Kvôli týmto chybám môžu firmy prísť o milióny. 7 právnických rád, ktorých by sa mal držať každý podnikateľ

  • Slovenské startupy v investičných kolách čelia rizikám. Čoho by sa mali vyvarovať?
  • Skúsený advokát radí, na čo si dať pozor pri seed investoroch či v prvých investičných kolách
  • Firmám robia ťažkosti investičné zmluvy i zmluvy medzi spoločníkmi, problémy sú aj s duševným vlastníctvom
hp
  • Slovenské startupy v investičných kolách čelia rizikám. Čoho by sa mali vyvarovať?
  • Skúsený advokát radí, na čo si dať pozor pri seed investoroch či v prvých investičných kolách
  • Firmám robia ťažkosti investičné zmluvy i zmluvy medzi spoločníkmi, problémy sú aj s duševným vlastníctvom

Začínajúci startup, ktorý sa snaží získať peniaze v prvom investičnom kole, čelí veľkým rizikám. Popáliť sa môže nielen na zdieľaní príliš veľkého množstva dát či na výške podielu, no tiež na menej známych klauzulách, akými sú napríklad podmienky predaja startupu či exitu zakladateľa.

V spolupráci s Mgr. Tomášom Navrátilom, LL.M. z advokátskej kancelárie Havel & Partners sme preto pripravili základné rady pre startupy, ktorým sa darí natoľko, že už priťahujú prvých investorov, ktorí by mohli urýchliť ich rast.

Navrátil však od začiatku varuje, že prvý vstup investora do startupu skrýva toľko úskalí, že odporúča advokátsky dohľad od samého začiatku. Firmy sa totiž môžu popáliť už pri prvom dokumente, takzvanom term sheete, ktorý väčšinou ani len nie je záväzný. Čo by teda nádejné firmy mali robiť, keď vchádzajú do svojho prvého investičného roundu?

Začať treba zmluvou o mlčanlivosti

NDA (teda non-disclosure agreement, zmluva o mlčanlivosti) podľa advokáta Navrátila nie je vždy nutnosťou – záleží na tom, aký je startup pokročilý. Ak už však má konkrétny produkt alebo aspoň nejaký konkrétny výsledok práce, ktorý by investor mohol prípadne zneužiť, NDA je must-have.

Nemusí ísť o komplikovaný dokument, stačí pár strán textu, kde sa investori zaviažu k nezdieľaniu informácií. Výsledky právnych previerok či due diligence v ďalších oblastiach, to sa skrátka nemôže šíriť,“ zdôrazňuje advokát a dodáva, že zmluva by mala zaväzovať nielen investora, ale aj jeho spolupracovníkov, zamestnancov a ďalšie osoby, ktorým sú citlivé informácie sprístupnené.

Za porušenie NDA hrozí pokuta, prípadne náhrada škody, Navrátil však vysvetľuje, že poškodenie biznisu startupu môže byť nenapraviteľné. „Najlepšou ochranou by, samozrejme, bolo nezverejniť nič, ale to zvyčajne nie je možné.“

Diskusiou často býva aj výška samotnej pokuty. „Pokutu za 5 miliónov eur vám nikto nepodpíše, na to môže každý startup rovno zabudnúť. Je to skôr psychologická záležitosť – ideálne nastavenievýšky pokuty je asi toľko, na koľko si zakladateľ cení hodnotu nápadu – a mala byť pre investora dostatočne motivujúca, aby NDA neporušil. Vždy záleží prípad od prípadu, najčastejšie vídame čiastky v rádoch desiatok až stoviek tisíc eur,“ odhaduje skúsený advokát.

Aj keď by investor podpísal NDA s masívnou pokutou, ktorú by následne porušil, slovenské súdy majú takzvané moderačné právo, kedy by odsúhlasenú pokutu aj tak mohli znížiť, ak by ju uznali za privysokú.

Na čo si dať pozor: Aj keď NDA zaväzuje investora k mlčanlivosti a za porušenie hrozia sankcie, v realite je predovšetkým potrebné spolupracovať s overenými investormi, ktorí by vypúšťaním informácií riskovali svoju reputáciu.

zdroj: Havel & Partners – Skúsený advokát Mrg. Tomáš Navrátil, LL.M., varuje, že zmluva o mlčanlivosti je len ťažko vymáhateľná.

Čo teda investorom ukázať?

Vo všeobecnosti platí, že čím menej toho startup ukáže, tým je nižšia šanca zneužitia. Žiadny startup sa však nevyhne ukazovaniu zakladateľskej či spoločenskej zmluvy, informáciám o vstupnom kapitále či predkladaniu iných firemných dokumentov.

„Ak už ide o konkrétnosti, odporúčam pokiaľ možno nezdieľať všetky detaily a hľadať kreatívne riešenia,“ radí Navrátil. Ak si napríklad investor pýta kompletný prístup k duševnému vlastníctvu, tzv. IP, možno mu ho netreba ukazovať hneď na začiatku rokovaní s investorom v plnom rozsahu.

Ak investora zase zaujímajú platy zamestnancov, dobrým riešením môže byť všetky mzdy spriemerovať a uviesť len priemernú mzdu vo firme, prípadne uviesť mzdy na anonymnej báze. Dbať treba tiež na GDPR, startup tak potenciálnemu investorovi napríklad nemôže zdieľať osobné údaje zamestnancov bez ich súhlasu.

„Netreba tiež zabúdať, že ak už zmluvu musím ukazovať, no sú v nej citlivé údaje, vždy môžem časti začierniť a investorovi tak papiere dodať v upravenej podobe,“ vysvetľuje advokát.

Term sheet

Term sheet je dokument, ktorým sa celý investičný proces začína. Vo väčšine ustanovení ide o nezáväzný dokument, v ktorom sa prvýkrát spomína výška investície, výška podielu a valuácia spoločnosti, aj keď záväzné čísla budú až v investičnej zmluve.

V dobrom term sheete by mal byť načrtnutý aj vzťah vlastníkov – kto bude firmu viesť a kto bude v boarde, či aká klauzula sa uplatní v prípade exitu zakladateľa či predaja spoločnosti. Niektorí investori pôsobia vo firmách len pasívne, s nimi si zase treba dobre nastaviť informačné povinnosti. Tieto podrobnosti sa však záväzne podpisujú až v hlavnej investičnej dokumentácii, typicky v zmluve medzi spoločníkmi.

Term sheet má aj záväzné časti, je ich však minimum a zvyčajne ide o mlčanlivosť či nezdieľanie informácií. Dôležitá je aj exkluzivita, aby si partneri mohli dôverovať a startup za chrbtom investora nevyhľadával lepšie ponuky. Exkluzivita partnerov zároveň motivuje k čo najskoršiemu uzavretiu investície.

Na čo si dať pozor: Aj keď je term sheet vo väčšine ustanovení, obe strany z neho pri finalizovaní investície vychádzajú. Už v tejto fáze je dôležité rozmýšľať nad tým, ako sa raz bude riešiť exit zakladateľa z firmy či predaj celej spoločnosti – a tieto klauzuly do term sheetu zakotviť.

Investičná zmluva

Investičná zmluva je v praxi záväzok poskytnutia peňazí za podiel. „V prenesenom význame je investičná zmluva klasickou M&A zmluvou. Startup je technicky predajca, ktorý za investíciu ponúka svoj podiel,“ vysvetľuje advokát Navrátil.

Práve preto zmluva musí obsahovať všetky základné obchodné informácie, akými sú výška podielu a výška finančnej čiastky. Povinnosťou je potvrdenie štatutárneho orgánu, že k transakcii skutočne došlo.

Pri investičnej zmluve je dôležitá aj sada prehlásení a záruk vo vzťahu k spoločnosti, kde zakladatelia vyhlasujú napríklad to, že majetok firmy bol nadobudnutý legálne, že napríklad nezneužíva dotácie a že má vyriešené všetky právne vzťahy.

Po podpise investičnej zmluvy nemusí nastať okamžité nadobudnutie podielu investorom, v zmluve môžu byť zakotvené rôzne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby k tomu došlo.

Na čo si dať pozor: Dôležitá nie je len výmena peňazí za podiel, no aj záruka. „Máme klienta, ktorý mal v minulosti veľké investičné kolo, kde bolo nastavené, že zakladatelia nesú zodpovednosť len do určitej sumy. V ďalšom investičnom rounde s tým však už investor nesúhlasil a vyžadoval, aby zakladatelia ručili prakticky všetkým. To sme okamžite zastavili,“ vysvetľuje Navrátil. Zakladateľom sa vo všeobecnosti dôrazne neodporúča ručiť všetkým a potenciálne sa tak vystaviť existenčnému ohrozeniu.

Zmluva medzi spoločníkmi

Častým kameňom úrazu obchodných vzťahov býva zmluva medzi spoločníkmi, teda dokument, ktorý nastavuje vzťah zakladateľa a investora. „Prvých 80 % dokumentu je zvyčajne identických s inými joint-ventures podnikmi. Typickou súčasťou je napríklad Dohoda o manažmente,“ vysvetľuje Navrátil.

Dohoda o manažmente nastavuje povinnosti a zodpovednosti konkrétnych osôb – kto bude čo robiť. Zakladatelia sa zvyčajne ujmú role štatutárov, ktorí pracujú pod dohľadom valného zhromaždenia a prípadne aj dozornej rady (supervisory board), ktoré zas typicky tvorí investor. Súčasťou zvyčajne býva aj biznis plán.

Firma nemusí investorom zdieľať všetky informácie – súčasťou zmluvy medzi spoločníkmi by malo byť aj upravenie prístupu k informáciám, teda, kto má právo čo vedieť a ako často.

zdroj: Havel & Partners – Mgr. Tomáš Navrátil, LL.M., senior advokát

Hlasovacie práva

Zmluva medzi spoločníkmi definuje aj hlasovacie práva spoločníkov. Zvyčajne má každý spoločník toľko hlasov, koľko percent firmy vlastní. Bežné záležitosti sa potom schvaľujú klasickou väčšinou.

Jednotlivé strany sa tu však môžu elegantne chrániť tým, že vážnejšie záležitosti naviažu napríklad na dvojtretinovú väčšinu. „Je bežné, že na vyšší počet hlasov je naviazané napríklad navýšenie základného kapitálu, fúzia, likvidácia, predaj významného majetku či prevod práv duševného vlastníctva na tretiu osobu,“ upozorňuje advokát Navrátil z Havel & Partners.

Práve pri takýchto úkonoch možno očakávať, že investor bude vyžadovať takú hranicu potrebných hlasov, aby boli rozhodujúcim závažím.

Na čo si dať pozor: Komplikovanejšie úkony sa zvyčajne viažu na vyšší počet potrebných hlasov. Ak má napríklad zakladateľ 51 % podiel a investor 49 %, v prípade klasického nadpolovičného hlasovania nemá investor žiadnu moc. Ak je však v spoločenskej zmluve nastavené, že si likvidácia firmy vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov, firma pôjde do likvidácie len vtedy, ak súhlasia obidve strany.

Predaj startupu

Absolútnym základom by malo byť vzájomné predkupné právo, ktoré chráni zakladateľov aj investorov. To vo všeobecnosti zaručuje, že ak chce spoločník predať podiel, musí ho najprv ponúknuť ostatným spoločníkom.

Dôležité sú aj dve klauzuly, ktoré poznáme ako drag alongtag along, ktoré sa zvyčajne aktivujú pri špecifickom predaji firmy a chránia buď zakladateľa alebo investora.

  • Drag along je typicky ochrana investora. Ak by našiel záujemcov o kúpu celej firmy, ostatní spoločníci (aj zakladatelia) musia predať svoj podiel spolu s investormi za rovnakých podmienok. Nemôžu tak blokovať celý obchod.
  • Tag along je typicky ochrana ostatných spoločníkov (aj zakladateľov). Ak by väčšinový investor našiel záujemcov o kúpu firmy (aj keď len časti), menšinový spoločník má právo pridať sa k obchodu a predať aj svoj podiel, a to za rovnakých podmienok.

„Typicky sú v zmluvách obidve klauzuly,“ objasňuje Navrátil. „Zmluvy však takisto určujú postupnosť uplatňovania klauzúl. Vtedy na tom však aj tak až tak nezáleží, keďže v konečnom dôsledku chce firmu predať každý.“

Na čo si dať pozor: Klauzuly drag along a tag along je možné šikovne zneužiť. Investor aktivovaním drag along donúti foundera predať firmu tretej osobe, ktorá je s investorom spojená. Ten tak získa plnú kontrolu nad spoločnosťou. „Tomuto však dokážu šikovní právnici zabrániť,“ dodáva Tomáš Navrátil z Havel & Partners. „Riešením je napríklad nastavenie minimálnej trhovej ceny, za ktorú sa firma či jej podiely môžu predať.“

Ak chce svoj podiel predať samotný zakladateľ, má to o čosi komplikovanejšie. Pri zmluve medzi spoločníkmi totiž investor zvyčajne zakladateľa na niekoľko rokov lockuje (zamyká) do firmy, ten ju môže opustiť len za znevýhodnených podmienok – typicky nastane jedna z dvoch situácií:

  • Good leaver je zakladateľ vtedy, ak z firmy odíde kvôli ospravedlniteľným a ľudským dôvodom – napríklad vážna choroba či psychické zdravie, kedy sa už nedá požadovať, aby vo firme pokračoval ďalej. Za good leavera sa zakladateľ považuje aj vtedy, keď je už zbytočný a firme nemá čo ponúknuť. Pri takomto exite z vlastnej firmy zakladateľ predáva svoj podiel za trhovú cenu alebo s miernou zľavou.
  • Bad leaver je zakladateľ vtedy, keď firmu musí opustiť kvôli iným dôvodom, ako napríklad konaniu, ktoré je v rozpore s dohodou spoločníkov alebo členov jej vedenia a akcionárov. V takom prípade zakladateľ stráca právo na plnú sumu za podiel a predáva ho s dohodnutou zľavou. Bad leaver je často aj ten, kto opustí svoju pozíciu predčasne – a to predovšetkým v takzvanom minimálnom období (minimum period, napr. 12 mesiacov).

Na čo si dať pozor: Pri investičnom kole majú investori možnosť zakladateľa zalockovať vo firme, ktorý v nej tak určitý čas musí zostať. Ak by z firmy exitol predčasne z nesprávnych dôvodov, môže prísť o veľa.

 

Treba očakávať, že každý investor bude pri vstupe do firmy vyžadovať aj právnu previerku, ktorá bude zameraná najmä na duševné vlastníctvo. Každý startup tu má príležitosť spraviť dobrý dojem, keď bude mať všetky zmluvy už vopred skontrolované. To si však už vyžaduje pomoc advokátov.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie