Jana je úspešnou astronomičkou a najvýraznejšou súčasnou autorkou sci-fi žánru v našej krajine

Linda Cebrová / 7. marca 2019 / Rozhovory

  • 32-ročná Ban­sko­bys­tri­čanka Jana Plau­chová je ši­kovná astro­no­mička po­chá­dza­júca z Ban­skej Bys­trice
  • Ok­rem iného, píše aj skvelé ve­decko-fan­tas­tické knihy a za svoju tvorbu zís­kala aj vý­znamné me­dzi­ná­rodné oce­ne­nie od Euro­pean Science Fic­tion So­ciety
zdroj: archív:Jana Plauchová,wikipedia.org
  • 32-ročná Ban­sko­bys­tri­čanka Jana Plau­chová je ši­kovná astro­no­mička po­chá­dza­júca z Ban­skej Bys­trice
  • Ok­rem iného, píše aj skvelé ve­decko-fan­tas­tické knihy a za svoju tvorbu zís­kala aj vý­znamné me­dzi­ná­rodné oce­ne­nie od Euro­pean Science Fic­tion So­ciety

Jana vy­štu­do­vala ba­ka­lára na Uni­ver­zite Ma­teja Bela v Ban­skej Bys­trici, ma­gis­tra však už na Uni­ver­zite Ko­men­ského v Bra­ti­slave. Popri pr­vých dvoch ro­koch ba­ka­lár­skeho štú­dia si do­konca uro­bila aj po­ma­tu­ritné štú­dium astro­nó­mie.

Dnes pô­sobí ako od­borná pra­cov­níčka Kraj­skej hvez­dárne a pla­ne­tá­ria Ma­xi­mi­liána Hella v Žiari nad Hro­nom. Pre lai­kov i od­bornú ve­rej­nosť tu pred­náša o tra­gé­dii ra­ke­to­plánu Co­lum­bia, no té­mou jej pred­ná­šok je aj otázka exis­ten­cie mi­mo­zem­ského ži­vota.

Jana tak­tiež štu­den­tom astro­nó­mie pred­náša pred­met Ra­ke­tová tech­nika a koz­mo­nau­tika. V kniž­nej tvorbe sa orien­tuje na žá­ner ve­dec­kej fan­tas­tiky, v kto­rej vy­užíva svoje roz­siahle od­borné po­znatky. Mo­men­tálne pri­pra­vuje knihu o Ve­nuši s náz­vom Druhá Pla­néta, kto­rej vy­da­nie mô­žeš pod­po­riť aj ty. Ide o str­hu­júci sci-fi prí­beh od­krýva naj­väč­šie prek­va­pe­nia a sta­via ich do kon­trastu s hľa­da­ním od­po­vedí na zá­kladné otázky ľud­stva.

zdroj: Jana Plau­chová

Na Slo­ven­sku ju mô­žeme ozna­čiť za naj­vý­raz­nej­šiu sú­časnú au­torku sci-fi žánru. V roku 2012 jej vy­šiel prvý ro­mán Nula kel­vi­nov, o rok ne­skôr to bol ro­mán Več­nosť omy­lov. Zís­kala zaň me­dzi­ná­rodné oce­ne­nie En­cou­ra­ge­ment Award od ESFS (Euro­pean Science Fic­tion So­ciety). V roku 2016 jej vy­šiel sci-fi tri­ler Úvod do te­órie cha­osu.

Čo ťa pri­viedlo k ves­míru a koz­mo­nau­tike?

O ves­mír som sa zau­jí­mala od na­jút­lej­šieho det­stva. Pri­pa­dalo mi pri­ro­dzené po­zná­vať svet okolo seba a ne­ne­chať sa pri tom po­zná­vaní za­sta­viť vzdia­le­nos­ťou. Koz­mo­nau­tika sa pri­dru­žila, až keď som mala pät­násť ro­kov a pri­viedla ma k nej ne­šťastná uda­losť, ktorá sa vtedy odo­hrala – ha­vá­ria ra­ke­to­plánu Co­lum­bia. Tá viedla k zá­ujmu o ra­ke­to­plány a ne­skôr aj o ďal­šie koz­mo­nau­tické pro­jekty.

Pra­cu­ješ ako od­borná pra­cov­níčka hvez­dárne a pla­ne­tá­ria Ma­xi­mi­liána Hella. Ako si sa k tejto práci do­stala a čo je tu tvo­jou pra­cov­nou ná­pl­ňou?

O tomto mieste som sa do­zve­dela cel­kom ná­ho­dou. Od­po­ru­čili ma naň astro­nó­mo­via v Ban­skej Bys­trici, ktorí už dl­h­šie sle­do­vali moju po­pu­la­ri­začnú čin­nosť. Ná­pl­ňou mo­jej práce je najmä po­pu­la­ri­zá­cia vedy a vý­učba zá­kla­dov astro­nó­mie, ob­sluha di­gi­tál­neho pla­ne­tá­ria, vy­tvá­ra­nie prog­ra­mov doň, pí­sa­nie člán­kov, ale ob­čas aj po­zo­ro­va­nie, vý­jazdy s pred­náš­kami či tvorba mo­de­lov ves­mír­nych te­lies.

zdroj: Jana Plau­chová

Čo ťa na tvo­jej práci naj­viac baví?  

Naj­viac tvorba mo­de­lov, ale aj čo­koľ­vek ďal­šie ino­va­tívne, ne­ru­tinné. Zau­jí­ma­vým spes­tre­ním je aj to, ak náv­štev­níci kladú otázky idúce do hĺbky témy, kedy môže od­borný pra­cov­ník pre­vet­rať aj svoje ďal­šie zna­losti.

Pre lai­kov i od­bornú ve­rej­nosť pred­ná­šaš o tra­gé­dii ra­ke­to­plánu Co­lum­bia, no té­mou tvo­jich pred­ná­šok je aj otázka exis­ten­cie mi­mo­zem­ského ži­vota. Ve­dela by si na­pí­sať pár zau­jí­ma­vostí, ktoré sú pre tvo­jich po­slu­chá­čov zväčša veľ­kým prek­va­pe­ním, o kto­rých pred­tým ne­tu­šili?

Pri ha­vá­rii Co­lum­bie je to na­prí­klad sku­toč­nosť, že nie všetci astro­nauti mali pri ha­vá­rií spus­tené prie­zory na pril­bách, hoci na ich pre­žití by to nič ne­zme­nilo. A tiež to, že z pa­luby ra­ke­to­plánu sa do­cho­vala na­hrávka kon­čiaca len pár mi­nút pred pr­vými prob­lé­mami ve­dú­cimi ku ka­ta­strofe. V otázke mi­mo­zem­ského ži­vota je to zase na­prí­klad sku­toč­nosť, že ty­pické pre­sved­če­nie „mi­mo­zemš­ťa­nia môžu byť úplne iní ako my“ sú­časné po­znatky dosť ok­re­sá­vajú, hoci ne­jaký pries­tor na od­liš­nosť tu je.

Pred­ná­šaš aj pred­met Ra­ke­tová tech­nika a koz­mo­nau­tika štu­den­tom astro­nó­mie. Vy­ras­tajú nám tu podľa teba nové ta­lenty v ob­lasti astro­nó­mie? Na akej úrovni je podľa teba v na­šej kra­jine štú­dium astro­nó­mie?

Nové ta­lenty v ob­lasti astro­nó­mie sa ob­ja­vujú všade, dô­le­žité je ich však správne pod­chy­tiť. Tiež je dô­le­žité, aby ich astro­nó­mia ne­pres­tala ba­viť sama od seba, čo sa žiaľ u ná­dej­ných astro­nó­mov stáva často v pu­berte.

zdroj: pe­xels.com

Vy­so­koš­kol­ské štú­dium astro­nó­mie ne­viem po­sú­diť, po­kiaľ je mi známe, pre­bieha iba na dvoch vy­so­kých ško­lách plus nad­stavba v Hur­ba­nove. Ale nie­len škola robí dob­rého astro­nóma a ta­kisto ve­rím, že dobrý astro­nóm môže vy­rásť aj bez školy. Na­po­kon, aj astro­nó­mo­via ama­téri sa pri­či­nili o zau­jí­mavé ob­javy.

Vie sa člo­vek, ktorý u nás vy­štu­duje astro­nó­miu, dobre uži­viť? Na akej úrovni sa po­hy­buje pla­tové ohod­no­te­nie astro­nó­mov na Slo­ven­sku?

