KOMENTÁR: Šéf slovenského automotoklubu sa zbláznil. Navrhuje zakázať cyklistom používať 3 300 km ciest I. triedy

V posledných týždňoch sa na Slovensku výrazne množia a stupňujú debaty o bezpečnosti cyklistov na našich cestách. Môže za to séria nešťastných udalostí, o ktorých písali aj najčítanejšie médiá. 

Na konci mája auto na tréningu zrazilo a zabilo 24-ročného profesionálneho cyklistu. Len o pár dní neskôr sa zranil ďalší profík (informoval Slovenský zväz cyklistiky) a ani nie pred týždňom prišlo k zrážke pri Harmanci, kde zomrela žena a 10-ročné dieťa bolo vážne zranené.

Auto zachytilo rodinu cyklistov, žena zomrela a 10-ročné dieťa bojuje o život. Ď. Nicholsonová: Koľko ľudských životov ešte?

Držme sa faktov. Za celý rok 2020 u nás podľa polície zomrelo 20 cyklistov (14 v roku 2019, 15 v roku 2018, 18 v roku 2017), nie je teda jasné, či ide len o prostú zhodu okolností, alebo začiatok nebezpečného trendu, ktorý môže súvisieť s tým, že po pandémii je skrátka cyklistov všade okolo výrazne viac, čo prináša aj vyšší počet nehôd.

Prípady ale nepochybne prispeli k nervozite v cyklistických skupinách na Facebooku či verejnému tlaku na kompetentné orgány. Europoslankyňa Lucia Duriš Nicholsonová, pro-cyklistický primátor Trnavy Peter Bročka či prezident Cyklokoalície napríklad bojujú za petíciu žiadajúcu povinný odstup vozidiel od cyklistov minimálne vo vzdialenosti 1,5 metra. Podpísalo ju už vyše 20-tisíc ľudí.  

Bojujeme za bezpečnejšie cesty

V Európe za vyššiu bezpečnosť v doprave bojuje množstvo vládnych aj neziskových organizácií a jednotlivcov, ktorých kampane sa niekedy úspešne dostanú aj na Slovensko. Stará (a poriadne brutálna) kampaň britského ministerstva dopravy ti napríklad ukáže, prečo si bezpečnostný pás zapnúť aj na zadných sedadlách. Snáď naznámejší automotoklub na svete, nemecký ADAC, robí vlastné crash testy a pravidelne testuje detské sedačky či pneumatiky. 

Český BESIP sa zas podieľal na filme 13 minut, zachytávajúcom príbehy vodičov – vinníkov piatich autonehôd so smrteľnými následkami. 

Aj na Slovensku máme podobný automotoklub, ako je ADAC. O jeho existencii viem, pretože niekedy okolo roku 1995 rodičia kúpili červenú Škodu Felicia.

V obale od servisnej knižky bola aj žltá kartička s čiernym nápisom ÚAMK a telefónnym číslom na asistenčné služby v prípade problémov na ceste. Marí sa mi tiež, niekde na Pezinskej Babe možno môže byť ich logo. 

UAMKSR.sk

Posted by Ústredný Automotoklub Slovenská Republika on Sunday, January 24, 2021

Nebudem tvrdiť, že Ústredný automotoklub nič užitočné nerobí (hoci v Milionárovi na poslednej otázke, po vyčerpaní všetkých žolíkov, by som to s touto teóriou pokojne riskol).

Zostanem pri výroku, že popri pridávaní príspevkov o tom, koľko kedysi stáli autá v Mototechne, chodení na tlačovky a zdieľaní postov z Facebooku polície možno fakt naplno makajú, len mňa za 26 rokov produkty ich činnosti, na rozdiel od produktov organizácií z krajín, kde som nikdy nežil, nejako obchádzali, hoci o autách a doprave píšem na dennej báze. 

Dočkal som sa

Po posledných nehodách cyklistov som sa dočkal. Narazil som na aktivitu ÚAMK, rovno od jeho prezidenta Juraja Smrečana. Ten doslova píše, že „Na nebývalý rozvoj cyklistiky nie je pripravená jednak naša cestná sieť a jednak cyklisti samotní. Najväčší chaos vládne v tzv. masovej cyklistike. Tu si mnohí cyklisti bezdôvodne myslia, že všetky cesty patria len im a všetci ostatní sa musia prispôsobiť. Často nerešpektujú dopravné predpisy, ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a najviac sami seba.“ 

V roku 2021 navyše apeluje: „Uvedomme si, že cesty boli postavené najmä pre motorové dopravné prostriedky“.

Prezident sa domnieva, že naše cesty sú pre cyklistov nebezpečné (mnoho z nás možno bude súhlasiť). Tak ponúka riešenie. Vylúčiť cyklistiku z ciest I. triedy! Z 3 333 kilometrov slovenských ciest, z 48 % „prepravnej služby“. 

UAMK
zdroj: TASR - Marko Erd

ÚAMK teda jeho slovami hovorí, že robotník z Holíča sa domov do 5 kilometrov vzdialenej obce Kopčany na bicykli v zásade nedostane. Že babička v Dolných Kočkovciach má k doktorovi v Púchove vstávať o skôr, aby stihla ten správny autobus. Že rodiny žijúce v susedných obciach si majú kúpiť auto, že desaťtisíce ľudí, ktorí niečo sami robia pre svoje zdravie, majú pred výjazdom študovať mapy cestnej siete a investovať do cyklopočítača s navigáciou. 

Má to trochu naopak

Vo „vyspelých“ „západných“ krajinách, ako ich Smrečan nazýva (áno, aj s úvodzovkami), existujú manuály, ako spolu riešiť chodcov, cyklistov, MHD a autá. Možno ho prekvapí, že autá sú v tejto hierarchii úplne na konci. 

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Zdroj: MINV SR

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK