Liek z tvojej lekárničky má zatočiť s Alzheimerom: Možno držíme v rukách prvý skutočný kľúč, naznačujú vedci

Najnovší výskum prináša prevratný objav v oblasti neurodegeneratívnych ochorení. Vedci zistili, že l*mborexant, liek používaný na liečbu nespavosti, dokáže v myšacom modeli výrazne znížiť poškodenie mozgu spojené s Alzheimerovou chorobou.

Tento významný objav, publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature Neuroscience, ukazuje, že l*mborexant pomáha obnoviť zdravšie spánkové vzorce a obmedzuje hromadenie proteínu tau, ktorý ničí neuróny. Vedci teraz skúmajú možnosť, že lieky zamerané na mozgový systém spánku a bdenia by jedného dňa mohli zabrániť alebo spomaliť progresiu neurodegeneratívnych ochorení.

Informuje o tom web Psy Post a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Tau proteín – tichý nepriateľ mozgových buniek

Alzheimerova choroba prináša stratu pamäti, kognitívny úpadok a postupné zmenšovanie mozgového tkaniva. Za týmito prejavmi stojí kľúčový vinník – proteín tau. Za normálnych okolností tau proteín stabilizuje vnútornú štruktúru mozgových buniek. Pri Alzheimerovej chorobe však podlieha chemickým zmenám, ktoré spôsobujú jeho zhlukovanie a tvorbu klbiek vo vnútri neurónov. Tieto klbká narúšajú komunikáciu medzi mozgovými bunkami a vedú k ich postupnému odumieraniu.

Výskumníci dlho považovali poruchy spánku len za sprievodný príznak Alzheimerovej choroby. Dnes ich však čoraz častejšie vidia ako možný faktor podporujúci jej rozvoj. Mnohé výskumy ukazujú, že znížený čas v obnovovacom non-REM a REM spánku zvyšuje riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení. Za týmto vzťahom stojí pravdepodobne systém regulujúci bdelosť, známy ako orexínová signalizácia.

Orexín – regulátor tvojho spánku a bdenia

Orexín funguje ako neuropeptid vznikajúci v hypotalame. Tento dôležitý mozgový posol udržiava tvoju bdelosť a ostražitosť stimuláciou aktivít v častiach mozgu zodpovedných za bdelosť. U zdravých ľudí hladiny orexínu stúpajú cez deň, podporujú ostražitosť, a klesajú v noci, umožňujú tak kvalitný spánok.

U ľudí s poruchami spánku – a v myšacích modeloch Alzheimerovej choroby – orexínová signalizácia často prejavuje nadmernú aktivitu. Táto nadmerná aktivita narúša spánok a predlžuje čas strávený v bdelom stave. Zaujímavým zistením zostáva, že neuróny produkujúce orexín patria medzi prvé, ktoré vykazujú poškodenie pri Alzheimerovej chorobe a podobných tau poruchách.

„Výskum úlohy orexínovej signalizácie ako potenciálnej liečby patologického tau pokračuje v širšej výskumnej línii, ktorú naše laboratórium sleduje už dlhšie. Vieme už dávno, že nedostatok spánku zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby,“ vysvetľuje Samira Parhizkar, inštruktorka neurológie na Washingtonskej univerzite v St. Louis.

L*mborexant – ochranca mozgu pred tau proteínom

Vedci použili geneticky upravené myši P301S/E4, ktoré nesú mutáciu ľudského tau a gén APOE4 – najsilnejší známy genetický rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu. Na myšiach bolo zaznamenané významné hromadenie tau, zápal mozgu a zmenšovanie mozgu približne vo veku 9,5 mesiaca. Navyše vykazovali narušené cykly spánku a bdenia, čo z nich robí ideálny model na štúdium vzťahu medzi spánkom a neurodegeneráciou.

L*mborexant výrazne zvýšil množstvo non-REM spánku u samčích myší, najmä pri podávaní v skorých večerných hodinách. Toto zvýšenie hlbokého spánku viedlo k zníženiu hladín fosforylovaného tau v mozgu, predovšetkým v hipokampe a entorinálnom kortexe – oblastiach kľúčových pre pamäť. Analýzy odhalili, že myši liečené l*mborexantom mali menej tau klbiek a nižšie hladiny fosforylovaných tau proteínov na miestach spojených s progresiou ochorenia. Zolpidem, hoci tiež podporuje spánok, nedokázal významne znížiť hladiny tau.

L*mborexant preukázal aj ďalšie ochranné účinky na mozog. Liečené myši mali menšie zmenšenie kľúčových oblastí mozgu a hrubšie vrstvy neurónov v gyrus dentatus a pirifornom kortexe. Krvné testy ukázali nižšie hladiny ľahkého reťazca neurofilamentu – markera neurodegenerácie.

Myši liečené l*mborexantom si zachovali viac synaptických štruktúr a vykazovali zníženú aktiváciu mikroglie, čo naznačuje menší zápal mozgu. Liek zrejme presmeroval mikroglie – imunitné bunky mozgu – z reaktívneho, potenciálne škodlivého stavu k viac vyváženej funkcii.

„Pôvodne sme predpokladali, že zvýšenie NREM spánku, úzko spojeného s hlbokým spánkom, zmierni poškodenie spôsobené abnormálnym tau v mozgu,“ hovorí Parhizkar. „Prekvapilo nás, že tieto účinky sa neobjavili pri štandardnom lieku na spánok z*lpideme, ktorý zvyšuje NREM spánok podobne ako l*mborexant. To naznačuje, že prínos nespočíva len vo väčšom množstve spánku, ale v spôsobe, akým liek tento spánok podporuje.“

Ochranné účinky a možnosti liečby

Výskumníci pozorovali ochranné účinky l*mborexantu prevažne u samcov myší. Samice myší nevykazovali rovnaké zníženie hromadenia tau alebo atrofie mozgu, hoci zaznamenali podobné zlepšenie spánku. Tento rozdiel medzi pohlaviami potvrdzujú aj iné štúdie, ktoré ukazujú odlišné reakcie samcov a samíc na patológiu Alzheimerovej choroby a farmakologické intervencie.

„Naša štúdia ako prvá dokazuje, že liek na spánok môže zabrániť atrofii mozgu typicky spojenej s hromadením abnormálneho tau. To naznačuje, že zameranie sa na spánok prostredníctvom duálneho antagonizmu orexínových receptorov môže mať širší terapeutický potenciál nad rámec zvládania symptómov, s možnými ochrannými účinkami na mozog,“ zdôrazňuje Parhizkar.

„Tým otvárame možnosť prehodnotiť orexínové antagonisty – už schválené na liečbu nespavosti – ako potenciálnu terapiu modifikujúcu priebeh Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení súvisiacich s tau.“

Vedecký tím už plánuje ďalšie štúdie zamerané na lepšie pochopenie mechanizmov stojacich za ochrannými účinkami l*mborexantu. Chcú tiež preskúmať, či by kombinácia rôznych terapeutických prístupov mohla priniesť lepšie výsledky než súčasné možnosti, samostatne alebo v kombinácii s inými dostupnými liečbami.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti