Boj proti praniu špinavých peňazí vymenila za biznis s kokosmi

Kávičkári.sk / 11. marca 2018 / Rozhovory

zdroj: Kávičkári
  • An­drea No­vo­sed­lí­ková vy­me­nila svoju prácu v De­lo­itte za biz­nis s pro­duk­tami vy­ro­be­ných z ko­kosu
  • Vy­rába ko­ko­sovú vodu, ko­ko­sové chipsy, ko­ko­sový olej

Prečo je ko­kos úžas­ným plo­dom?

Ho­vorí sa, že ko­kos je „dar z ne­bies“ – je zdravý, chutný a veľmi pros­pešný. Ko­ko­sová voda je svo­jím zlo­že­ním najb­liž­šia k ľud­skej krv­nej plazme. Keď po­čas viet­nam­skej vojny ne­mali do­sta­tok krv­nej plazmy, po­dá­vali ko­ko­sovú vodu vo­ja­kom priamo do žily. Aj ma­lým de­ťom v nie­kto­rých ob­las­tiach dá­vajú ko­ko­sovú vodu, keď matka nemá do­sta­tok mlieka.

Aké látky teda ob­sa­huje voda z ko­kosu?

Ko­ko­sová voda má vy­soký ob­sah mi­ne­rá­lov ako je hor­čík, fos­for, dras­lík, váp­nik, so­dík… tiež ob­sa­huje vi­ta­mín C, vlák­ninu a sa­moz­rejme, dobré tuky.

Aké bolo vaše „zo­zná­me­nie sa“ s ko­ko­so­vou vo­dou?

Vždy som veľa ces­to­vala či už slu­žobne alebo sú­kromne a na takz­vaný jet­lag a de­hyd­ra­tá­ciu je vy­ni­ka­júca ko­ko­sová voda z čerstvých ko­ko­sov. Za­čala som sa o ňu viac zau­jí­mať a zis­tila som, že keď ju pi­jem z tet­ra­pa­ko­vých ba­lení, vždy chutí inak, nie­kedy až zvláštne.

Do­zve­dela som sa, že v kaž­dej kra­jine rastú iné druhy ko­ko­so­vých pa­liem, a aj voda v kaž­dom čerstvom ko­kose má inú chuť. Bra­zíl­ske a thaj­ské ko­kosy sú zvonku ze­lené, ma­laj­ské sú zas do­žlta, na Srí Lanke či Bali sú úplne žlté a pod. Ok­rem rôz­neho vý­zoru, majú aj inú chuť, farbu te­ku­tiny a názvy: na­prí­klad ko­kosy na Srí Lanke sa vo­lajú King co­co­nuts.

V Thaj­sku sú to ko­kosy Nam Hom, ktoré sú vý­razne ze­lené. Sú vzácne, pre­tože ich nie je veľa, rastú iba v takz­va­nom „thaj­skom tro­j­u­hol­níku“. Naša voda je práve z týchto ko­ko­sov. Roz­hodli sme sa pre ňu pre jej kva­litu a chuť aj na­priek tomu, že sú najd­rah­šie a z Thaj­ska je do Európ­skej Únie naj­vyš­šie clo pri do­voze. Aj preto je naša voda drah­šia, ale ne­šli sme ľah­šou ces­tou na úkor kva­lity.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: ar­chív Ká­vič­kári

Je veľ­kým šťas­tím, keď člo­vek pra­cuje s tým, čo mi­luje a u vás to tak oči­vidne je…

Do­slova ži­jeme ko­ko­so­vou vo­dou – kam­koľ­vek ces­tu­jeme, všade si ju ku­pu­jeme. Ná­pad vy­rá­bať a do­vá­žať ju, vzni­kol asi pred dvomi rokmi, keď ešte ko­ko­sová voda na Slo­ven­sku ne­bola tak známa ako dnes.

Po­znali sme ju zo Spo­je­ných štá­tov a Bri­tá­nie, kde bola veľmi po­pu­lárna. Tam sme ochut­nali pár zna­čiek, ktoré spra­co­vá­vajú bra­zíl­ske ko­kosy. Ne­skôr sme ochut­nali iné a zis­tili sme, že chu­tia inak, a že po­u­ží­vajú ko­kosy z rôz­nych kra­jín. Tak sme za­čali ochut­ná­vať a tes­to­vať, máme asi 100 oba­lov roz­de­le­ných do sku­pín: „pa­lec hore“ a „pa­lec dole“. Tiež sme si ob­jed­nali via­ceré z in­ter­netu a ochut­ná­vame kon­ku­ren­ciu. Sna­žíme sa o ce­lo­sve­tový pries­kum. Aj me­dzi blo­germi a in­ter­ne­to­vými re­cen­zentmi vy­hrá­vajú práve ko­kosy z Thaj­ska. Tak­tiež väč­šina naj­väč­ších sve­to­vých zna­čiek plní svoje vý­robky tam.

Takto teda vzniklo „RED­COCO“?

Áno. RED­COCO je naša značka – ná­pad, logo, di­zajn aj vý­robky boli vy­mys­lené na Slo­ven­sku. Na­sle­do­valo za­da­nie vý­rob­covi v za­hra­ničí, ktorý pre nás pro­dukty vy­rába. Ko­ko­sová voda a čipsy sú vy­rá­bané v Thaj­sku, ďal­šie vý­robky sú v iných kra­ji­nách, ako na­prí­klad Srí Lanka, Ma­laj­zia či In­do­né­zia. Máme čiernu a bielu lí­niu. Biela lí­nia je or­ga­nická, vhodná na ďal­šie spra­co­va­nie – patrí sem ko­ko­sový olej, cu­kor, múka, mlieko. A čierna lí­nia, vo­láme ju „yum­mies“ je na priamu kon­zu­má­ciu – ko­ko­sová voda, čipsy, pri­budne ko­ko­sový mliečny ná­poj s rôz­nymi prí­chu­ťami a iné pro­dukty.

Pô­so­bíte aj mimo slo­ven­ského trhu. Kde všade sa môžu ľu­dia stret­núť s va­šimi pro­duk­tami?

Ide o novú značku,  takže mo­men­tálne je voda do­stupná viac-me­nej on­line, na­prí­klad cez  Ama­zon, v pár ka­men­ných ob­cho­doch, re­štau­rá­ciách a po­sil­ňov­niach, v po­tra­vi­nách Fajne v Ko­ši­ciach, v ne­mec­kom re­ťazci Edeka.

Mo­men­tálne ro­ku­jeme s via­ce­rými re­ťaz­cami a dis­tri­bú­tormi. Pra­cu­jeme tiež na vlast­nom e-shope. Naj­čí­ta­nejší ra­kúsky den­ník Ku­rier na­pí­sal o nás člá­nok a ro­bil tes­to­va­nie ko­ko­so­vých vôd. Po­rov­ná­vali nie­len chuť, ale aj farbu te­ku­tiny a naša vy­šla veľmi dobre, veľmi sa z toho te­šíme.

Dl­ho­dobo ste pô­so­bili v kor­po­rá­cii De­lo­itte na po­zí­cii se­nior ma­na­žér. Aké to bolo od­razu sa po­sta­viť na vlastné nohy?

Roz­hod­nu­tie prišlo v čase, keď som pra­co­vala na svo­jom po­vý­šení a bola som v tzv. Le­a­ders­hip De­ve­lop­ment Prog­rame v De­lo­itte, kde som po­cí­tila, že keď má prísť zmena, tak te­raz alebo ni­kdy. Ne­bolo to ľahké roz­hod­nu­tie a pod­ni­ka­nie tiež vô­bec nie je ľahké.

Ro­bím niečo úplne iné ako som vy­štu­do­vala a v čom som mala prax. Už v New Yorku a ne­skôr doma na Slo­ven­sku som pra­co­vala vo svete bánk a kor­po­rá­cií, v ob­lasti com­pliance, boja proti pra­niu špi­na­vých pe­ňazí. Te­raz som vo svete po­tra­vín. Každý deň sa učím niečo nové. V ob­lasti po­tra­vín je strašne veľa re­gu­lá­cií, je to ďal­šia veda, v kto­rej sa sna­žím vy­znať. Plus za­čať ob­cho­do­vať na dneš­nom pre­sý­te­nom trhu tiež nie je naj­ľah­šie. Člo­vek po­tre­buje byť na správ­nom mieste, v správny čas a so správ­nym pro­duk­tom.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: ar­chív Ká­vič­kári

Ako ste vy­tvo­rili tím? Z koho po­zos­táva?

Ľudí som hľa­dala cez in­ze­rát na Pro­fe­sii. Ne­mali sme ešte ani kan­ce­lá­rie, po­ho­vory som ro­bila po ka­viar­ňach a re­štau­rá­ciách, no bolo to zá­bavné. Na ľudí som mala vždy dobrý od­had, už v De­lo­itte som mala vy­ni­ka­júci tím a aj te­raz sa mi po­da­ril dať do­kopy fun­gu­júci tím ľudí, som veľmi spo­kojná. Po­zos­táva z dvoch ob­chod­ných zá­stup­cov, troch ob­chod­ní­kov – back of­fice, dvoch gra­fi­kov a of­fice ma­na­žéra.

Pri fo­tení a roz­ho­vore ste sa stihli ve­no­vať aj va­šej ma­lej dcérke Laure. Ako máte na­sta­vený time ma­na­ge­ment?

Tu­ším sa obe na­ro­dili na­raz, aj firma aj Laura. :) No mať bá­bätko pri za­čí­na­jú­cej firme vy­ža­duje veľmi dobrú or­ga­ni­zá­ciu. Sna­žím sa ve­no­vať Laure čo naj­viac času, stret­nu­tia s do­dá­va­teľmi alebo kli­entmi ku­mu­lu­jem max do troch dní v týždni, fi­remný ma­naž­ment me­e­ting má­vame raz do týždňa, s tí­mom rie­šim veci cez te­le­fón a cez e-maily, pra­cu­jem väč­ši­nou po no­ciach. Naj­hor­šie je to s ces­to­va­ním, tento druh bu­si­nessu vy­ža­duje ces­to­va­nie po veľ­tr­hoch a tiež treba nav­ští­viť do­dá­va­te­ľov, ktorí nie sú najb­liž­šie, keďže pra­cu­jeme hlavne s Áziou, ale všetko sa ne­jako dá.

Aké kra­jiny ste nav­ští­vili popri práci s ko­kosmi?

Nav­ští­vili sme snáď všetky „ko­ko­sové“ kra­jiny,  Sri Lanku, Fi­li­píny, In­do­né­ziu, Viet­nam, Thaj­sko – sna­žili sme sa po­zrieť čo naj­viac fab­rík, kde sa pra­cuje s ko­kosmi, aby sme vi­deli, ako ich spra­co­vá­vajú. Sa­moz­rejme, že sme chceli vi­dieť aj ako fun­guje fab­rika, ktorá plní naše vý­robky. Či na­ozaj pra­cujú s čerstvými ko­kosmi. A teda v tej „na­šej“ cho­dia pra­cov­níci o štvr­tej ráno na farmu a veľmi še­trne tr­hajú ko­kosy.

Ro­bie­vajú to na­prí­klad tak, že ich há­džu do vody. Je dô­le­žité, aby sa ne­po­bú­chali a ne­za­čali kys­núť. Po­tom ich na­lo­žia na ná­kladné auto a pri­vezú do fab­riky. Všetky sa mu­sia ešte v ten deň spra­co­vať, vždy naz­bie­rajú iba toľko, aby to zvládli. Ďa­lej ich pre­vezmú ľu­dia, ktorí ich ot­vá­rajú a spra­co­vá­vajú, fil­trujú od kús­kov du­žiny. Ešte v ten deň sa pl­nia do oba­lov. Všetko sú to mladé ko­kosy do jed­ného roka – vtedy je ich du­žina ešte veľmi tenká a všetky vi­ta­míny, mi­ne­rály a ži­viny sú ešte v tej vode.

Po roku už to­tiž ko­kos za­čína star­núť a ži­viny pre­chá­dzajú do du­žiny, ktorá sa roz­ši­ruje na takú tú bielu, ktorú po­známe ako ko­kos. Aj voda v ta­komto ko­kose je stále hod­notná, ale už me­nej a ani nie je tak chutná. Po­stupne je ole­jo­vi­tej­šia a zo­žltne. Tieto ko­kosy my už ne­pou­ží­vame. Nie­ktoré spo­loč­nosti mie­šajú aj tú star­šiu vodu do vý­rob­kov, keď po­tre­bujú vy­pro­du­ko­vať čo naj­viac.

Na­prí­klad na Srí Lanke je zá­kon, ktorý li­mi­tuje spra­co­va­nie mla­dých ko­ko­sov do jed­ného roka – pre­tože ich vy­uži­tie je iba na vodu. Zvy­šok ko­kosu sa vy­hodí a je z toho veľký od­pad. Pri­čom zo star­ších ko­ko­sov sa ok­rem vody vy­užije aj du­žina – na­prí­klad na olej, čipsy, múku. Keď sa vy­li­suje olej, z od­padu, ktorý zo­stane, je múka. Keď sa du­žina vy­suší a na­strúha, je z toho strú­haný ko­kos. Alebo sa môže na­strú­hať na väč­šie kúsky, ktoré sa upečú alebo vy­su­šia a vzniknú čipsy.

Spra­co­váva sa tiež aj škru­pina, z kto­rej vlákna sa vy­rá­bajú na­prí­klad ko­berce, rôzne kefy, škra­badlá pre mačky. Tiež sa z nej vy­rá­bajú bri­kety na kú­re­nie. Mladé ko­kosy sú preto aj oveľa drah­šie. Ces­to­vali sme, aby sme vi­deli, ako sa ko­kosy spra­co­vá­vajú a ako to celé fun­guje. Tiež sme si chceli byť istí, že sme si vy­brali kva­litu.

Spo­lu­pra­cu­jeme iba s do­dá­va­teľmi, ktorí majú naj­vyš­šie me­dzi­ná­rodné cer­ti­fi­káty tý­ka­júce sa bez­peč­nosti po­tra­vín. Je to veľmi dô­le­žité pre spot­re­bi­te­ľov, aby ve­deli ro­zo­znať kva­litné vý­robky. Keď idem ob­čas do „bio“ ob­cho­dov, rôzne vý­robky sú za­ba­lené iba v mik­ro­té­no­vom vrecku, na ňom je na­le­pená ná­lepka a ni­kto ne­tuší, od­kiaľ to je a aké štan­dardy spĺňa ta ba­lia­reň, väč­ši­nou stačí len „bio“ cer­ti­fi­kát, ktorý má iné pod­mienky. Ča­sto­krát sú po­tra­viny v ma­lých ob­cho­dí­koch me­nej kon­tro­lo­vané ako vo veľ­kých re­ťaz­coch.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: ar­chív Ká­vič­kári

Ok­rem vody sa však ve­nu­jete aj iným pro­duk­tom ko­kosu. Ako sa vy­rába na­prí­klad ko­ko­sový cu­kor?

Vy­rába sa úplne inak ako os­tatné pro­dukty. V pro­cese je vlastne prvý, pre­tože sa tvorí ešte z kve­tov. Každý deň sa spra­co­váva dva­krát: ráno chla­pík vy­le­zie 14 met­rov hore po palme a na­ruší kvet. Z neho za­čne tiecť hus­tej­šia lep­kavá te­ku­tina – kr­váca. Pod kvet sa za­vesí ve­dierko, do kto­rého te­ku­tina steká. Po­obede ho opäť na­ruší – na­reže – a opäť vy­te­čie druhá „dávka“ te­ku­tiny. V týchto kra­ji­nách sa väč­šina ro­dín živí prá­cou s ko­kosmi. Muži sa ve­nujú lo­ze­niu po pal­mách a zberu plo­dov či te­ku­tiny na cu­kor a ženy tú te­ku­tinu ďa­lej spra­co­vá­vajú. Keď ju všetku zo zberu v ten deň zlejú, va­ria ju na ohni. Je to po­dobné, ako keď vzniká ka­ra­mel – voda sa od­parí a hmota hustne a tmavne až sa z toho stáva hustý si­rup. Tento si­rup ro­dina pri­ne­sie do fab­riky, ktorá ho vy­kúpi a spra­cuje na cu­kor.

Čiže zá­klad ro­bia ľu­dia vo svo­jich vlast­ných do­mo­voch?

Väč­ši­nou fab­riky vy­ku­pujú si­rup od do­má­cich far­má­rov. V Ma­laj­zii však spo­lu­pra­cu­jeme aj s fab­ri­kou, ktorá si všetko robí sama – od zberu nek­táru až po cu­kor. Majú svoje plan­táže a pra­cov­ní­kov. V In­do­né­zii to však fun­guje iba s do­má­cimi far­mármi, ktorí majú vlastné palmy a pre­dá­vajú už uva­rený si­rup.

My sa sna­žíme spo­lu­pra­co­vať s fab­ri­kami, ktoré si všetko spra­cú­vajú sami, pre­tože kva­lita ich cukru je lep­šia. To­tiž, keď ženy vo svo­jich do­mo­voch va­ria nek­tár na hustý si­rup, sta­rajú sa aj o svoje deti a do­mác­nosť. Často sa preto stáva, že im te­ku­tina pri­horí. To sa pre­javí v cukre nie­len tma­vou far­bou, ale aj pa­chu­ťou veľmi sil­ného, akoby zho­re­ného ka­ra­melu. A môže to ovplyv­niť aj chuť jedla, do kto­rého cu­kor pri­dáte. Preto platí: čím je ko­ko­sový cu­kor svet­lejší, tým je kva­lit­nejší.

Ďal­ším pro­duk­tom je ko­ko­sové mlieko…

Ko­ko­sové mlieko na va­re­nie máme z Thaj­ska. Plá­nu­jeme však vy­rá­bať aj ko­ko­sové mlieko ako ná­poj na priame pi­tie. Roz­ho­du­jeme sa, či ho bu­deme vy­rá­bať vo Viet­name alebo v Thaj­sku. Máme dvoch ho­rú­cich kan­di­dá­tov a práve to tes­tu­jeme. Toto bude vý­ro­bok z via­ce­rých in­gre­dien­cií, ale chceme, aby ich bolo čo naj­me­nej, aby to bolo čo naj­čis­tej­šie. Je pre nás dô­le­žité, aby v ňom bola ko­ko­sová voda, ko­ko­sové mlieko, je po­trebný prí­rodný emul­gá­tor a na osla­de­nie po­u­ži­jeme asi sté­viu.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: ar­chív Ká­vič­kári

Prečo nie ko­ko­sový cu­kor?

Skú­šali sme to, ale ne­chu­tilo to dobre. Keďže sa ko­ko­sový cu­kor vy­rába va­re­ním a ob­čas má ka­ra­me­lovú prí­chuť, nech­celi sme, aby ovplyv­nil prí­chuť mlieč­neho ná­poja. Ko­ko­sový cu­kor je vý­borný do pe­če­nia, rôz­nych ko­lá­čov, kde ne­pre­káža jemne ka­ra­me­lová chuť. Sté­via je preto pre nás vhod­nej­šia, hoci má jemnú pa­chuť. Dbáme na to, aby naše pro­dukty boli zdravé a chutné. Chceme, aby si ich ľu­dia užili a mali z nich pô­ži­tok.

Spo­mí­nali ste ko­ko­sové „čipsy“ – ako sa vy­rá­bajú? Čo si máme pod tým pred­sta­viť?

Ko­ko­sové čipsy máme tiež z Thaj­ska a sú skve­lým do­pl­ne­ním ce­lej lí­nie. Keď člo­vek má čo piť, tak si môže k tomu aj niečo „zo­bnúť“ a toto je zdrav­šia al­ter­na­tíva. Čipsy sú ochu­tené, nie je to iba su­šená ko­ko­sová du­žina. Sú pe­čené s pri­da­ním trošky cukru a prí­chute sú: čili, ka­ra­mel a „na­tu­ral“, teda prí­rodné.

Za­tiaľ máme všetky druhy sladké, ale vy­ví­jame aj novú slanú lí­niu – s prí­chu­ťami sla­nina, wa­sabi, syr a syr s čili. Tie sla­ni­nové ešte do­konca aj vý­zo­rom pri­po­mí­najú sla­ninu. Chceli sme to vy­skú­šať, pre­tože sla­nina je veľmi ob­ľú­bená prí­chuť aj ze­mia­ko­vých čip­sov a rôz­nych po­chu­tín. Takže sme to na­vrhli a sme veľmi radi, že to vy­šlo a chu­tia skvelo. Ta­kisto ja­pon­ský chren wa­sabi bola jasná voľba. Čipsy sú su­per k pivu alebo iba tak k po­ze­ra­niu te­le­ví­zie. Hľa­dali sme niečo, čo u nás nie je a je to chutné.

Z kto­rej kra­jiny po­chá­dza váš olej?

Srí Lanka je veľmi známa tým, že majú veľmi veľa ko­ko­sov a spra­co­vá­vajú tie staré ore­chy, dvoj­ročné. Z nich sa na­prí­klad robí pre nás ko­ko­sový olej. Je veľmi chutný, kva­litný, osem­krát fil­tro­vaný, pa­nen­ský olej. Tak­tiež máme aj ra­fi­no­vaný – zba­vený chute a vône, ale v ňom už kva­lita pro­ce­som ra­fi­ná­cie klesá. Je to však vý­hoda: keď člo­vek vy­práža rezne na ko­ko­so­vom oleji, nie je z nich cí­tiť ko­kos. Ra­fi­no­vaný olej je tiež odol­nejší voči vyš­šej tep­lote ako pa­nen­ský, teda sa v ňom dá na­ozaj aj vy­prá­žať.

Spo­me­dzi iných vý­rob­kov tie vaše cel­kom „svie­tia“ na­priek tomu (či práve preto), že sú čierne…

Di­zajn na­šich vý­rob­kov sme si na­vrhli tak, aby bol mla­distvý, trošku hips­ter­ský a roz­hodne iný ako sú všetky os­tatné. Väč­šina vý­rob­kov z ko­kosu je v bie­lych, mod­rých či jemne ze­le­ných oba­loch, a preto sme sa roz­hodli pre čiernu farbu. Bielu sme po­ne­chali pri or­ga­nic­kej rade na va­re­nie, kde nám to viac pa­suje.  A keďže sme „RED­COCO“, špe­ciálne pre nás sa vy­rá­bajú čer­vené vr­ch­ná­čiky na obaly.

Zdroj: Ká­vič­kári

Pridať komentár (0)