Kristián absolvoval prestížne lekárske kurzy po celom svete, zaujal aj kráľovskú rodinu zo Saudskej Arábie

Kristián, koľko máš rokov, odkiaľ pochádzaš? Kde si študoval a kde momentálne pracuješ?

Mám 28 rokov a pochádzam z Levíc. Vyštudoval som Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine (JLF UK). Tiež som vyštudoval Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Ako ďalšie vzdelanie som si doplnil školu v Prahe – Master of Business Administration (MBA), odbor manažment zdravotníctva. Aktuálne pôsobím na Neurochirurgickej klinike JLF UK a Univerzitnej nemocnici v Martine ako interný doktorand (PhD.) a sekundárny lekár. Tiež pracujem v Záchranných zdravotných službách ako lekár v posádkach Rýchlej lekárskej pomoci (RLP).

Ty si absolvoval veľmi cenné stáže a kurzy po celom svete. Ako sa ti na ne podarilo dostať? 

Svoju poslednú stáž som absolvoval v decembri minulého roka na Neurochirurgickom oddelení, NTT Medical Center v Tokiu, v Japonsku. Vedúci oddelenia je svetovo uznávaný neurochirurg v oblasti cerebrovaskulárnej (mozgovo-cievnej) neurochirurgie, doktor Tomohiro Innoue. Stretli sme sa na kurze v Českých Budejoviciach, na ktorom nás mentoroval a učil zošívať umelé cievy pod mikroskopom pomocou veľmi tenkých stehov. Je to veľmi precízna, náročná a trpezlivá práca. Japonský neurochirurgovia musia mať najskôr urobených približne 10 000 stehov na umelých cievach, následne môžu vykonať tzv. by-pass (cievne premostenia) na pacientoch s rôznymi ochoreniami mozgových ciev. 

Prepojenie vykonávania mojej práce s cestovaním a ďalším vzdelávaním je pre mňa hlbokým osobným uspokojením, ktoré ma významne posúva vpred po kariérnej, po odbornej, ale najmä po ľudskej stránke. Navštevujem aj rôzne odborné kurzy v rámci celého sveta. Dozviem sa od nich buď od kamarátov kolegov zo zahraničia, alebo na pozvanie. Tieto kurzy a stáže mi pomáhajú nadobudnúť cenné teoretické a praktické skúsenosti, ktoré môžem uplatňovať vo svojej klinickej praxi. Tieto kurzy mi umožňujú tiež stretávať odborníkov svetového formátu v neurochirurgii, vytvárajú kamarátstva kolegov, mladých neurochirurgov z rôznych krajín. 

Za minulý rok som absolvoval napríklad kurzy v Buenos Aires, Argentíne, v Cambridge, Anglicku v Turecku ale aj v Českej republike. V roku 2018 som dostal štipendium a absolvoval jeden z najzaujímavejších kurzov, v Saudskej Arábii. Financie na stáže čerpám zo svojich príjmov. Na niektoré som získal grant od organizátorov, ktorí na základe životopisu preplácajú vybraným mladým lekárom časť z nákladov na kurz.

Počas štúdia medicíny som absolvoval stáže vo Švédsku, Indonézii, v Maďarsku a na Ukrajine. Na tieto stáže som sa dostal na základe mimoškolských aktivít, ktoré som vykonával (práca sanitára v nemocnici, študentská vedecká odborná činnosť, tajomník Slovenskej asociácie študentov medicíny – SloMSA) formou výberových konaní. V nich som získal dostatočný počet bodov. 

Z čoho si stáže a život v týchto krajinách financoval?

Na niektoré kurzy som dostal štipendium od organizátorov, alebo som bol vybraný z uchádzačov z celého sveta na základe zaslaných podkladov. Ostatné kurzy a stáže si financujem sám. Pokiaľ je možnosť, beriem viac služieb v nemocnici a počas víkendov slúžim ako lekár v záchrannej zdravotnej službe.

Ktorá z týchto skúseností ti v pamäti najviac utkvela? Stretol si sa aj s niečím, čo ťa v zahraničí naozaj prekvapilo?

V pamäti mi utkveli všetky krajiny, ktoré som navštívil a ľudia, ktorých som tam stretol. Keď na to spomínam, vybavujem si tú vôňu v danom momente, ten pocit, ktorý vo mne každý človek zanechal, každé stretnutie, každé miesto, ktoré som navštívil, ale aj utrpenie, ktorého som bol svedkom. Na to všetko si pamätám.

Mimoriadne zaujímavou krajinou, v ktorej som bol na odbornom kurze, bolo pre mňa Saudskoarabské kráľovstvo. Krajina veľmi bohatá a kultúrou a mentalitou výrazne odlišná od našej. 

Na odbornom kurze v Turecku som mal ako spolubývajúceho neurochirurga zo Saudskej Arábie. Spriatelili sme sa a povedal mi o pripravovanom kurze v Saudskej Arábii. Keďže bol členom organizačného výboru, poradil mi aj možnosť získania štipendia. Bol veľmi rád, že som prejavil záujem. Nie je totiž bežné, aby človek z Európy cestoval tak ďaleko na kurz. Na kurz som sa prihlásil, štipendium som dostal a tak som si vybavil víza (vo Viedni, keďže ambasáda Saudskej Arábie na Slovensku nie je) a kúpil letenky.

Musím povedať, že to bol jeden z najlepších kurzov, na akom som bol. Prednášali nám erudovaní odborníci z celého sveta. Odborný program a semináre boli bezchybné. Kvôli môjmu záujmu o tamojšiu kultúru som si kúpil thob (typický odev pre mužov), v ktorom som aj absolvoval jeden deň kurzu, čím som upútal pozornosť organizátorov z kráľovskej rodiny a vedúceho tamojšej neurochirurgickej kliniky.

Ako prejav úcty mi darovali čierny plášť vyšívaný zlatom, ktorý nosia len členovia kráľovskej rodiny a veľmi starý a drahý amulet. Spoznal som tu aj významných profesorov neurochirurgie z Ameriky a Nepálu, ktorí ma tiež pozvali na stáž. 

Aký je život mladého lekára na Slovensku, ktorý je v atestačnej príprave?

Viem sa vyjadriť len k atestačnej príprave, do ktorej som zaradený. Z môjho uhľa pohľadu chýba systematickosť, presné pravidlá a kontrola. Bolo by vhodné presne určiť počet a charakter výkonov v jednotlivých rokoch počas atestačnej prípravy. Pre všetkých povinne. Zároveň každý rok vyhodnocovať lekárov a aj pracovisko, či splnia dané kritériá. Rovnako by mali byť lekári podporovaní finančne na účasti na odborných a školiacich kurzoch.

Za zmienku stojí možno aj zavedenie legislatívnej právomoci odbornej spoločnosti alebo aspoň väčšie kompetencie. Chýba organizačná štruktúra mladých lekárov v atestačnej príprave, ktorá by presne zadefinovala požiadavky a návrhy na zlepšenie atestačnej prípravy. Inšpirovať by sme sa mohli inými európskymi krajinami, ktoré patria medzi špičky v neurochirurgii.

Precestoval si veľkú časť sveta. Vedel by si popísať novinky v neurochirurgii?

Veľa noviniek je vo vzdelávaní mladých neurochirurgov. Využívajú sa 3D prednášky, ktorých výhoda je v lepšom znázornení anatomických štruktúr mozgu a lepšia priestorová orientácia dôležitá v plánovaní operačných výkonov. Čo sa týka operatívy, do popredia sa dostávajú tiež 3D exoskopy.

Technicky sa stále viac zdokonaľujú navigačné systémy na operačných sálach, ktoré umožňujú presnejšiu lokalizáciu rôznych patológii a tým bezpečnejšiu a často aj radikálnejšiu resekciu patologických ložísk. Je to niečo ako GPS navigačný systém mozgu. Rovnako aj mikroskopy sú technicky na oveľa vyššej úrovni. Ďalší pokrok je v genetických markeroch nádorov mozgu.

Ako vnímaš celkový proces vzdelávania lekárov na Slovensku, v porovnaní so zahraničím? V čom vidíš hlavný problém?

Určite sa nedá paušalizovať. Podľa mojej mienky je jeden z problémov málo praktickej, efektívnej výučby a komunikácia. Niekedy akoby išla kvantita na úkor kvality. Celkom vhodné by bolo zaradiť do curricula aj predmety ako právne povedomie lekára, financovanie zdravotníctva a komunikácia. Všetko ale s praktickými implikáciami a odborníkmi z praxe. Študenti medicíny vo Švédsku po piatom ročníku počas prázdnin pôsobia pod vedením staršieho lekára ako sekundárny lekári na oddeleniach. Okrem iného to majú aj veľmi pekne finančne ohodnotené.

V Nemecku sa napríklad praktickej výučby môžu zúčastňovať na jednotlivých oddeleniach maximálne štyria študenti. Pozitívnych a negatívnych príkladov by sa samozrejme dalo nájsť veľa. Treba sa inšpirovať tým najlepším z iných krajín, poučiť sa a eliminovať to najhoršie. Čo sa týka mladých lekárov, ešte stále pretrváva isté brzdenie zo strany vedenia, slabá motivácia a podpora.

Ďalším negatívom je nesystematickosť, nepresne stanovené pravidlá, ktoré neplatia pre každého rovnako. Je veľmi ťažké nájsť dobrého mentora. Každý potrebuje mať vzor, ktorý by mohol nasledovať. V Japonsku vedúci oddelenia berie za svoju povinnosť postarať sa o svojich lekárov a snaží sa ich podporovať (veľakrát aj finančne) a naučiť čo najviac. Rovnako a všetkých. Veľmi zodpovedný prístup.

Čo by si odporučil mladým ambicióznym študentom medicíny, ktorí chcú mať úspešnú lekársku kariéru?

Prajem im veľa úspechov, síl a vytrvania. Netreba sa vzdávať, treba vytrvať. Všetko je možné, stačí len chcieť. Bolo by pekné ak by sa vytvorila komunita šikovných mladých ľudí, kde by si zdieľali medzi sebou názory, skúsenosti možnosti a podporovali sa navzájom. Keď sa nás nepýtajú na naše názory, musíme zaujať inými spôsobmi, našou šikovnosťou. Musíme doslovne kričať zdola. Raz nás bude počuť. Stojí to veľa obety. Nebojácnosť! Kto sa bojí, nech nechodí do lesa.

Aké sú tvoje kariérne plány do budúcnosti?

Rád by som dokončil PhD. štúdium, veľa operoval a zdokonaľoval sa v oblasti cerebro-vaskulárnej neurochirurgie. Následne atestácia z neurochirurgie. Zatiaľ však určite budem pokračovať v odborných kurzoch a stážach po celom svete. Aktuálne, vzhľadom na situáciu, sa samovzdelávam, máme platformy v online priestore s prednáškami s odborníkmi z celého sveta.

A, samozrejme, cestujem v knihách. Budem naďalej zbierať cenné a praktické skúsenosti, rady od najlepších. Budem sa tiež samozrejme pripravovať aj na potenciálnu možnosť zmeniť veci správnym smerom v Slovenskom zdravotníctve. Ak sa naskytne v budúcnosti taká možnosť, chcem byť pripravený. Čo do tridsiatky nestihneš, po tridsiatke nedobehneš, takže mám stále ešte dva roky k dobru.