KOMENTÁR: Sociálne siete už dávno nespájajú ľudí, ale ničia nám životy

Sociálne siete vznikli na to, aby ľudí spájali. Dnes sme však svedkami toho, že spoločnosť čoraz viac polarizujú a rozdeľujú. Ničia teda sociálne siete naše životy? Alebo si ich ničia niektorí ľudia sami, a sociálne siete sú pre nich len vhodnou výhovorkou?

Raketový štart sociálnych sietí

Keď sa povie slovné spojenie “sociálne siete”, zrejme väčšine ľudí napadne ako prvý Facebook. Toto prvenstvo si, samozrejme, drží právom, pretože práve okolo neho bol zrejme pri jeho zrode najväčší rozruch. Túto sociálnu sieť spustil v roku 2004 Mark Zuckerberg, pričom obrovský rozmach vo svete (aj na Slovensku) zaznamenala okolo rokov 2008 – 2010. 

Bolo to niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo. Úlohou Facebooku bolo spojiť nás s ľuďmi, na ktorých nám záleží, a ak s nimi nie sme v osobnom kontakte, aspoň takto vidieť, čo majú nové. 

Tajomstvo vizualizácie: Týchto 5 techník ti pomôže dosiahnuť tvoje sny

Sám si možno spomínaš na časy, kedy si z jedinej jesennej prechádzky uploadol desiatky takmer identických fotiek v mizernej kvalite, a tešil si sa, ako ti na ne teta z tretieho kolena z opačnej strany Slovenska dala lajk. Problém je, že tá istá teta už dnes zdieľa hoaxy o tom, ako nás „Byl Gátes“ všetkých načipoval, a ako sa dá korona vyliečiť všehodžúsom, ktorý si vieš doma pripraviť z Bromhexinu, vodky a soli. 

Čo sa teda stalo? Zdá sa, že niečo tu nie je v poriadku. 

Ničia nám sociálne siete životy?

To, ako na nás sociálne site vplývajú, je témou, o ktorej by sa dalo hovoriť celé hodiny či dokonca dni. Práve preto o tom vzniká čoraz viac knižných publikácií či filmov, z ktorých za zmienku stojí napríklad aj jeden z najnovších – The Social Dilemma, ktorý si môžeš pozrieť na Netflixe. Práve tento dokument vyvolal okolo sociálnych sietí veľký rozruch a rozvíril vlnu diskusie o tom, či sme sa neocitli v štádiu, kedy nám sociálne siete skôr škodia ako pomáhajú. 

Ústrednou myšlienkou tohto filmu je, že ich pôvodný zámer – spájať ľudí – sa vytratil, a jediným cieľom vývojárov či už Facebooku, Instagramu, Tik Toku či čohokoľvek iného je správne na nás nacieliť reklamu.

zdroj: Unsplash/Brian Jones

Ďalšou vecou je, že vytvoriť na Facebooku či Instagrame dojem dokonalého života je ľahšie, než kedykoľvek predtým. Mnohí ľudia okolo seba nafúknu bublinu zdanlivo dokonalého života, čo má však na niektorých ľudí veľmi negatívny dopad. Niektorí to obdivujú, iní to úplne filtrujú, no ďalší tomu uveria, kvôli čomu prepadnú predstave, že ich život nestojí za nič. 

Počul si už o pravidle 1 %? Vďaka nemu dokážeš vo svojom živote veľké veci

Obrovský rozdiel je však už aj v samotnom obsahu, ktorý sa sociálnymi sieťami šíri. Vypustiť do sveta nejakú nepravdivú informáciu je oveľa jednoduchšie, než kedykoľvek predtým – virtuálny priestor je totiž doslova zamorený najrôznejšími hoaxami a polopravdami.

Ženy tu s ľahkosťou lovia mužov na svoje fotky s „náhodne” odhaleným poprsím, muži tu s ľahkosťou lovia ženy na fotky „náhodne” odhaľujúce ich majetok, a tí, ktorí nelovia a ani nechcú byť lovení, sú svedkami diskusií, v ktorých sa nachádza toľko nenávisti a zatrpknutosti, až je to neuveriteľné. Sotva na Facebooku natrafíš na diskusiu, kde by chýbalo aspoň zopár komentov vypľutej žlče, urážok či sťažovania sa. 

Je chyba naozaj v sociálnych sieťach?

Zrejme ide o uhol pohľadu. Jedna skupina hovorí, že sociálne siete sú hotové peklo hodné zatratenia, druhá je zas presvedčená o tom, že problém je v niečom inom.

Ja osobne sa prikláňam k tomu druhému názoru. Samozrejme, je nesporné, že charakter sociálnych sietí sa zmenil, no to, čo sa zmenilo ešte viac, je charakter ľudí. Sociálne siete nemajú tú moc zničiť niekomu život, bez ľudí by predsa boli len prázdnym virtuálnym priestorom. Je preto len na nás, ako bude tento virtuálny priestor vyzerať – a teda či sa ním začne šíriť viac pozitivity, alebo či bude aj naďalej slúžiť na polarizáciu spoločnosti či na šírenie rôznych hoaxov. Obávam sa však, že druhá možnosť je oveľa pravdepodobnejšia.