Na Slo­ven­sku to žiaľ s pla­tom astro­nó­mov nie je ru­žové. Preto mnohí, s kto­rými som nav­šte­vo­vala astro­no­mický krú­žok, od­išli pra­co­vať do za­hra­ni­čia. Svoju úlohu však iste zo­hráva aj geo­gra­fia. Úze­mie Slo­ven­ska patrí me­dzi dosť sve­telne zne­čis­tené kra­jiny, na­vyše je vzdia­lené od rov­níka, na kto­rom vidno v prie­behu roka naj­viac ob­jek­tov. Z týchto dô­vo­dov treba za prá­cou na vý­znam­ných ob­ser­va­tó­riách vy­ces­to­vať preč.

V kniž­nej tvorbe sa orien­tu­ješ na žá­ner ve­dec­kej fan­tas­tiky, v kto­rej vy­uží­vaš tvoje roz­siahle od­borné po­znatky. Ako si sa do­stala k na­pí­sa­niu vlast­nej knihy. Čo bolo na ce­lom pro­cese naj­ťaž­šie?

Už asi od je­de­nás­tich ro­kov som ro­bila rôzne po­kusy o sci-fi ro­mány, no ne­do­kon­čo­vala som ich. Zja­vo­valo sa mi množ­stvo scén, myš­lie­nok, emó­cií, ale boli to len frag­menty, ktoré som ne­ve­dela zlo­žiť do uce­le­ného diela.

zdroj: pe­xels.com

A keď som na­po­kon v pät­nás­tich po­s­kla­dala v hlave svoj prvý ro­mán, po všet­kých tých ne­ús­peš­ných zá­pi­soch som sa ho už ne­od­vá­žila skú­siť pí­sať. Takže ako prvý som na­po­kon za­pí­sala až svoj druhý, horší ro­mán v se­dem­nás­tich. A aby bol tento chaos v po­radí do­ko­nalý, tento prvý na­pí­saný ro­mán ne­bol vy­daný. Ako prvý mi vy­šiel až piaty do­kon­čený ru­ko­pis v po­radí, do­pí­saný v dvad­sia­tich dvoch ro­koch.

Naj­ťaž­šie bolo vždy na­pí­sať pr­vo­pis. Do­stať to celé na pa­pier od za­čiatku až do konca. Po­čas pí­sa­nia to­tiž pri­chá­dzajú ob­rov­ské po­chyb­nosti o tom, či je to dosť dobré, ktoré sa však po skon­čení pí­sa­nia zmier­ňujú. S pri­bú­da­jú­cimi skú­se­nos­ťami bolo pí­sa­nie kaž­dého ďal­šieho ru­ko­pisu ľah­šie, ale aj tak ma za­kaž­dým pri na­čatí no­vého ro­mánu prek­vapí, aké je to stále ťažké. Ná­sledné úp­ravy mi ne­va­dia, v tomto to mám opačne než väč­šina iných au­to­rov.

Prečo práve sci-fi?

Ne­mohla som to ovplyv­niť – jed­no­du­cho mi pri­chá­dzali ná­pady najmä na sci-fi, pri­chá­dzali oveľa čas­tej­šie než ná­pady v iných žán­roch. Iste to ale sú­visí s tým, že sci-fi je je­diný žá­ner, ktorý sa bežne odo­hráva v mo­jom mi­lo­va­nom kozme. Na­pí­sala som však aj zo­pár nie sci-fi po­vie­dok a mám aj ná­mety na ne­jaké nie sci-fi ro­mány. Mys­lím však, že sci-fi navždy ostane môj hlavný žá­ner.

zdroj: pe­xels.com

Od­kiaľ ty čer­páš naj­viac in­for­má­cií o ves­míre a vše­obecne o astro­nó­mií?

V mi­nu­losti najmä z kníh, prí­padne ča­so­pi­sov. V po­sled­nom mi­ni­málne de­sať­ročí už ale pre­va­žuje in­ter­net, osved­čené ser­very. Sú to väč­ši­nou české stránky, ktoré po­dá­vajú pod­robné in­for­má­cie.

Za ro­mán Več­nosť omy­lov si zís­kala me­dzi­ná­rodné oce­ne­nie En­cou­ra­ge­ment Award od ESFS (Euro­pean Science Fic­tion So­ciety). Čo pre teba toto oce­ne­nie zna­mená?

Ur­čite pre mňa zna­mená veľa, je mo­jím pr­vým mi­mo­sú­ťaž­ným oce­ne­ním a po­vzbu­de­ním do ďal­šej snahy.

Pridať komentár (0)