Lekárov šíriacich nebezpečné hoaxy rieši štátny úrad. Môžu za to prísť o živobytie

Okrem toho, že druhý rok bojujeme s pandémiou koronavírusu, čelíme aj „útokom“ dezinformačnej scény v podobe nepravdivých informácií, konšpirácií a hoaxov v súvislosti s ochorením COVID-19, prípadne s jeho liečbou.

Dezinformátori by to však po novom nemuseli mať také ľahké, šírenie nepravdivej informácie by mohlo byť klasifikované ako trestný čin.

Kľúčovým hráčom v boji proti dezinformáciám sa stala facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá pravidelne vyvracia dezinformácie šíriace sa na internete.

Rovnako sa hoaxy dementujú aj na facebookovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. 

V tomto roku začal s preverovaním lekárov, ktorí šíria hoaxy o ochorení COVID-19, Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Aktuálne analyzuje podnety na piatich lekárov – Štefana Hrušovského, Andreja Jana, Jána Lakotu, Petra Liptáka a Michala Pijáka.

Lipták už pokutu dostal

Ako informuje SITA, u doktora Liptáka už bolo ukončené prvé disciplinárne konanie zo strany Slovenskej komory lekárov (SLK), ktoré viedlo k uloženiu pokuty vo výške 500 eur. 

Takúto sankciu však úrad nepovažuje za dostatočnú, keďže doktora Liptáka neprimäla ani k tomu, aby zmenil obsah webovej stránky svojej ambulancie, na ktorej naďalej verejne odporúča liečbu v rozpore s výsledkami vedeckého poznania.

„Z pohľadu slovenskej legislatívy je výkon zdravotníckeho povolania stanovený zákonom č. 578/2004 Z. z. Podľa neho je zdravotnícky pracovník povinný konať odborne, v súlade s etickým kódexom a musí rešpektovať aj vedecky preukázané skutočnosti,“ uviedol ÚDZS v tlačovej správe, ktorá je uverejnená na oficiálnej stránke.

V tlačovej správe ÚDZS ďalej informoval o tom, že je neakceptovateľné, aby lekár spochybňoval existenciu COVIDu-19, rovnako tak, aby spochybňoval účinnosť vakcín a presadzoval alternatívnu liečbu liekmi, ktoré nie sú registrované.

Ako ďalej uvádza SITA, ÚDZS taktiež potvrdil, že s účinnosťou od 1. januára 2022 zriadil etickú komisiu. Tento poradný orgán predsedníčky úradu bude pravidelne vyhodnocovať dostupné podnety a podrobí ich eskalačnému mechanizmu.

V nadväznosti na vyhodnotenie konkrétnej veci tak bude úrad v rámci svojej kompetencie prijímať opatrenia voči týmto lekárom, a to v podobe ukončenia spolupráce, ak je takýto lekár konzultantom úradu, až po návrhy na zrušenie licencie či podania na Disciplinárnu komisiu Slovenskej lekárskej komory.

Bude šírenie nepravdivej informácie trestným činom? 

Novela Trestného zákona, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, klasifikuje šírenie nepravdivej informácie ako trestný čin, informuje agentúra SITA. 

Vyrobenie alebo rozšírenie nepravdivej informácie, ktorá je „spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva“, ohroziť životy a zdravie alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri rozhodovaní o závažných otázkach, môže byť potrestané jedným až piatimi rokmi väzenia.

V prípade, že má páchateľ osobitný motív, napríklad získať majetkový prospech, trest je tri až osem rokov a v prípade núdzového stavu štyri až desať rokov.

Trestným činom by po novelizácii Trestného zákona bolo aj podnecovanie nenávisti, napríklad pre výkon konkrétneho povolania.

zdroj: TASR/AFP/Ina Fassbender

„Kto podnecuje proti inému pre výkon jeho zamestnania, povolania, funkcie, pre dodržiavanie opatrení uložených na zabránenie šírenia nákazlivej choroby, spôsobom, ktorý vyvoláva u časti obyvateľstva nenávisť vzbudzujúcu dôvodnú obavu o život a zdravie, v takom prípade sa bavíme o naplnení tejto skutkovej podstaty,“ povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková s tým, že trest v takomto prípade bude predstavovať až dva roky väzenia.

„V prípade núdzového stavu tri až osem rokov,“ doplnila ministerka s tým, že táto skutková podstata je pre momentálny pandemický stav mimoriadne aktuálna. Osobitne motivované trestné činy budú vo všeobecnosti podľa Kolíkovej posudzované pri zvýšených trestných sadzbách.

Slovensko v dezinformačnej spleti

Podľa Kolíkovej je namieste položiť si otázku, či má Slovensko dobrú právnu úpravu pre ochranu spoločnosti pred dezinformáciami vážneho charakteru.

„Čelíme napríklad dezinformáciám, že by mala vakcína proti koronavírusu šíriť HIV vírus alebo je súčasťou vakcíny čipovanie, čiže sa v nej nachádzajú embryá nenarodených detí. Napriek tomu, že taká informácia bola niekoľkokrát vyvrátená, sú billboardy, ktoré s takouto informáciou pracujú a klamú ľudí. To ľudí ovplyvňuje v kľúčových rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť aj ich život, aj chod spoločnosti,“ vysvetlila šéfka rezortu spravodlivosti v rozhovore.

Kolíková zdôraznila, že Slovensko čelí aj množstvu útokov na záchranárov či zdravotníkov, ktorí zabezpečujú očkovanie.

„Na to je potrebná reakcia. To je tiež časť právnej úpravy v novele Trestného zákona. Myslíme si totiž, že by mali byť vyššie tresty, ak je niekto terčom útoku preto, že vykonáva takéto zamestnanie,“ skonštatovala s tým, že si treba povedať, prečo vlastne k útokom dochádza. Podľa ministerky za to môžu dezinformácie, ktoré vytvárajú u ľudí strach a nepokoj.

„My si môžeme povedať, že skúsme zabrániť útokom, ale ja si myslím, že by sme si ako spoločnosť mohli dať väčšiu ambíciu. Zabrániť aj tomu šíreniu dezinformácií. Je zjavné, že sociálne siete sa s tým nevedia sami vysporiadať. Dokedy máme čakať?“ uzavrela ministerka spravodlivosti.