Jedna z najkrajších knižníc sveta je zo Slovenska. Komunisti ju skoro zničili, no dnes je našou pýchou

  • Oprávnene je najkrajšou interiérovou knižnicou na Slovensku
  • Ukrýva množstvo vzácnych titulov starých niekoľko storočí
  • Považuje sa za jednu z najkrajších knižníc na svete a ty si o nej možno doteraz netušil
Instagram/lusy1214 ,stefancikandrej
  • Oprávnene je najkrajšou interiérovou knižnicou na Slovensku
  • Ukrýva množstvo vzácnych titulov starých niekoľko storočí
  • Považuje sa za jednu z najkrajších knižníc na svete a ty si o nej možno doteraz netušil

Knižnica Apponyiovcov z Oponíc, známa ako Apponyiovská knižnica, je skutočný slovenský unikát. Pôvodne však patrila úplne inému štátu. Obsahuje 8 222 titulov, čiže 15 004 zväzkov, ktoré sú od roku 2007 zapísané do Ústrednej evidencie historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov SR. 

Okrem toho, že je veľmi vzácna, patrí aj medzi najkrajšie knižnice na svete. Málokto však o nej vie, keďže sa nachádza v malej dedinke neďaleko Topoľčian, v Oponiciach. 

Vo vzduchu môžeš počas prechádzky medzi nekonečným množstvom kníh cítiť históriu, ktorú nezničil ani čas. Jej interiér je skutočne skvostný a veľkolepý. Ak patríš medzi milovníkov kníh s hodnotou, určite by si sem mal zavítať. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa BAska 🇸🇰 (@bashkaz),

 Na zveľadenie učenosti vo vlasti

Anton Juraj Apponyi, obrovský milovník a zberateľ kníh, založil knižnicu v roku 1774. Pôvodne mala svoje sídlo vo Viedni. Do nákupu a výberu kníh investoval obrovské množstvo peňazí i času. Skupoval ich na knižných veľtrhoch, z kláštorných knižníc zrušeného rádu jezuitov alebo pri kúpe pozostalostí. 

O usporadúvanie a katalogizáciu kníh sa staral jeho profesor taliančiny, Augustín Michelazzi. Jeho dôsledná práca sa zachovala dodnes v podobe rukopisných katalógov. 

Po Apponyiho smrti sa mal o knižnicu starať jeho syn, Anton Apponyi. Ten rodovú knižnicu zveril do rúk Carlovi Antonovi Gruberovi, knihovníkovi, ktorý zaviedol nový katalogizačný systém. Našťastie upozornil ešte na jednu vec. Nepozdávali sa mu stiesnené priestory pre vzácne knihy vo viedenských palácoch.

Preto navrhol mladému grófovi Apponyimu, aby knižnicu preniesli do Uhorska, na Maierhof do Bratislavy. 13.júna 1827 bol na Kozej ulici slávnostne otvorený novopostavený palác, pre spoločnosť známy ako prvá verejná knižnica v Uhorsku. „LITERIS IN PATRIA AVGENDIS“, znelo motto na priečelí.  

Príspevky na chod knižnice z mestskej knižnice chodili však čoraz menej. A tak Anton Apponyi rozhodol, že otcovu knižnicu presunie do ich rodového kaštieľa Apponyiovcov v Oponiciach. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Branislav Pikus (@branislav.pikus),

Svetová slovenská knižnica 

V oponickom kaštieli nechal Apponyi pristaviť nové krídlo a obrovské vnútorné priestory dotvoril empírovým nábytkom z Paríža. Knižnica mu počas ďalších rokov pripomínala jeho život v meste nad Seinou a stala sa svedkom písania jeho pamätí. 

Po Antonovej smrti sa stal vlastníkom knižnice jeho syn Július, neskôr vnuk Ľudovít a napokon posledný majiteľ oponického panstva Henrich Apponyi. V tých časoch už do knižnice neprúdili žiadne mimoriadne tituly, práve naopak. 

Kníh výrazne ubúdalo kvôli aukciám v roku 1892 v Sothebys a 1939 v Prahe. Napriek tomu sa tu dodnes zachovala pestrá obsahová skladba. Knižné tituly pokrývajú 17 vedných disciplín, 31 tematických skupín a nájdeš tu aj vzácne aktá pápežov. 

Zlato ukryté v knihách

Bibliotheca Apponyiana ukrýva zlato. Nie v trezore, ale verejne prístupné. Nájdeš tu dielo Giordana Bruna z roku 1585, prácu Isaaca Newtona z 18. storočia, práce Goetheho, Kanta, Schillera alebo Fischeho. Michelangelovu architektúru, Petrarcovu poéziu, dielo Pietra Arettina. 

