Kvôli výstavbe Pamätníka SNP sa museli zbúrať dve ulice. Stáť mohol v úplne inom meste

  • Realizácii Pamätníka SNP v Banskej Bystrici predchádzali 4 súťaže návrhov. Nakoniec zvíťazil jeden z dvoch, z dielne architekta Dušana Kuzmu
  • Výstavba projektu bola pod drobnohľadom vlády
snp
archív FB Múzeum SNP
  • Realizácii Pamätníka SNP v Banskej Bystrici predchádzali 4 súťaže návrhov. Nakoniec zvíťazil jeden z dvoch, z dielne architekta Dušana Kuzmu
  • Výstavba projektu bola pod drobnohľadom vlády

Pamätník SNP je dominantou Banskej Bystrice od roku 1969. Obyvatelia Banskej Bystrice si k nemu vzťah budovali postupne. Pri výstavbe museli zbúrať dve ulice v centre mesta. Časť Kapitulskej ulice, celá Nová a Mäsiarska ulica. Pamätník mal byť prepojením starej a novej časti mesta. Architektúra v období socializmu je špecifická svojim solitérstvom a majestátnosťou. Má vzbudzovať bázeň a hrdosť. Takto to je aj v prípade monumentu metropoly stredného Slovenska.

V hre bolo viacero slovenských miest

Banská Bystrica nebola jediným mestom, ktoré bolo potencionálnym miestom pre výstavbu pamätníka. „Bolo navrhnutých viacero miest, napríklad Martin či Zvolen,“ informovala redakciu Startitup riaditeľka Archívu Múzea SNP Tatiana Babušíková.

Finálny návrh však nebolo jednoduché vybrať. Konkrétnej realizácii Pamätníka SNP predchádzali štyri projektové súťaže. Výsledné rozhodnutie padlo na tej v roku 1959. Architekt Dušan Kuzma prišiel rovno s dvomi návrhmi a odbornou porotou bol schválený ten novší. Na tom sa podieľal aj akademický sochár Jozef Jankovič, a to dolpnením výrazného sochárskeho prvku.

Návrh bol prerokovaný osobitným zasadnutím Predsedníctva ÚV KSČ v Prahe. To schválilo umiestnenie súsošia, ktoré vychádzalo z diplomovej práce Jozefa Jankoviča a malo byť umiestnené do pietnej siene v Pamätníku Slovenského národného povstania,“ dodáva Babušíková. Zaujímavé je, že nemal dnešnú podobu.

Stavalo sa päť rokov a financie boli zo štátnych zdrojov

Samotná výstavba pamätníka trvala od roku 1964  do roku 1969, čiže celých 5 rokov. Práve v tom čase sa pamätník Dušana Kuzmu stal aj sídlom Múzea SNP. Pri príležitosti 25.výročia SNP bola v jeho priestoroch otvorená nová expozícia múzea. To bolo v roku 1994.

Podľa archívov Múzea SNP v Banskej Bystrici bol prvý slávnostný výkop vykonaný pred takmer 55 rokmi a to 30.augusta 1964. A tak vznikla v podstate nová dominanta mesta. Keďže kvôli výstavbe dokumentu prešla malá časť mesta v okolí pamätníka infraštruktúrnou reštrukturalizáciou, mnohí obyvatelia ho neprivítali s nadšením. Museli opustiť svoje domy a byty. Dnes sa však naň Bystričania pozerajú inak. Pamätník SNP sa s Banskou Bystricou spája a je jej symbolom. Mohol podľa archívnych údajov stáť aj v inom slovenskom meste, ale kam by sa hodil viac, ako práve do dejiska významného slovenského povstania?

Pamätník SNP je stále oceňovaný

Z architektonického hľadiska je to jedna z 10 najpozoruhodnejších stavieb minulého storočia v Európe. Keď vyjdeš asi milión schodov a zdá sa ti, že s v nebi, vtedy si prišiel k pamätníku. Týči sa doslova nad mestom. Obkolesujú ho zelené trávnaté plochy a Bystričania si už zvykli, že pod Pamätníkom môžeš športovať, piknikovať alebo len tak sedieť a užívať si výhľady.

Jedno z najpozoruhodnejších architektonických diel druhej polovice 20. storočia bolo v roku 1971 publikované v časopise Architektúra ZSSR. V tom čase sa však už Jankovičova socha s názvom Obete varujú z Pamätníka SNP v Banskej Bystrici odstránila. Predstavitelia normalizácie nemali radi motívy, ktorým nerozumeli alebo si neboli istí ich myšlienkovým obsahom. Pamätník je dnes opäť kompletný. Sochárske dielo sa z Kališťa vrátilo na svoje pôvodné miesto a stalo sa integrovanou súčasťou architektúry,“ píše architektonický portál ABS. Stavba je masou betónu. Interpretovať si jeho finálny vizuál môžeš rôzne a mnohí to tak aj robia.

View this post on Instagram

Dominantou Pamätníka SNP je súsošie Obete varujú od popredného slovenského sochára Jozefa Jankoviča. Toto dielo je nazývané aj “putujúci pamätník” pre jeho nestálu históriu. Súsošie bolo vytvorené v roku 1969 pri príležitosti 25. výročia osláv SNP. Jankovičove dielo aj samotný autor upadli v období normalizácie pre svoje postoje do nemilosti a skončilo na skládke pri Dolných Pršanoch. Po dvoch rokoch pamiatkári rozhodli o jeho premiestnení na pietne miesto Kalište, kde pobudlo súsošie ďalších tridsať rokov a až v roku 2004 bolo rozhodnuté o jeho návrate na pôvodné miesto do Pamätníka SNP. #muzeumsnp #muzeum #snp #obetevaruju #banskabystrica #museum #art #socha #dejiny #history #zaujimavosti #ww2 #msnp

A post shared by Múzeum SNP (@muzeum_snp) on

Pamätník SNP je už pár desaťročí aj múzeom. V priestoroch sa nachádza aj kino, malý Filmový klub, ktorý spadá pod hlavičku Asociácie slovenských filmových klubov. Vznikol tu teda taký komplex, kde ako návštevník môžeš okúsiť osviežujúci kultúrno-historický šmak.

„Návštevnosť Múzea SNP vrátane skanzenu ťažkých zbraní je ročne okolo 170 000 osôb. Filmový klub je zase druhým najúspešnejším po Bratislave a jeho návštevnosť je ročne viac ako 4 000 osôb,“ uzavrela T.Babušíková.

Zdoj: abs.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá