Kilo kokaínu stojí v džungli stovky dolárov, vo svete vyše 150 000. Môže za to vojna proti drogám

  • Vojna proti drogám už dlhodobo čelí vážnej kritike
  • Aj vďaka nej je napríklad z kokaínu luxusný tovar, pre ktorý sa oplatí zabíjať
  • „Často im dávame nejaké peniaze, niekedy sa pýtajú na jedlo, niekedy chcú ženy,“ komentuje návštevy polície jeden z členov kartelu.
drogy
TASR/ AP
  • Vojna proti drogám už dlhodobo čelí vážnej kritike
  • Aj vďaka nej je napríklad z kokaínu luxusný tovar, pre ktorý sa oplatí zabíjať
  • „Často im dávame nejaké peniaze, niekedy sa pýtajú na jedlo, niekedy chcú ženy,“ komentuje návštevy polície jeden z členov kartelu.

Už v časoch, kedy človek vynašiel písmo a dokázal o tom písať, opísali starovekí Sumeri akúsi rastlinu šťastia a zabudnutia. Iné kultúry a národy, pochopiteľne, neboli výnimkou. Dokonca vedci potvrdzujú, že aj inteligentnejšie živočíchy, ako napríklad delfíny, si našli v prírode svoju obľúbenú látku, ktorá ich dostáva do inej nálady.

Skutočný drogový boom vo svete nastal až po druhej svetovej vojne. Do hry totiž vstúpili amfetamíny, ktoré v 40. rokoch povzbudzovali do boja vojakov, a ktoré sa od 50. rokov začali šíriť aj medzi civilistami. Hašiš a marihuana zase vystúpili z prítmia džezových klubov do slnkom zaliatych komún hipíkov,“ venovali sa slovenské médiá tejto kontroverznej téme už pred rokmi.

zdroj: Unsplash

Niektoré krajiny sa rozhodli proti drogám tvrdo zakročiť, ako napríklad Spojené štáty americké, ktoré zasahujú proti drogám nie len doma, ale aj v zahraničí – hlavne v krajinách Južnej a Strednej Ameriky, odkiaľ k nim drogy prichádzajú.

„Všetko to začal prezident Richard Nixon v roku 1971, keď predstúpil pred televízne kamery a spoluobčanom oznámil, že drogy sú americkým verejným nepriateľom číslo jeden,“ spomína denník Pravda.

Vyhlásená vojna drogám stála daňových poplatníkov už miliardy dolárov. Podľa mnohých však priniesla odvtedy so sebou skôr viaceré negatívne, rozporuplné účinky, akými sú zvýšenie cien drog na trhu a tým aj krvavé vojny kartelov, ktoré sú ochotné bojovať na život a na smrť o obrovské zisky, ktoré prináša práve samotný nelegálny proces distribúcie drog.

V okamihu, keď výrobok (v tomto prípade kokaín) prechádza od výrobcu k distribútorovi, sa stane niečo neuveriteľné. To kilo čistého koksu, ktoré malo hodnotu 900 dolárov, má hodnotu 20 000 dolárov a to je zatiaľ iba veľkoobchod. Toto jedno kilo bude dílermi nakrájané a rozdelené na jednotlivé gramy a môžu z neho získať až 150 000 dolárov,“ vysvetľuje celý biznis proces vo svojom videu informačný portál Vice. Podobné je to aj u iných nelegálnych typov drog.

zdroj: TASR/ AP Photo/ Guillermo Arias. Mexický policajt stráži rekordný úlovok 105 ton marihuany, ktorý zadržali pri hraniciach s USA

Vice sa pozrel na cestu drog už od chudobných farmárov, ktorí v Južnej Amerike trhajú listy koky. Hoci sa podieľajú na doslova miliardovom biznise, zarábajú tak 50 dolárov týždenne. Následne sa pozbierané listy – na kilo kokaínu ich potrebujú naozaj obrovské množstvo – transportujú hlboko do džunglí, kde sú laboratóriá, ktoré vyrábajú kokaín.

Na drvenie listov mám najradšej deti, pretože majú malé nohy. Petrolej oddelí drogu od listov a tamto sa destiluje v kyseline sírovej. Potom sa naseká a zmieša s benzínom…“ vysvetľoval proces výroby jeden z Escobarovych dodávateľov.

V tomto momente tu má kilo kokaínu skutočne hodnotu len niekoľkých stoviek dolárov. Až vyššie spomínaný, nelegálny a strážený distribučný proces spraví z neho veľmi vzácnu komoditu, pre ktorú sa mnohým oplatí doslova zabíjať.

zdroj: TASR/ AP Photo/Rebecca Blackwell

Iba v Mexiku bolo viac ako 34 000 vrážd v roku 2019. V prvom polroku 2020 ich mali viac ako 17 000, čo je zhruba jeden človek každých 15 minút,“ hodnotí výsledky vojny bojujúcich kartelov o tento miliardový biznis portál Vice.

Ten oslovil aj odborníka, bývalého tajného detektíva Neila Woodsa, ktorý potvrdil, že vojna proti drogám priniesla krvavú vojnu do miest. Vo videu Vice nechýba napríklad ani 13-ročný chalan so samopalom v ruke, ktorý je súčasťou istého mexického kartelu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že lákavá vôňa veľkých peňazí pritiahla do tohto nelegálneho obchodu aj niektoré oficiálne úrady a inštitúcie, ktoré sa začali na ňom kvôli štedrým ziskom podieľať. „Odborníci tvrdia, že v Mexiku neexistuje jediná úroveň vlády, od miestnej polície po kanceláriu prezidenta, ktorá by nebola narušená týmito peniazmi,“ pokračuje informatívne video.

Často im dáme nejaké peniaze, niekedy sa pýtajú na jedlo, niekedy chcú ženy,“ komentuje návštevy polície jeden, na pohľad profesionálne vyzbrojený, člen mexického kartelu.

Vojna proti drogám má však podľa niektorých aj ďalšie negatíva, než je zvýšenie ich cien a vojny v samotných uliciach o to, komu tieto peniaze pôjdu. „Kontraproduktívne je aj kriminalizovanie užívateľov, ktorí sa až vo väzení stávajú skutočnými zločincami,“ venoval sa téme denník Pravda.

Kritike vojny proti drogám sa nevyhol ani jej bývalý zástanca, minister zahraničných vecí z čias Ronalda Regana – George P. Schultz, ktorý pre The New York Times napísal, že protidrogové intervencie v zahraničí len presunuli tento problém na iné, nové miesta (z Kolumbie do Mexika) a že prílev drog tým z USA nezmizol, ba práve naopak.

Zdroje: Vice, Pravda, Prima Zoom, the New York Times

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK