Krištáľ sme brúsili aj pre kráľovnú Alžbetu. Ku všetkým zákazníkom však pristupujeme rovnako (ROZHOVOR)

  • Nahradiť ručné brúsenie strojom sa dá, no tá precíznosť nie je taká ako pri človeku. Každý jeden kus je unikát
  • Toto krásne povolanie môže zaniknúť. Brusičské školy totiž nie sú veľmi ani v Čechách a ani na Slovensku
  • V rozhovore pre kavickari.sk Emília Fisterová prezradila, že brúšič skla nemôže byť hocikto a už vôbec nie nervák. Naopak musí byť precízny a zodpovedný
  • Článok vznikol v spolupráci s magazínom Kávičkári.sk
kristal sklo
Tomáš Turek, kavickari.sk
  • Nahradiť ručné brúsenie strojom sa dá, no tá precíznosť nie je taká ako pri človeku. Každý jeden kus je unikát
  • Toto krásne povolanie môže zaniknúť. Brusičské školy totiž nie sú veľmi ani v Čechách a ani na Slovensku
  • V rozhovore pre kavickari.sk Emília Fisterová prezradila, že brúšič skla nemôže byť hocikto a už vôbec nie nervák. Naopak musí byť precízny a zodpovedný
  • Článok vznikol v spolupráci s magazínom Kávičkári.sk

V susednom Česku má sklárstvo obrovskú tradíciu, toto remeslo sa však našťastie nevyhlo ani Slovensku. O sklárskej histórii v našej krajine pre kavickari.sk porozprávala Emília Fisterová, ktorá sa venuje ako jedna z mála ručnému brúseniu krištáľu v našej krajine.

Remeselníci z dielne jej firmy Sklo- Krištáľ boli napríklad autormi darov pre anglickú kráľovnú, nórskeho korunného kráľa a taktiež nórskeho princa. Krištáľové výrobky sú žiadané aj rôznymi firmami ako reprezentačné dary a nie sú nezvyčajnosťou i v segmente HoReCa. Ako dlho trvá vybrúsenie 30-centimetrovej vázy, čo všetko musí ovládať dobrý brúsič a akú tradíciu má sklárstvo na Slovensku?

Brúsiť sklo sa učila v strednom odbornom učilišti sklárskom v Poltári, ktoré bolo súčasťou Stredoslovenských sklárni. Po vyučení a absolvovaní záverečnej skúšky skúšobnou komisiou v učebnom odbore brusič skla so zameraním na vybrusovanie , ktoré skončila s vyznamenaním v roku 1983 nastúpila a zbierala skúsenosti v popradskom výrobnom družstve Podtatran.

Aby toto remeslo mohlo ďalej pokračovať, tak si v roku 1998 založili s bývalým vedúcim brusiarne – brusičom, vlastnú firmu s názvom SKLO-KRIŠTAĽ.

  • Kedy sa začala písať história brúsenia skla na Slovensku
  • Ako sa Emília dostala k tomuto povolaniu
  • Aký je rozdiel medzi krištáľom a bežne používaným sklom
  • Pre koho spoločnosť Sklo- Krištáľ brúsila svoje výrobky
  • Čo ju na skle najviac fascinuje

Aká je sklárska tradícia na Slovensku? V susedom Česku je veľmi bohatá.

Áno, Česko má veľkú tradíciu v tejto oblasti, na Slovensku ju máme tiež, no trošku menšiu, a to viac ako 600-ročnú. Najväčší rozmach bol v 18. storočí, vtedy u nás vznikali sklárske oblasti, v dnešnom regióne nazývanom Novohrad – Zlatno, Utekáč, Katarínska Huta, Málinec, najmladší bol Poltár. Sklárska tradícia je v tejto oblasti skutočne silná. V Poltári som sa vyučila za brúsičku skla dokonca i ja.

V tom období som mohla sledovať na vlastné oči ten obrovský rozvoj sklárstva – od pokroku technológií cez sortiment a kvalitu výrobkov až po tvary výrobkov. Najznámejšia bola Zlatá Zuzana, ktorú vyrábali v Zlatne. Nebojím sa povedať, že to bol svetový unikát, ktorý už žiaľbohu zanikol. V niektorých domácnostiach sa však tento klenot stále nájde – napríklad i u nás doma.

Prečo táto tradícia zanikla, resp. tak mohutne upadla?

Rozmach sklárstva trval dlhé, dlhé roky. V učilišti pre Stredoslovenské sklárne sa učilo veľké množstve ľudí, ktorí ďalej putovali do závodov a výrobných družstiev. To znamená, že keď bol odbyt, tak bola aj práca. Ako sa začala meniť doba – začali ubúdať obchody, problematické vlastnícke vzťahy v sklárňach v Poltári tomu len dodali – to všetko sa premietlo do celkového obrazu sklárstva na Slovensku. Postupne sa to nabaľovalo a išlo z kopca. Tiež vďaka tomu to vyústilo v znížený záujem o sklárske výrobky. Nedá sa povedať, že by o tieto naše krásne výrobky nebol záujem, len do veľkej miery to bolo spôsobené skôr konzumnou dobou. Dnes je sklo neodmysliteľným úžitkovým predmetom.

zdroj: Tomáš Turek, kavickari.sk

Vaša firma má tiež slušnú tradíciu, tento rok to bude 23 rokov. Aké boli vaše začiatky. Začínali ste na zelenej lúke, alebo ste mali na čom stavať?

Vznikli sme v roku 1998 pod značkou SKLO- KRIŠTAĽ. Odhodlane sme šli do toho spoločne s pracovníkmi z výrobného družstva Podtatran, ktorí boli skúsení brusiči skla. Povedali sme si, že budeme v sklárskej tradícii pokračovať, udržíme to a ľuďom chceme naďalej prinášať do života okrem úžitkovosti aj krásu, lebo všade, kde človek priložil k dielu nielen svoju ruku, ale aj um, srdce a estetický cit, vznikajú popri úžitkových predmetoch aj veci ozdobné, také, ktoré nielen poslúžia, ale aj potešia.

Začínali sme na zelenej lúke, od mesta Poprad sme si prenajali priestory a začali nanovo. Pokračovali sme však v obchodoch s partnermi, ktoré boli zabehnuté v zanikajúcom výrobnom družstve. V našich začiatkoch bol stále veľký dopyt po skle. Mohli za to aj skúsení brusiči, s ktorými sme nemali problém presadiť sa na trhu. Aj vďaka tomu sme jedna z mála brusiarní, ktorá prežila dodnes napriek všetkým prekážkam. Od rozdelenia republiky až po dnešnú dobu.

Dodnes brúsite sklo ručne?

Áno, je to ručná práca. Nahradiť ručné brúsenie strojom sa dá, no tá precíznosť nie je taká ako pri človeku. Každý jeden kus je unikát.

Čím je brúsenie špecifickým remeslom? Čo vyžaduje od človeka?

Človek musí byť trochu umelecky nadaný, musí mať hlavne trpezlivosť a cit pre krásu. Nesmie mu chýbať synchronizácia viacerých vôľových schopností. Nemôže byť nervák, naopak musí byť precízny, zodpovedný a pritom šikovný s istými umeleckými vlohami.

zdroj: Tomáš Turek, kavickari.sk

Kde sa brúsenie skla študuje? Ako dlho to trvá, kým sa to človek naučí?

Študovalo sa to v Poltári v Stredoslovenských sklárňach. Tu mali svoje učilište, kde som sa vyučila za brusičku i ja. Končili sme záverečnými skúškami, ktoré sme skladali pred komisiou a dostali sme výučný list. Bol to trojročný odbor. Na základe toho sme boli ako-tak pripravení zaradiť sa do už existujúceho pracovného kolektívu. Ale aj vyštudovanému brusičovi istý čas trvá, kým sa z neho stane špičkový brusič.

Potrebná je prax, dozor skúsenejšieho majstra, ktorý mu vie poradiť, naučiť grify, ukočírovať ho v celom procese. Mala som šťastie, že som takého majstra mala – dal mi všetky cenné a najmä potrebné rady do života. Dnes už mladí ľudia nemajú ani toľko trpezlivosti, ani zručnosti, pretože prevláda doba počítačov.

Čo vás k tomuto remeslu, ku sklu priviedlo? Aká bola vaša motivácia stať sa brusičkou skla?

Veľmi ma bavilo kresliť, odmalička som sa tomu venovala. Jediný príbuzný odbor, ktorý školy v tom čase ponúkali, bola sklárska škola. Práve na dekoroch dobre vidíte, že je to brúsenie, ktoré má spojitosť s kreslením. Na diamantový kotúč priložíte plochu skla, do ktorého sa vyryje rez. Veľmi ma to zaujalo a baví ma to doteraz. Všetkými silami sa snažím túto sklársku tradíciu zachovať pri živote. Postrehli sme, že už aj mladí ľudia preferujú výrobky z prírodných materiálov, ktorým sklo určite je.

zdroj: Tomáš Turek, kavickari.sk

Nemali ste s tým chuť niekedy skončiť? Neprišli ste do fázy, keď ste si povedali, že toto je už moc?

Áno, v poslednej dobe, kvôli náročnosti situácii s covidom aj trikrát do dňa. (smiech)

A vo svojich študentských časoch či začiatkoch?

Vôbec. Boli to veľmi pekné časy. Stretávali sa tu ľudia z rôznych kútov Slovenska, ktorí mali k tomu pekný vzťah a živia sa tým i dnes. Samozrejme, mnohí prešli tiež na iný druh práce. Nemôžem povedať, že by sme boli teraz v niečom ochudobnení. Problém je v tom, že toto krásne povolanie môže po nás zaniknúť. Brusičské školy totiž nie sú veľmi ani v Čechách, nieto ešte na Slovensku. Vyučiť brusiča, ani menej zdatného, sa nedá zo dňa na deň. V dnešnej modernej dobe mám pocit, že mnohým na toto remeslo chýbajú pevné nervy.

Sú rôzne dekory: jednoduché, zložité, časovo náročné. Tu je naozaj potrebný tím ľudí, ktorí sa brusičskému remeslu rozumejú. Nemôžem si dovoliť nechať niekomu neskúsenému znehodnotiť surovinu, ktorá je nedostatkový tovar a musíme ho dovážať. V Stredoslovenských sklárňach, keď sme ako učni znehodnotili sklo, bolo ho jednoduché, znovu ho roztavili. Pamätám si, ako sme začínali na malých sklíčkach – majsterka prišla, povedala, nech vybrúsime desať hviezdičiek a potom kontrolovala a hodnotila ich kvalitu. Dostávali sme aj domáce úlohy: papier, pravítko, ceruzku a museli sme krásne kresliť rôzne dekory.

zdroj: Tomáš Turek, kavickari.sk

Aký je rozdiel medzi krištáľom a bežne používaným sklom?

Je to v zložení týchto materiálov. Krištáľové sklo ho má úplne iné ako ho má kuchynské, resp. sklo pre domácnosť, ktoré sa bežne používa. Krištáľ musí spĺňať vysoké kritériá na odolnosť voči tlaku. Také, aby vydržal brúsenie na diamantových kotúčoch a aby vydržal chemické leštenie, pri ktorom matné plochy získavajú iskrivý lesk. Všetko, čo je na krištáli v prvej etape brúsenia matné, ide do chemického leštenia. Potom sa lesklé plôšky kvôli lepšiemu kontrastu matujú, to však závisí od konkrétneho typu dekoru. Krištáľ- jedna z najušľachtilejších hmôt tvarovaná ľudským umom a zručnosťou.

Aký je životný proces vašich produktov – napríklad vázy? Čo všetko zažije, kým sa dostane od vás až na pult predajní?

Váza, misa, poháre, krčahy, fľaše… Všetky druhy prejdú spoločným výrobným procesom. Ako som už spomínala, najprv je to dovoz polotovarov od dodávateľov. Po vybalení a skontrolovaní suroviny sa dostanú do kresliarne, kde kreslička farbou na kresliacom otočnom strojčeku ich rozdelí na požadovaný počet dielov. Po usušení prejdú výrobky v prepravkách do dielne na zušľachťovanie brúsením, brusiči im vdýchnu krásu, avšak až po chemickom leštení majú ten správny lesk, ktorý sa doplní matovými výplňami. Každý výrobok prejde ľudskými rukami niekoľkokrát, naposledy je to, keď ručne umytý, označený a veľmi pekne darčekovo zabalený sa dostane až k zákazníkovi.

zdroj: Tomáš Turek, kavickari.sk

Kto tvorí gro vašich zákazníkov? Sú to domácností alebo HORECA segment?

Hoci máme darčekové predmety, všetko je to úžitkové sklo. Môže byť používané na to, na čo je určené – váza na kvety, poháre na víno, fľaše na whisky. Gro našich zákazníkov tak tvoria najmä obchody s podobným sortimentom, napríklad domáce potreby, zlatníctva, veľkoobchod. Dnes už špecializované predajne na krištáľ veľmi nie sú. Sústredíme sa najmä na domáci trh, ale máme aj dlhoročnú odberateľku, ktorá si necháva sklo dovážať do Ameriky. Medzi americkými Slovákmi je krištáľ veľmi obľúbený.

V minulosti si reštaurácie i hotely na úrovni dávali záležať na tom, aby mali niečo iné ako ostatné podniky, aby aj servis vyzeral prémiovo. Majú o to záujem aj dnes?

Boli časy. Dnes hotely aj reštaurácie prechádzajú už na lacnejšie varianty. V tejto dobe máme aj výstavky krištáľového skla v hoteli, kde si môžu nielen ubytovaní hostia kúpiť naše výrobky. Ale vyslovene, že by hotely chceli krištáľové brúsené poháre, to je ojedinelé. V porovnaní s bežným sklom je to výrazne vyšší náklad. Sklo v hoteloch sa dáva do umývačiek, hostia sa k nemu nesprávajú najšetrnejšie, takže do bežného používania to v segmente HORECA nie je. Skôr pri výnimočných príležitostiach, špeciálnom servírovaní barmana, alebo na exkluzívne miesta v hoteli – napr. do prezidentského apartmánu.

Robíte výrobky na mieru, napríklad ste pripravili špeciálne darčeky pre anglickú kráľovnú či pre nórskeho kráľa a princa. Ako sa človek dostane k takejto zákazke?

S touto ponukou pre nórsku kráľovskú rodinu nás oslovila prezidentská kancelária, a tak sme mali tú česť potešiť našimi výrobkami tieto významné osobnosti. Anglická kráľovná dostala krištáľ od nás vďaka slovenskému veľvyslancovi. Aké darčeky dostali anglická kráľovná a nórska kráľovská rodina? Boli to poháre na víno a princ dostal sedem dielny whisky set. Celkovo whisky sety sú u nás veľmi obľúbené.

zdroj: Tomáš Turek, kavickari.sk

Pre brusiča to musí byť nesmierne povznášajúce, keď si uvedomí, že brúsi krištáľ pre kráľa či kráľovnú. Ako k tomu pristupujete?

Ku všetkým rovnako, či už sú to nadnárodné firmy, ktoré naše výrobky darujú svojim obchodným partnerom, alebo členovia kráľovských rodín. Starostovia zase propagujú svoje obce alebo mestá krištáľom s vygravírovaným erbom. Tiež veľkou skupinou sú ocenenia pre športovcov, napríklad Slovenský gymnastický zväz si dával robiť u nás poháre na mieru. Na všetky naše výrobky sme nesmierne hrdí. Pre nás je prioritou spokojnosť všetkých našich zákazníkov.

zdroj: Tomáš Turek, kavickari.sk

Čo vás na skle osobne priťahuje, fascinuje?

Možnosť z toho kúska skla, ktorý zoberiete do ruky, vyčarovať naozaj „wau“ výrobok. Je to krehká krása, ale tvarovateľná. Je neuveriteľné, čo všetko z tohto materiálu dokážete urobiť. Oslovíte ním každého: s jednoduchým dekorom očaríte mladých, s tradičným dekorom zase staršiu generáciu. Nepísaná klasika dekor 500 PK, oň je záujem stále, je to veľký ťahúň našej produkcie. Na požiadanie však samozrejme pripravíme tiež dekory na mieru, porozprávame sa, čo sa dá, čo sa nedá, čo je v našich možnostiach. To ma tiež veľmi baví – vymýšľať niečo nové. Snažíme sa každému vychádzať v ústrety. A tiež sa snažíme každému ukázať, že z krištáľového pohára aj čistá voda chutí lepšie.

Zdroje: kavickari.sk, Sklo- Krištáľ 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá