Joha­na Kol­lá­ro­vá: V OSN sa s pred­sud­ka­mi nestret­ne­te

Michal Lukáč, wopss.sk / 3. januára 2016 / Rozhovory

S Joha­nou sa mi nepo­da­ri­lo stret­núť osob­ne. V čase roz­ho­vo­ru sa už napl­no veno­va­la štú­diu medzi­ná­rod­ných vzťa­hov na uni­ver­zi­te v škót­skom Aber­de­e­ne. Našťas­tie si našla pár minúť a poda­ri­lo sa nám spo­jiť sa aspoň cez Sky­pe a poroz­prá­vať sa o jej výni­moč­nej let­nej stá­ži v ame­ric­kej met­ro­po­le. Joha­na totiž pomá­ha­la Stá­lej misii Slo­ven­ska pri Orga­ni­zá­cií Spo­je­ných náro­dov v New Yor­ku.

Ako si sa dosta­la na takú pre­stíž­nu stáž?

Na stáž som sa dosta­la cez ese­jo­vú súťaž Nadá­cie Pon­tis. O tej­to prí­le­ži­tos­ti som sa dozve­de­la úpl­ne náho­dou pro­stred­níc­tvom Face­bo­oku. Spo­čiat­ku to vyze­ra­lo dosť nároč­ne. Na výber boli šty­ri témy a ani jed­nej z nich som sa pred­tým veľ­mi neve­no­va­la. Nako­niec som si vybra­la tému o Keni – ako redu­ko­vať neza­mest­na­nosť mla­dých Keňa­nov pomo­cou infor­mač­ných tech­no­ló­gií.

Napí­sa­la som esej, posla­la ju a na moje veľ­ké prek­va­pe­nie som vyhra­la prvú cenu – stáž v Stá­lej misii Slo­ven­ska pri Orga­ni­zá­cií Spo­je­ných náro­dov v New Yor­ku.

11-hlasujem-v-GA-1024x765

Ak si sa jej vôbec neve­no­va­la, pre­čo si si vybra­la prá­ve tému Kene?

Štu­du­jem medzi­ná­rod­né vzťa­hy, tak­že o Keni, huma­ni­tár­nej oblas­ti a neza­mest­na­nos­ti, som nie­čo vede­la a o Afri­ku som sa zau­jí­ma­la aj pred­tým. No o infor­mač­ných tech­no­ló­giách v tej­to oblas­ti som veľa neve­de­la. Naj­ťaž­šie bolo zís­kať potreb­né infor­má­cie.

Pred dvo­ma mesiac­mi vyšla sprá­va o stá­žis­to­vi v OSN, kto­rý nedos­tá­val nič a pre­spá­val v sta­ne v par­ku. To spô­so­bi­lo vlnu pro­tes­tov a spi­so­va­nia petí­cií za zave­de­nie pla­te­ných stá­ží v OSN.

To verím. Čo ťa vôbec „nakop­lo“ pri­hlá­siť sa?

Bola to prá­ve tá jedi­neč­ná prí­le­ži­tosť dostať sa do síd­la OSN. To ani nebo­lo roz­ho­do­va­nie či sa zúčast­niť, ale­bo nie. Ísť do New Yor­ku na mesiac zadar­mo a ešte pra­co­vať pre OSN? Ja som už rov­no pre­mýš­ľa­la, kto­rú tému si vybrať a nie či ísť-nejsť (smiech).

Čo roz­hod­lo, že si vyhra­la prá­ve ty?

Tým si nie som úpl­ne istá. Čo si pamä­tám, dali nám krát­ke hod­no­te­nie. To moje zne­lo: „Dob­rá prá­ca so zdroj­mi a prí­jem­ný povzbu­dzu­jú­ci záver pre Keňa­nov.“

Čomu si sa na stá­ži veno­va­la?

Veno­va­la som sa naj­mä agen­de Bez­peč­nost­nej rady a sústre­di­la sa na oblasť Blíz­ke­ho výcho­du a Sever­nú Afri­ku.

5-UNSC

Zasad­nu­tie Bez­peč­nost­nej rady OSN.

To bola teda ruš­ná téma…

To áno. Nema­la som však šan­cu naštu­do­vať si ju pred­tým, ako som sa na pôdu OSN dosta­la, keď­že som pred začiat­kom stá­že neve­de­la, čomu sa budem veno­vať. Našťas­tie mi veľ­mi pomo­hol môj garant Michal Koma­da, kto­rý sa tej­to téme dlho­do­bo venu­je. Prvý deň mi to jed­no­du­cho v koc­ke zhr­nul. Navy­še, pred kaž­dým zasad­nu­tím som si pozre­la strán­ky Secu­ri­ty Coun­cil, kto­ré ponú­ka­jú množ­stvo infor­má­cií o tých­to regi­ó­noch.

Bohu­žiaľ, sa mi nepo­da­ri­lo osob­ne sa stret­núť s Pan Ki-munom (smiech). Zau­jí­ma­vé je, že tam ho nik nebe­rie ako nie­ko­ho špe­ciál­ne­ho.

Čím sa začí­nal tvoj bež­ný deň v OSN?

Býva­la som na krás­nom mies­te v Upper East Side hneď ved­ľa Cen­tral par­ku v rezi­den­cii slo­ven­ské­ho veľ­vys­lan­ca. Odtiaľ som to do Slo­ven­skej misie mala 40 minút peši ale­bo pár zastá­vok met­rom. Môj deň v OSN sa začí­nal pod­ľa toho, ako zasa­da­la Bez­peč­nost­ná rada, teda väč­ši­nou o 10:00 ráno.

Bohu­žiaľ, sa mi nepo­da­ri­lo osob­ne sa stret­núť s Panom Ki-munom (smiech). Zau­jí­ma­vé je, že tam ho nik nebe­rie ako nie­ko­ho špe­ciál­ne­ho. Jeho účasť je tam tak­mer na den­nom poriad­ku.

Aká bola náplň tvo­jej stá­že?

Cho­die­va­la som na zasad­nu­tia Bez­peč­nost­nej rady a robi­la si poznám­ky. Po kaž­dom takom­to zasad­nu­tí som išla do Slo­ven­skej misie napí­sať sprá­vu. Tá mala zhr­núť to, čomu sa zasad­nu­tie veno­va­lo a záro­veň pri­pra­viť ana­lý­zu dia­nia z zo zasad­nu­tia. Nie­ke­dy som písa­la aj impli­ká­cie roz­hod­nu­tia rady pre Slo­ven­sko. Tie­to sprá­vy sa násled­ne posie­la­li na ústre­die, teda Minis­ter­stvo zahra­nič­ných vecí SR.

Ďal­ším bodom mojej stá­že bola príp­ra­va na Val­né zhro­maž­de­nie. To zna­me­ná, že som naprí­klad pri­pra­vo­va­la prog­ram páno­vi minis­tro­vi Laj­čá­ko­vi. Zau­jí­ma­vej­ší však bol moment, keď som mu pri­pra­vo­va­la okru­hy tém na bila­te­rál­ne zasad­nu­tia. Naprí­klad, keď sa mal stret­núť s indo­néz­skym pre­mi­é­rom, mojou úlo­hou mu bolo pri­pra­viť 4 – 5 LTT („lines to take“, pozn. redak­cie). Sú to poznám­ky, v kto­rých sa píše, čo má pove­dať, keď prí­de naprí­klad na tému kon­flik­tu v Jeme­ne.

To znie nároč­ne. Ako sa ti spo­lu­pra­co­va­lo s garan­tom?

Per­fekt­ne (smiech)! Som veľ­mi rada, že som ako garan­ta dosta­la prá­ve Micha­la. Do znač­nej mie­ry mi pomá­hal a vysvet­ľo­val, ako naprí­klad napí­sať kva­lit­né LTT. Nauči­la som sa od neho naozaj veľa.

Navy­še, keď­že pán veľ­vys­la­nec bol dva týžd­ne z mojej stá­že odces­to­va­ný, Michal ho v nie­kto­rých povin­nos­tiach zastu­po­val. Čo zna­me­na­lo, že som sa s ním pra­vi­del­ne zúčast­ňo­va­la zasad­nu­tí Európ­skej únie pri OSN, čo bolo veľ­mi zau­jí­ma­vé.

Ako zamest­nan­ci OSN a stá­žis­ti z iných kra­jín vní­ma­jú Slo­ven­sko? Stret­la si sa s pred­sud­ka­mi voči výcho­do­európ­skym čle­nom?

S takým roz­de­le­ním – Výcho­do­euró­pa­nia a Zápa­do­euró­pa­nia sa stre­tá­vam skôr v Bri­tá­nii. Na pôde OSN som nepos­treh­la žiad­ne pred­sud­ky či naráž­ky na účet výcho­do­európ­skych čle­nov.

Aký bol návrat do „nor­mál­ne­ho“ živo­ta?

Bol to ťaž­ký návrat do rea­li­ty štu­dent­ské­ho živo­ta. Pri­le­te­la som do Bra­ti­sla­vy, zosta­la tam jeden deň a rov­no lete­la späť do Škót­ska. Nebo­lo to nároč­né v zmys­le, že by bol štu­dent­ský život ťaž­ký, prá­ve naopak.

No prá­ca v OSN ma veľ­mi bavi­la a ťaž­ko sa mi odtiaľ odchá­dza­lo. Ale aspoň mám moti­vá­ciu – učím sa, aby som sa moh­la do New Yor­ku vrá­tiť.

Nie­kto­ré pro­ce­sy sú zdĺha­vé a neefek­tív­ne, no úlo­ha OSN, teda pre­ven­cia vypuk­nu­tia vojen­ských kon­flik­tov, udr­žia­va­nie mie­ru a bez­peč­nos­ti, je neoce­ni­teľ­ná.

Pred­po­kla­dám, že si stá­žo­va­la bez náro­ku na hono­rár. Nie­kto by to nazval novo­do­bé otro­kár­stvo.

Mys­lím si, že stá­že sú skve­lé na zís­ka­nie skú­se­nos­tí. Som s tým zmie­re­ná, že musím vziať aj nepla­te­nú stáž. Ale máš prav­du, bolo by lep­šie, ak by bola finanč­ne ohod­no­te­ná. Na dru­hú stra­nu, moja kama­rát­ka z Rakús­kej misie bola na pla­te­nej stá­ži, no za ten mesiac si neza­ro­bi­la ani toľ­ko, aby pokry­la svo­je výdav­ky na uby­to­va­nie v New Yor­ku, kto­ré sú astro­no­mic­ké.

Pred dvo­ma mesiac­mi vyšla sprá­va o stá­žis­to­vi v OSN, kto­rý nedos­tá­val nič a pre­spá­val v sta­ne v par­ku. To spô­so­bi­lo vlnu pro­tes­tov a spi­so­va­nia petí­cií za zave­de­nie pla­te­ných stá­ží v OSN. Mys­lím si, že inšti­tú­cia akou je OSN, si môže dovo­liť vyplá­cať svo­jich stá­žis­tov. Mož­no prá­ve pre­to, že stá­že sú zväč­ša nepla­te­né, pri­chá­dza OSN o štu­den­tov s veľ­kým poten­ciá­lom, kto­rí si ich nemô­žu dovo­liť.

Ja som sa, našťas­tie, nemu­se­la podob­ný­mi prob­lé­ma­mi zaobe­rať, keď­že stáž bola plne hra­de­ná z pros­tried­kov Slo­va­kAid. Navy­še mi táto prá­ca dala toľ­ko neoce­ni­teľ­ných kon­tak­tov do budúc­nos­ti, ako zatiaľ žiad­na iná.

Vede­la by si si pred­sta­viť, že by si v OSN pra­co­va­la aj po skon­če­ní štú­dia?

Pred­sta­viť si to viem, no nie je to také jed­no­du­ché (smiech). Ak chceš zastu­po­vať svoj štát, musia ťa vybrať najprv na Minis­ter­stve zahra­nič­ných vecí. Dru­hou mož­nos­ťou je pra­co­vať pria­mo pre OSN, ale to je ešte nároč­nej­šie, ako sa dostať do úra­dov EÚ. Urči­te to ale po skon­če­ní štú­dia vyskú­šam.

4-OSN-1024x680

Newy­or­ská cen­trá­la Orga­ni­zá­cie Spo­je­ných náro­dov.

Aký si mala pocit z fun­go­va­nia OSN?

Deba­ty o tom, že OSN nefun­gu­je tak efek­tív­ne, ako by mala, sa ťaha­jú už veky. A je to prav­da, čas­to nie­koľ­ko­ho­di­no­vé deba­ty nepri­nies­li žiad­ny výsle­dok. Veľa­krát sme sede­li šty­ri hodi­ny na zasad­nu­tí len pre­to, lebo sa chce­la vyjad­riť kaž­dá kra­ji­na, no žiad­na nepriš­la s novou myš­lien­kou. Nie­kto­ré pro­ce­sy sú zdĺha­vé a neefek­tív­ne, no úlo­ha OSN, teda pre­ven­cia vypuk­nu­tia vojen­ských kon­flik­tov, udr­žia­va­nie mie­ru a bez­peč­nos­ti, je neoce­ni­teľ­ná.

Máš neja­ké rady pre budú­cich stá­žis­tov?

Tre­ba svo­ju prá­cu brať zod­po­ved­ne. Ak svo­ju robo­tu robíš dob­re, budú ťa brať ako seri­óz­ne­ho kole­gu. Tre­ba spoz­ná­vať ľudí a roz­prá­vať sa. A hlav­ne si to užiť!

Kam by si chce­la ísť v rám­ci tvoj­ho štú­dia ďalej?

Prá­ve vďa­ka stá­ži v OSN som sa roz­hod­la, že by som sa rada veno­va­la dip­lo­ma­cii. Veľ­mi by ma to bavi­lo. Som si však vedo­má, že dostať sa na Minis­ter­stvo zahra­nič­ných vecí nie je jed­no­du­ché.

Naj­lep­ší záži­tok z OSN bol?

Iba jeden môžem? Raz som sa zúčast­ni­la roko­va­nia na tému člen­stvo Koso­va v UNES­CO. Prí­tom­ní boli zástup­co­via člen­ských kra­jín Bez­peč­nost­nej rady, pre­mi­ér Srb­ska a Koso­va. Títo dva­ja sa veľ­mi pohá­da­li… Kri­ča­li po sebe, aj keď veľ­mi for­mál­ne, kaž­dý vo svo­jom jazy­ku, a pre­kla­da­te­lia nestí­ha­li. Po pol hodi­ne sa vzá­jom­ne obvi­ňo­va­li už z takých vecí, ako je naprí­klad geno­cí­da.

Prí­jem­nej­šiu spo­mien­ku mám zo dňa, keď som prvý­krát vide­la Ban Ki-muna. Ban-Ki mal krát­ky prí­ho­vor na tému kul­tú­ra mie­ru. Jeho hosť, kto­rým nebol nik iný ako Arun Mani­lal Gand­hi (vnuk Mahat­ma Gand­hi­ho, pozn. redak­cie), roz­prá­val o prí­ho­dách z det­stva. Hneď po nich nasle­do­val kon­cert izre­al­sko-pales­tín­ske­ho slá­či­ko­vé­ho dua. Ako hráč­ka na violon­če­lo som bola v sied­mom nebi. OSN nie je až taká for­mál­na orga­ni­zá­cia, ako si ľudia mys­lia.

10-View-from-Rockefeller

Pohľad na Empi­re Sta­te Buil­ding. V poza­dí vid­no budo­vu nové­ho Sve­to­vé­ho obchod­né­ho cen­tra.

A newy­or­ský záži­tok hod­ný spo­mí­na­nia? Mala si vôbec čas na mes­to?

Ale áno, mala. Vytvo­ri­li sme si úžas­nú slo­ven­sko-rakús­ko-lich­ten­štajn­skú par­tiu stá­žis­tov. Prá­ve tá Rakú­šan­ka býva­la v byte, v kto­rom zria­di­li nele­gál­ne sede­nie na stre­che (smiech). Pre­ži­li sme si tam krás­ne veče­ry s výhľa­dom na nikdy nespia­ci New York. Cen­tral park som mala hneď pri dome, Gug­gen­he­i­mo­vo múze­um je pre­krás­ne, High­li­ne, visu­tý park posta­ve­ný na koľaj­ni­ciach býva­lé­ho met­ra, je to naj­vý­ni­moč­nej­šie mies­to v New Yor­ku. A na zozna­me nesmie chý­bať Smor­gas­burg, čo je bro­ok­lyn­ská ver­zia bra­ti­slav­ské­ho Dob­ré­ho trhu. V New Yor­ku je toho veľa, čo tre­ba zažiť.

Štu­du­ješ v zahra­ni­čí, stá­žu­ješ v zahra­ni­čí. Chys­táš sa vrá­tiť domov na Slo­ven­sko?

No, ak by som sa aj vybra­la po ces­te dip­lo­ma­cie, tiež by som netrá­vi­la veľa dní na Slo­ven­sku. V tom­to momen­te ale ešte neviem. Odpo­veď na túto otáz­ku si nechá­vam zatiaľ otvo­re­nú.

lista_wopss

zdroj: wopss.sk, foto: archív Johan­ny Kol­lá­ro­vej

Pridať komentár (0)