Kni­hy o prog­ra­mo­va­ní nesta­čí kupo­vať, tre­ba ich aj pre­čí­tať

Ľudovít Nastišin / 7. mája 2016 / Business

Zvlád­neš vôbec pre­čí­tať úvod a nestra­tiť v sebe prog­ra­mo­va­ciu dôve­ru?

Nie­kto­ré kni­hy vyze­ra­jú na polič­ke skve­lo. Nie len z este­tic­ké­ho hľa­dis­ka, ale aj pokiaľ ide o to, čo ich nad­pi­sy hovo­ria o maji­te­ľo­vi. Šty­ri objem­né kni­hy od Donal­da Knut­ha “The Art of Com­pu­ter Prog­ram­ming” vysie­la­jú jas­ný sig­nál: ustúp­te, pre­to­že ja som sku­toč­ný prog­ra­má­tor.  Sku­toč­ný počí­ta­čo­vý vedec.

Bill Gates raz pove­da, “Ak si mys­líš, že si sku­toč­ne dob­rý prog­ra­má­tor… pre­čí­taj si Art of Com­pu­ter Programming…a potom mi môžeš rov­no poslať CV, ak to zvlád­neš pre­čí­tať celé.”

knuth

foto: preining.info

Pre nie­kto­rých môže byť objed­na­nie si tej­to skve­lej série veľ­kým kari­ér­nym kro­kom. Pri­pra­víš si na to špe­ciál­ne mies­to na polič­ke ešte skôr, ako ti kni­hy vôbec doru­čia.

Váha tej auto­ri­ty môže byť taká veľ­ká, že tie kni­hy nako­niec ani nikdy neot­vo­ríš. Je to podob­né ako keď fil­mo­vý kri­tik odíde pred kon­com fil­mu, lebo je zne­chu­te­ný (ale­bo tomu skôr nechá­pe). Knut­ho­ve kni­hy sú epic­ké, je sku­toč­ným maj­strom zákla­dov počí­ta­čo­vej vedy, jej pôvo­du v mate­ma­ti­ke a prie­ni­ku tých­to dvoch oblas­tí. Veľ­ký rešpekt.

Je to ako keby si sa necí­til dosta­toč­ne hod­ný toho, čo sa nachá­dza v tých kni­hách.

Môžeš si šty­ri krát pre­čí­tať úvod prvej kni­hy a sna­žiť sa pred­sta­viť si, čo by to zna­me­na­lo zvlád­nuť všet­ky šty­ri kni­hy. Odpo­jil by si sa od inter­ne­tu na nie­koľ­ko mesia­cov a pre­sťa­ho­val sa do opus­te­nej cha­ty v lese s kopou poznám­ko­vých papie­rov, kra­bi­cou ceru­ziek, dopl­n­ko­vý­mi mate­ma­tic­ký­mi kni­ha­mi a 90 dňo­vou záso­bou Adde­rall-u.

Cho­dil by si na dlhé pre­chádz­ky po lese a hlbo­ko pre­mýš­ľal nad základ­mi algo­rit­mov. Žia­den lap­top, žiad­ne wifi, žiad­na elek­tri­na — to všet­ko je iba ruše­nie. Po zápa­de sln­ka by si nad prob­lé­ma­mi sed­le pri svieč­ke a sní­val by si o ves­mí­re har­mo­nic­kých čísel, bino­mi­nál­nych koefi­cien­tov a neli­ne­ár­nych dáto­vých štruk­túr.

1-RPiGQBLThunoBjN8OtxHnw

foto: medium.com

No toto sa nikdy nesta­ne. Po tom ako si prej­deš úvod dosta­neš pocit, že by si sa mal obzrieť späť vo svo­jej kari­é­re.

Byť nad­še­ný z počí­ta­čo­vé­ho prog­ra­mo­va­nia v 50tych rokoch bolo byť nad­še­ný z apli­ko­va­nej mate­ma­ti­ky. IBM 650 mal základ­né mate­ma­tíc­ké ope­rá­cie a kon­tro­lo­va­né štruk­tú­ry a bol posta­ve­ný na desiat­ko­vej sústa­ve, nie binár­nej.

Nebol žia­den dis­pej, žia­den prí­ka­zo­vý ria­dok. Člo­vek bol ope­rač­ný sys­tém.

V prvom odstav­ci úvo­du Knuth nazý­va prog­ra­mo­va­nie “este­tic­kou skú­se­nos­ťou podob­nou skla­da­niu poé­zie či maľo­va­niu.” Táto este­tic­ká krá­sa stá­le pri­ťa­hu­je kaž­dé­ho ašpi­ru­jú­ce­ho prog­ra­má­to­ra. Aj keď dnes už prog­ra­my nevyt­vá­ra­me pomo­cou kla­di­va, krá­sa prog­ra­mo­va­nia osta­la nedot­knu­tá.

zdroj: medium.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: warosu.org

Pridať komentár (0)