KOMENTÁR: Z vegánstva sa stal hon na čarodejnice. Slovák si radšej zvolí utrpenie zvierat ako vlastnú zmenu

  • Na Slovensku už býva zvykom, že v spojitosti s vegánstvom vidíme namiesto pochopenia kyslé grimasy
  • Sme vystrašení, že na nás niekto tlačí aj v stravovaní, no hlavne nechceme zmenu
  • Ak by sme však mali zabiť našu večeru holými rukami, možno by sme ani nejedli
  • Na Slovensku už býva zvykom, že v spojitosti s vegánstvom vidíme namiesto pochopenia kyslé grimasy
  • Sme vystrašení, že na nás niekto tlačí aj v stravovaní, no hlavne nechceme zmenu
  • Ak by sme však mali zabiť našu večeru holými rukami, možno by sme ani nejedli

Trend postupuje, situácia s rastlinnými produktmi sa na pultoch obchodov zlepšuje, no v radoch obyčajnej verejnosti nad 30 spôsobuje slovo vegánstvo kŕče v bruchu a automatickú podvýživu spojenú s nadmerným hladom a nedostatkom životnej energie.

Mladšia generácia, naopak, mení viac ako mieni. Striktné vegánstvo rozdeľuje už beztak zatrpknuté svety tých, čo „zabíjajú planétu“ a tých, čo „prišli o rozum“.

S týmto puncom sa nám na svete potom všetkým veľmi ťažko dýcha. Počkať. Až na vegetariánov, ktorí bývali pred príchodom vegánov odsudzovaní mäsožravcami rovnako tvrdo. Na nich sa zabudlo, a tak si môžu spokojne užiť svoj hlivový guláš so smotanou.

Uskromniť sa neprichádza do úvahy

Snaha o otvorenie očí ľudí každodenne konzumujúcich mäso je frustrujúca. Podľa minimálnej zmeny vlastného konzumu si nevidia ďalej, než na špičku nosa. Faktom však ostáva, že až 23 % celkových svetových emisií tvorí práve živočíšna produkcia.

Nik z nás to nepočuje prvýkrát, rovnako ani fakt, že je to o niekoľko percent viac, ako vytvára samotná doprava, ktorej stopu sa snažíme rok čo rok vylepšovať novými technológiami.

Prečo sa teda celoplošne nesnažíme zlepšiť aj naše stravovacie návyky? Z jednej, mohutnej časti za tým všetkým stoja mäsiarske giganty, ktoré dobre ochuteným, vopred marinovaným a mierne dofarbeným mäsom dobyli naše srdcia a žalúdky. Môj teda nie.

 
 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Humánny pokrok (@humannypokrok)

Na Slovensku dokáže bežný človek za rok skonzumovať v priemere takmer 70 kg mäsa a jeho spotreba sa každoročne zvyšuje, upozorňuje Garden Gourmert v tlačovej správe. Okrem jedenia je osobitným problémom aj vyhadzovanie jedla. Bežný slovenský spotrebiteľ dokáže za rok vyhodiť v priemere až 100 kg potravín.

Skôr, ako sa však produkty dostanú na tanier, prechádzajú spracovaním, ktoré rovnako zaťažuje životné prostredie. Pri výrobe jedného kilogramu hovädzieho mäsa je spotrebovaných až 15 500 litrov vody.

„V súčasnosti je naša konzumácia mäsa a mliečnych výrobkov príliš vysoká. Ich výroba zapríčiňuje nielen odlesňovanie a spotrebu veľkého množstva vody, ale významnou mierou prispieva aj ku klimatickej zmene. Je preto potrebné, aby klesol dopyt po týchto produktoch a ľudia začali oveľa častejšie nahrádzať mäsové výrobky rastlinnou stravou. Takýto prechod k udržateľnému spôsobu stravovania nám dokáže zabezpečiť všetky potrebné živiny a zároveň nezaťaží planétu tak, ako sa to deje pri živočíšnej výrobe,“ hovorí Marian Milec z neziskového programu Jem pre Zem.

Podľa prognóz bude v roku 2075 na planéte až 10 miliárd ľudí, čo spôsobí kolaps klimatického systému a neschopnosť zvýšiť chov zvierat do, bez uskromnenia sa, potrebnej miery.

Mäso z veľkochovov som prestala kupovať niekoľko rokov dozadu. Svojmu konzumentovi neposkytuje žiadnu výhodu. Je plné farbiva, často staré a prebaľované, s doplnkom antibiotík a o nutričnej hodnote sa hovoriť nedá.

Nemá žiaden morálny a etický kredit, naopak, kope hlboko pod zem. O všetkých praktikách veľkochovov aj vo vzťahu k Slovensku ťa informuje portál Humánny pokrok.

So živým sa obchoduje dobre, kým neklesne dopyt

Komunity v celom svete ukazujú alarmujúce čísla trpiacich zvierat a snažia sa poukázať na nekalé praktiky, ktoré spoločnosti vedú.

Kým sa pod akýmkoľvek článkom v komentároch od takzvaných odborníkov na klimatickú krízu dočítaš, ako si idú dať grilované kura, mladý chutnučký prasací chrbátik a svoju večeru ti neváhajú odfotiť, len aby s úsmevom poburovali, vo svete týmto správaním trpí nielen duša vegána, ako sa dotyční domnievajú, ale aj tisíce nevinných tvorov.

Možno si netušil, že pri otelení kravy býva rozhodujúcim faktorom pohlavie teľaťa. Ak sa narodí samica, je dobre chovaná, aj keď v stiesnených podmienkach, aby z nej spoločnosť mohla čo najrýchlejšie spraviť dojnicu. Pokiaľ je mláďa býk, vo veľmi ranom veku ide často na porážku, nakoľko ho nik živiť zbytočne nechce.

V oboch prípadoch sú mláďatá od matky odobraté, čo obom spôsobí stavy podobné depresii a úzkosti monitorovateľné neurologickými zmenami v mozgu.

Koniec doby klietkovej: Po sliepkach sa spustila petícia aj za ostatné týrané zvieratá

Nikdy neuvidia denné svetlo

Obdobným spôsobom trpia aj sliepky, ktoré sú triedené podľa toho, či sa jedná o kohúta, alebo druhé pohlavie schopné znášať vajíčka. S kohútom je to podobné, ako keď hodíš nepotrebný papier do skartovačky. Je zabitý. Aj keď ťa, pravdepodobne, práve pichlo pri srdci, pretože nik netvrdí, že človek, ktorý nie je vegánom či vegetariánom, city nemá, naskytá sa ďalšia otázka.

Nebola smrť práve vyliahnutého kohúta milosrdnejšia? Nosnice v klietkovom chove totiž nikdy neuvidia denné svetlo a žijú v priestore o veľkosti formátu A4. Následne sú z toho vypelichané, dochádza k agresivite a napádaniu „susedov“, neskôr dochádza až ku kanibalizmu.

Odpovedz si sám. Ako veľmi musí samotné zviera trpieť, aby sa zo zdravého jedinca, ktorý by vo voľnej prírode pobehoval po dvore či obýval kríky a nízke stromy, stal smutný, chorý a agresívny tvor, ktorý v zúfalstve neváha usmrtiť svojho suseda?

 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Humánny pokrok (@humannypokrok)

Aj keď sme chovali na porážku, vždy s láskou

Dá sa to aj inak. Keď som ako dieťa chodievala k starým rodičom, nedeľný vývar z kohúta nebol ničím zvláštnym, no predsa sme to pokladali za slávnosť. V slnečnom popoludní som po obede vždy vyšla na dvor, aby som zbehla ku sliepkam do kurína a dívala sa na ich lesklé perie, prípadne skontrolovala, či niektorá náhodou nezniesla vajíčko neskôr. Dnešní vegetariáni či vegáni by mi možno odsekli ruky. Žili sme však inú dobu, iný svet.

Rovnako sa tak dialo aj s prasatami od susedov, s húskami, kačkami a morkami. Nemusíš byť veľký pamätník, aby si sa rozpamätal na časy, keď jedna krava dávala mlieko polovičke dediny. S fľašou v ruke a desaťkorunáčkou som si šla po to najčerstvejšie a ešte teplé mlieko od kravy, ktorej celá dedina nosila len to najchutnejšie jedlo a bola všetkými hýčkaná. Ona kŕmila nás, my sme kŕmili ju. Nik nebol nad nikým.

 
 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Nikoleta Kováč | Vegan recepty (@surovadcerka)

Ciest je viac, než len jesť alebo nejesť mäso

V ponímaní veľkochovov je vďaka podmienkam, v ktorých zvieratá prežívajú, nehumánne a nemorálne kúpiť si aj mlieko a vajíčka. Fakt krutého zaobchádzania so životom ako takým by mal každého rozumnejšieho človeka odradiť od bezbrehej konzumácie živočíšnych produktov a hrá 100 % v prospech vegánstva.

Bohužiaľ, mnohí z nás majú aj city, aj rozum, no hlboko do vrecka. V tomto prípade je možností kúpy kvalitného mäsa od lokálneho predajcu z malochovu pramálo. Ekonomická nerovnováha je jasná, veľkovýrobca môže podliezať ceny pre kvantum, ktoré vyrába, a v mnohých prípadoch pre trvanlivosť mäsa a iných živočíšnych produktov.

Malý chovateľ mu môže konkurovať len ťažko, a to aj napriek etickému chovu a tým pádom omnoho kvalitnejšej surovine.

sliepky na strome
zdroj: SIU

Správny Slovák je však skvelým konzumentom. Je naučený z čias domáceho chovu, že mlieko a vajíčka sú samozrejmosť, a mäso je tá slávnostnejšia verzia. Ťažšie sa mu preúča na rastlinnú stravu, ktorá si vyžaduje postupný prechod a pestré suroviny. Navyše, z tejto oblasti nepoznáme dostatok receptov, pretože sme ju nikdy úplne nevyužívali.

Rozhodnutie ostáva len na tebe

Nik ťa nedonúti byť vegánom, no z pohľadu morálne zodpovedného človeka sa naskytá týchto zopár možností.

Pre zlepšenie podmienok života zvierat a zníženia veľkochovov upravíš svoj konzum a prejdeš aspoň na vegetariánstvo či obmedzený príjem mäsa, za čo ti poďakuje aj tvoj organizmus. Na zdravotné problémy spojené s nadmernou konzumáciou mäsa upozorňuje aj Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach.

Prípadne môžeš začať odberať živočíšne produkty z malochovov a od lokálnych farmárov, ak na to máš financie.

veľkochov kuriatka
zdroj: Humánny pokrok/Konrad Łoziński

Tretia možnosť je návrat k starému trendu domáceho chovu. Ak máš záhradu a psa, možno sa rozhodneš dokúpiť si zopár sliepok, ktoré ťa budú zásobovať vajíčkami, a ty znova pochopíš, že mäso sa nevyrába na bežiacom páse, a o to, aby si mal na nedeľný obed grilované kura, sa musíš s láskou starať.

Ktovie. Možno sa po tejto skúsenosti zvieratá stanú tvojimi priateľmi a rozhodneš sa nechať ich dožiť prirodzenou cestou, pretože sa im nebudeš môcť pozrieť do očí a následne im vziať život.

Zdroje: Humánny pokrok, UNLP, Jem pre Zem, Garden Gourmet

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech