Lesníci sa mýlili. Štúdia ochranárov potvrdila, že naše lesy si vystačia aj bez zásahu človeka

  • Uprostred sporov myšlienkových smerov ochranárov a lesníkov je vždy malý tvor - lykožrút
  • Už keď sa ľudia naozaj rozhodnú veriť ochranárom a nechcú pustiť stroje do vzácneho lesa, prídu lesníci s argumentom, že všetko zničí lykožrút
  • A tak prichádzajú lesníci a spúšťajú masívnu ťažbu.
  • Je to však správne?
tucc
My sme les
  • Uprostred sporov myšlienkových smerov ochranárov a lesníkov je vždy malý tvor - lykožrút
  • Už keď sa ľudia naozaj rozhodnú veriť ochranárom a nechcú pustiť stroje do vzácneho lesa, prídu lesníci s argumentom, že všetko zničí lykožrút
  • A tak prichádzajú lesníci a spúšťajú masívnu ťažbu.
  • Je to však správne?

Tichá dolina je jednou z najvýznamnejších prírodných oblastí na našom území. Pred rokmi ju zasiahla veterná smŕšť a bola postihnutá aj lykožrútom. Po kalamite sa dlho diskutovalo či vyťažiť kalamitné drevo, alebo ponechať prírodu, nech si s katastrofou poradí sama. Tichá dolina nakoniec ostala po roku 2004 ako jedna z mála bezzásahovým územím. Práve bezzásahovosť predstavuje symbol sporu medzi ochranármi prírody a lesníkmi.

Spor sa dnes vyhrocuje a po roku od toho, čo ochranári spustili svoju kampaň My sme les, zareagovali aj Štátne lesy antikampaňou s názvom Lesy sme my. Na kampaň namierenú proti ochranárom mala ísť podľa Denníka N viac ako pätina ich ročného zisku, a teda 1,6 milióna eur. Tie mohli by byť podľa verejnosti skôr ako na marketing, využité na ochranu slovenských národných parkov.

Ochranári zo združenia My sme les však nechcú so štátnym podnikom hrať ješitné hry. Preto prichádzajú s vedeckou analýzou, ktorá vyvracia tvrdenia, že kvôli bezzásahovým zónam sú slovenské lesy náchylnejšie na kalamity.

Odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) a Slovenskej akadémie vied (SAV) analyzovali 117 bezzásahových lokalít na Slovensku. Výsledky jednoznačne popreli názor, že bezzásahový princíp je „významným zdrojom nákazy“ a príčinou rozpadu smrečín na Slovensku. Práve naopak. Pri prevažnej väčšine analyzovaných rezervácií začal rozpad smrečín v ich okolí, v lesných porastoch, kde nepanujú zásadné obmedzenia. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity vo svetle jasných faktov neobstojí.

Zo skúmaných rezervácií sa len v 9 prípadoch preukázalo, že odumieranie začalo v rezervácii. Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. V 36 prípadoch nebolo možné zdroj jednoznačne určiť.

„Zdôrazňujem, ide o analýzu vypracovanú vedcami, postavenú na údajoch zverejňovaných lesníckymi inštitúciami, preto nemôže byť pochybnosť o jej objektívnosti,“ vyhlásil Martin Lakanda, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR.

Podľa jeho slov sú výsledky analýzy dôležité práve dnes v súvislosti s  novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má výrazným spôsobom posilniť nielen ochranu národných parkov ale aj celkovú ochranu prírody na Slovensku. Novelu nedávno predstavilo ministerstvo životného prostredia a v súčasnosti je v legislatívnom procese.

A ako vždy, keď je na stole konkrétny a dobrý zákon ako zvýšiť ochranu národných parkov a celkovo posilniť ochranu prírody na Slovensku, začala rezonovať téma lykožrút,“ podotkol Martin Lakanda.

Už prvé výsledky ukázali, že tvrdenia o bezzásahových územiach ako „zdrojoch nákazy“ neobstoja. Podiel poškodených smrekových porastov bol v blízkom okolí rezervácií výrazne nižší ako vo vzdialenejších lesných porastoch.

„Som presvedčený, že  analýza je dostatočným argumentom na to, aby už skončilo obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej situácie s podkôrnikovou kalamitou. Dúfame, že takéto tvrdenia konečne upadnú do kategórie prekonaných mylných dogiem,“ uzavrel Peter Baláž.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech