Ktorej inštitúcii či odvetviu dôverujú Slováci najviac? Médiá ani vláda to nie sú

Slováci považujú za najdôveryhodnejšie inštitúcie a odvetvia výrobcov automobilov, ale výraznú dôveru si držia aj učitelia a doktori. Banky skončili na štvrtom mieste, najmenej veria Slováci politickým stranám a vláde. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre skupinu Erste uskutočnila firma IMAS International, na vzorke 600 respondentov.

Automobilky dosiahli v indexe dôveryhodnosti úroveň 72 %, doktori a učitelia zhodne 68 % a banky 67 %. Učitelia a doktori si udržiavajú stabilnú dôveru ľudí. Napriek ich spoločenskej hodnote nemajú dostatočné finančné ohodnotenie v porovnaní so zahraničím.

„Učitelia a doktori si udržiavajú stabilnú dôveru ľudí. Napriek ich spoločenskej hodnote nemajú dostatočné finančné ohodnotenie v porovnaní so zahraničím. Finančná situácia sa za ostatné obdobie učiteľom zlepšuje, napriek tomu sú ich platy tretie najnižšie v rámci krajín OECD. Za nami skončili Maďari a Lotyši. Napríklad v Luxembursku majú učitelia v priemere 8- násobne vyšší plat ako u nás,“ komentovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

zdroj: Unsplash

Finančná situácia sa za ostatné obdobie u učiteľov zlepšuje, napriek tomu sú ich platy tretie najnižšie v rámci krajín OECD. Za nimi skončili Maďari a Lotyši. Podľa Buchlákovej, medzi dôležité aspekty, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť ľudí v banky, patria kvalita služieb, prístup k riešeniu problémov klientov i priama a efektívna komunikácia.

Na vnímanie dôvery inštitúcii v očiach ľudí sme sa opýtali aj psychológa Roberta Krauseho. „Dôvera v sebe nesie veľmi významné potreby – istotu a bezpečie. Samotná dôvera je však okrem iného tvorená aj nasledovnými charakteristikami – transparentnosť, zodpovednosť, porozumenie, zdieľaný úspech a testovanie domnienok a hovorenie pravdy. Keď sa na daný výskum pozrieme optikou kognitívnej psychológie, sledujeme , že je viac než jasná možnosť overenia si jednotlivých atribútov dôvery priamo v praxi, kedy máme možnosť registrovať, či samotná inštitúcia odráža to, čo sľubuje,“ vysvetľuje Krause.

Podľa jeho slov, práve dôvera k automobilkám je tvorená na základe selektívnej slepoty, ktorá reflektuje nutnosť používať automobily.

„S tým je spojené aj nízke povedomie o potenciálnych nehodách spôsobených v dôsledku chyby v automobile alebo v dôvere niečo, čo vieme objektívne overiť. Automobilky idú neustále dopredu a ponúkajú ľuďom množstvo automobilových noviniek, ktoré uspokojujú práve naviazané potreby na samotnú dôveru, ako napr. istotu, bezpečie a komfort,“ ozrejmil Krause.

Málo dôverujeme médiám

Za bankami skončili v dôveryhodnosti energetické a letecké spoločnosti, armáda a neziskové organizácie. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili politické strany, ktoré v indexe dôveryhodnosti dosiahli 28 %, pričom 0 znamená najmenej dôveryhodný a 100 najdôveryhodnejší.

Vláda dosiahla v prieskume medzi Slovákmi ešte začiatkom minulého roka index na úrovni 30 %, v tomto roku jej dôveryhodnosť klesla o 2 percentuálne body.

„Prieskum takisto ukázal, že Slováci málo dôverujú médiám, teda televízii, rádiám či tlači, čo súvisí s celkovou atmosférou v spoločnosti, v ktorej sa do popredia dostávajú dezinformácie a falošné správy z alternatívnych zdrojov. Tie podkopávajú dôveryhodnosť tradičných médií. Index dôveryhodnosti v tomto prípade dosiahol 47 %. Napríklad verejná správa preskočila médiá v dôveryhodnosti o 3 percentá,“ doplnila Buchláková.

Podľa psychológa, samotná dôvera je pre každého z nás veľmi dôležitá a patrí k neodmysliteľným ľudským potrebám, tak ako aj iné potreby, ako napr. rozhovor, náklonnosť, sebarealizácia a iné.

„Dôvera sa pestuje vo vzťahu na základe dlhodobej starostlivosti a v prípade, že jednotlivci reflektujú úprimnosť, trpezlivosť, jasnú a autentickú komunikáciu, či zvýšenú mieru istoty a bezpečia, je viac než pravdepodobné, že danej osobe, či inštitúcii budú dôverovať,“ uzatvára Robert Krause.

Zdroj: TS SLSP