Kúpiš si aj to, čo nepotrebuješ. Toto je 5 psychologických trikov, ktoré reklamy využívajú, aby ťa nalákali

Tí najlepší svetoví marketéri sa nezaujímajú len o to, aby bola reklama chytľavá a aby oslovila, ale študujú si aj najnovšie výskumy z oblasti psychológie či iných spoločenských vied. Práve vďaka tomu sa totiž učia, ako vytvárať reklamy, ktoré sa nám doslova dostanú do hlavy – a niekedy nie práve tým najčestnejším spôsobom. Prinášame ti preto zoznam 5 psychologických trikov, ktoré reklamy využívajú, aby ťa nalákali kúpiť si aj to, čo nepotrebuješ. 

#1 Baader-Meinhofov fenomén

Všimol si si, že ak niečo naozaj veľmi chceš, začne sa to záhadne objavovať všade? Tak napríklad, keď si povieš, že by si chcel nové auto, a máš konkrétnu predstavu nielen o značke, ale aj o modeli, zrazu ho začneš vídať v reklamách v časopisoch, pri prechádzke, alebo keď budeš uviaznutý v zápche. Budeš mať jednoducho pocit, že toto auto je všade – aj preto sa Baader-Meinhofov fenomén nazýva aj ilúziou frekvencie, a popisuje ho aj portál CU Denver News.

Nejde o to, že toto auto by zrazu bolo všade, ide len o to, že si ho zrazu všímaš viac. To, že čím viac na niečo myslíš, tým viac si to všímaš, však platí aj naopak – teda keď na teba niečo bude vyskakovať doslova spoza každého rohu, budeš na to myslieť častejšie. A práve na tomto princípe fungujú tie najväčšie reklamné kampane, ktorých stratégiou je, že čím sú otravnejšie, tým hlbšie sa nám zarývajú do mysle. 

zdroj: Unsplash/Graham Klingler

#2 Sila príbehu

Niektoré značky sú v oblasti storytellingu skutočnými majstrami. Ako príklad uvádza portál Entrepreneur brand Nike, ktorý je každému veľmi dobre známy. Mimoriadne úspešnou bola napríklad kampaň Equality, v rámci ktorej sa značka postavila do pozície spolutvorcu spoločenských zmien, ktorý ponúka športovcom niečo viac, ako len kvalitné tenisky či oblečenie na cvičenie. V dnešnej dobe jednoducho platí, že príbeh predáva. A čím viac tento príbeh dokáže zahrať na city, tým lepšie. 

Vianočná reklama, na ktorú čaká celý svet, je konečne tu

#3 Antropomorfizmus

Pri antropomorfizme ide o pripísanie ľudských vlastností či charakteristík zvieratám alebo neživým objektom. Skvelým príkladom zo zahraničia je napríklad panák Michelin, ktorého pozná naozaj každý, alebo náš domáci (otravný) Alzák, či roztomilý škrečok, ktorý sa stal tvárou e-shopu Dedoles. 

Práve vďaka tomuto sa však stávajú značky zapamätateľnými, keby ti vetu „100 tabletov týždenne” hlásil nejaký človek, s najväčšou pravdepodobnosťou by si si jeho tvár nezapamätal, pretože by splynula s desiatkami ďalších, ktoré denne vídaš. Ak to však spraví maskot, je to úplne iná vec, s čím dokážu niektoré značky pracovať naozaj obdivuhodne. 

#4 Produkty vytvorené len kvôli cenotvorbe

Tento trik si si už niekedy možno všimol, a ako uvádza aj portál Lokad, najlepšie je vysvetliť si ho na konkrétnom príklade. Vezmime si napríklad také pukance, ktoré by si si v kine mohol kúpiť za nasledovné ceny: malý popcorn povedzme za 3,50 eur, stredný za 6,50 eur a veľký za 7,50 eur. Keď sa pozrieš na ceny, bude ti jasné, že stredný popcorn je len návnadou na to, aby si aj tak každý kúpil veľký, a stredný bude mať celkom určite najnižšie predaje.

Takto to však funguje so všetkým, nielen s popcornom – napríklad aj s elektronikou. Výrobcovia pustia do predaja veľakrát produkt, ktorý si pravdepodobne nikto nekúpi, pretože zákazník si radšej prihodí pár eur, a bude mať výrobok s ďaleko lepšími funkciami. 

zdroj: Unsplash/Corina Rainer

#5 Neznesieme stratu

Veľmi zaujímavým je aj to, ako sa dá využiť ľudská averzia voči strate. Podľa portálu Entrepreneur totiž psychológia potvrdzuje, že smútok či hnev, keď o niečo prídeme, sú oveľa intenzívnejšie ako radosť, keď niečo získame. 

Ako to využiť v marketingu? Pravdupovediac, veľmi jednoducho. Stačí dať zákazníkom možnosť vyskúšať si produkt na nejakú dobu zadarmo. Ak sa s ním totiž človek zžije, veľmi ťažko sa ho bude po niekoľkých dňoch vzdávať – a je preto veľmi pravdepodobné, že si ho kúpi, aj keď ho až tak veľmi nepotrebuje.