Knihy tu nájdeš písané v dvanástich jazykoch. Najčastejšie v latinčine, francúzštine, nemčine alebo taliančine, no i v hebrejčine alebo v arabskom jazyku. 

Úplne špecifické krídlo tvorí oddelenie rímskych a gréckych klasikov v ranných vydaniach zo 16. storočia. A práve z tejto skupiny pochádza aj najstaršia tlač v knižnici z roku 1515. Ide o dielo gréckeho rečníka Isokrata. 

Slovenské ani české tlače tu nenájdeš, ale zaujať ťa môžu práce Jána Amosa Komenského, Andreasa Bela alebo Jána Jesenia. Súčasťou Apponyiovskej knižnice sú knihy z geografie, kartografie, občianskeho práva alebo botaniky. Za pozornosť ale bezpochyby stoja aj tituly o okultizme, čiernej mágii, kartárstve alebo bosoráctve.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Literama.sk (@literama.sk),

Ťažký osud trinástej komnaty

Najmladšie dielo Trinástej komnaty kaštieľa, alebo mysterióznej miestnosti, ako nazývajú hostia knižnicu, je z roku 1940. Jej osud spečatili komunisti v roku 1948, keď z nej urobili obilnú sýpku a na celých osem rokov tu uskladnili obilie, spolu s knihami. 

V rokoch 1956-1958 však do tohto otrasného barbarizmu zasiahol františkán a politický väzeň Vševlad J. Gajdoš. Z poverenia Matice slovenskej knižnicu skatolizoval a očistil.

V žalostnom stave boli knihy prevezené do štátnych depozitov MS v Martine v  roku 1972. Interiér knižnice spálili v miestnom parku.

Až v období rokov 2007 a 2011 bola knižnica zrekonštruovaná spolu s celým kaštieľom. Prispelo k tomu slovensko-švajčiarske konzorcium IP Slovakia. Po dohode so Slovenskou národnou knižnicou podpísali zmluvu o znovunavrátení Apponyiovskej knižnice do  priestorov Oponického kaštieľa. 

Interiér postavili podľa predlohy z výkresovej dokumentácie, pohľadníc a fotiek. Podieľalo sa na tom takmer sto stolárov zo Zvolena. Vďaka ich práci ale aj výbornému vkusu grófa Antona Apponyiho, ktorý knižnicu zariaďoval pred stovkami rokov, patrí medzi najkrajšie historické interiéry Slovenska. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jana Capri (@janacapri2016),

Bádatelia môžu študovať historické knihy iba so súhlasom Slovenskej národnej knižnice, ktorá Apponyiovskú knižnicu spravuje. Napriek nepriazni osudu a času sa v nej zachovalo množstvo vzácnych európskych titulov, ktoré sú dodnes vo veľmi dobrom fyzickom stave aj vďaka precíznej práci reštaurátorov a odborných pracovníkov SNK,“ povedala nám hovorkyňa Slovenskej národnej knižnice Katarína Štefanides Mažáriová.

Už niekoľko rokov sa pravidelne v marci koná v týchto krásnych priestoroch podujetie, tzv. Guttenbergova knižnica, počas ktorého návštevníci vidia to najcennejšie troška inak, ako len klasickou výstavou,“ dodala.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa love -ℬ (@by_blg),

Oponickú knižnicu ale môžeš navštíviť kedykoľvek dostaneš chuť stretnúť sa s časmi dávno minulými a vychutnať si aspoň jej priestory. 

Pre verejnosť je knižnica prístupná od pondelka do piatka o 9:00 do 15:00. Počas soboty a nedele je otvorená od 12:00 do 16:00. Za vstup zaplatíš ako dospelá osoba 6 €, dôchodcovia, študenti a ZŤP majú vstup za polovicu. 

Oponický skvost

Za pozornosť stojí aj samotný kaštieľ, jeho okolie a najmä história tejto nádhernej stavby.

„Bolo to miesto, kde sa stretávali spisovatelia, básnici, maliari či sochári, aby zachytili ducha doby, jedinečnosť okamihu, krásu prírody, starého kaštieľa a romantických ruín starého hradu…,“ povedala o Apponyiovskom sídle poetka  Eloise Beutelová približne v roku 1880. 

Kedysi majestátne historické sídlo plné noblesy, vkusu a ladných kriviek bolo útočiskom nie len pre Apponiyovcov, ale aj miestnych mysliteľov. Dnes sú jeho priestory zmenené na nádherný historický hotel. Za ubytovanie na jednu noc tu zaplatíš minimálne 109 €, no ak budeš mať vyššie požiadavky, cena môže byť aj 265 € na noc. 

Oponice sú nenápadná dedina medzi Nitrou a Topoľčanmi, zato však majú rozhodne čo ponúknuť. Mal by si ju spoznať.

Zdroje: snk.sk, chateauappony.sk, vedanadosah.cvtisr

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK