najväčšou novinkou sú hlavne diskusie a workshopy zamerená na remeselné pivo. Každý návštevník, ktorý si kúpi lístok, má automaticky prístup na tieto diskusie zadarmo a naučí sa veľa vecí o spôsobe varenia piva, o surovinách či o starostiach a slastiach pivovarníkov, tých je naozaj dosť.

zdroj: Salón Pivo (Tomáš Kuša)

Čo si myslíš o kvalite slovenského piva, stále platí, že to české je lepšie?

Česi majú svätý grál v podobe ležiakov, na aké nedajú dopustiť. Problém skôr je, že tie malé české pivovary niekedy nevedia navariť dobrý ležiak. Rozdiel medzi slovenským a českým malým pivovarom je hlavne v tom, že Česi sa viac zameriavajú na svoje ležiaky a u nás naopak, vzniká viac pivných špeciálov. Slovenské pivovary sa neboja experimentovať a objavovať nové štýly piva, zatiaľ čo Česi sú konzervatívnejší.

Aké sú momentálne trendy v pití piva, čo ľuďom chutí?

Teraz sú obľúbené hlavne kyslé a ovocné typy, takéto druhy nie sú iba ochutené nejakou ovocnou príchuťou, ale skutočne sa do nich pridáva ovocie v druhotnom procese kvasenia. Takzvané kyseláče sú v zahraničí už úplne bežné, Slováci si na ne iba zvykajú a pivovary sa ich postupne učia variť. IPA bola v móde tak pre tromi až štyrmi rokmi.

V čom sa odlišuje varenie kyslého piva od klasickej IPY?

Do kyslých pív sa pridáva iba malé množstvo chmeľu, do pív typu IPA ho ide viac, pretože tie majú byť horké. Do kyseláčov sa potom pridáva ovocie.

zdroj: Salón Pivo (Tomáš Kuša)

Majú slovenskí pivári prístup ku kvalitným surovinám aj v našich končinách, alebo ich skôr dovážajú zo zahraničia?

Teraz sa na Slovensko už, našťastie, dovážajú kvalitné suroviny aj zo zahraničia. Dnes nie je problém navariť americkú IPU z naozaj amerického sladu. Na Slovensku máme tiež kvalitný jačmeň, ktorý sa potom spracúva do formy sladu na výrobu piva. Niektorí výrobcovia sa snažia vyrábať pivá ako IPA zo slovenského sladu, ale ten slad má úplne inú charakteristiku ako americký alebo anglický. Každý dobrý degustátor spozná, či bola IPA nevarená z anglického alebo amerického sladu, či zo sladu zo Slovenska, prípadne Česka, je to veľký rozdiel. Keď sa používa tuzemský slad, ide už skôr o taký hybrid slovenskej IPY. Americký chmeľ je väčšinou voňavejší a ovocný, cítiť ho po pomarančoch, mandarinkách, broskyniach a podobne.

Z čoho je odvodená cena piva typu IPA a ležiaka? Prečo bývajú IPY drahšie?

Na Slovensku je to drahšie, pretože ide pre nás o pomerne nový štýl a je to určitý trend. Ak chceš mať fakt dobrú IPU, treba používať kvalitné suroviny zo zahraničia, ktoré aj stoja viac ako tuzemské. IPA sa ale jednoduchšie varí a celý proces je lacnejší. Pri ležiaku síce suroviny stoja menej, no proces výroby je drahší a komplikovanejší, ležiak by mal ideálne dozrievať 60 dní, zatiaľ čo IPE stačí 20 dní.

zdroj: Salón Pivo (Tomáš Kuša)

Nájdeme na Salóne piva aj klasické ležiaky?

Áno, samozrejme. Každý slovenský pivovar pochopil, že popri špeciáloch musí ponúknuť aj nejaké stálice, teda nejaké pivo, ktoré sa pije vo väčšom množstve, preto má každý, či veľký či malý pivovar, v ponuke aj ležiak.

Najnovšie video