Lesníci sa mýlili. Štúdia ochranárov potvrdila, že naše lesy si vystačia aj bez zásahu človeka

Tichá dolina je jednou z najvýznamnejších prírodných oblastí na našom území. Pred rokmi ju zasiahla veterná smŕšť a bola postihnutá aj lykožrútom. Po kalamite sa dlho diskutovalo či vyťažiť kalamitné drevo, alebo ponechať prírodu, nech si s katastrofou poradí sama. Tichá dolina nakoniec ostala po roku 2004 ako jedna z mála bezzásahovým územím. Práve bezzásahovosť predstavuje symbol sporu medzi ochranármi prírody a lesníkmi.

Spor sa dnes vyhrocuje a po roku od toho, čo ochranári spustili svoju kampaň My sme les, zareagovali aj Štátne lesy antikampaňou s názvom Lesy sme my. Na kampaň namierenú proti ochranárom mala ísť podľa Denníka N viac ako pätina ich ročného zisku, a teda 1,6 milióna eur. Tie mohli by byť podľa verejnosti skôr ako na marketing, využité na ochranu slovenských národných parkov.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: My sme les

Ochranári zo združenia My sme les však nechcú so štátnym podnikom hrať ješitné hry. Preto prichádzajú s vedeckou analýzou, ktorá vyvracia tvrdenia, že kvôli bezzásahovým zónam sú slovenské lesy náchylnejšie na kalamity.

Odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) a Slovenskej akadémie vied (SAV) analyzovali 117 bezzásahových lokalít na Slovensku. Výsledky jednoznačne popreli názor, že bezzásahový princíp je „významným zdrojom nákazy“ a príčinou rozpadu smrečín na Slovensku. Práve naopak. Pri prevažnej väčšine analyzovaných rezervácií začal rozpad smrečín v ich okolí, v lesných porastoch, kde nepanujú zásadné obmedzenia. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity vo svetle jasných faktov neobstojí.

Zo skúmaných rezervácií sa len v 9 prípadoch preukázalo, že odumieranie začalo v rezervácii. Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. V 36 prípadoch nebolo možné zdroj jednoznačne určiť.

„Zdôrazňujem, ide o analýzu vypracovanú vedcami, postavenú na údajoch zverejňovaných lesníckymi inštitúciami, preto nemôže byť pochybnosť o jej objektívnosti,“ vyhlásil Martin Lakanda, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR.

Podľa jeho slov sú výsledky analýzy dôležité práve dnes v súvislosti s  novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má výrazným spôsobom posilniť nielen ochranu národných parkov ale aj celkovú ochranu prírody na Slovensku. Novelu nedávno predstavilo ministerstvo životného prostredia a v súčasnosti je v legislatívnom procese.

„A ako vždy, keď je na stole konkrétny a dobrý zákon ako zvýšiť ochranu národných parkov a celkovo posilniť ochranu prírody na Slovensku, začala rezonovať téma lykožrút,“ podotkol Martin Lakanda.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: My sme les

Už prvé výsledky ukázali, že tvrdenia o bezzásahových územiach ako „zdrojoch nákazy“ neobstoja. Podiel poškodených smrekových porastov bol v blízkom okolí rezervácií výrazne nižší ako vo vzdialenejších lesných porastoch.

„Som presvedčený, že  analýza je dostatočným argumentom na to, aby už skončilo obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej situácie s podkôrnikovou kalamitou. Dúfame, že takéto tvrdenia konečne upadnú do kategórie prekonaných mylných dogiem,“ uzavrel Peter Baláž.