Branislav Šimončík je fotografom svetového rázu. Fotí pre VOGUE a GQ Portugal

Ľubica Kulčárová / 26. februára 2018 / Rozhovory

  • Tento ši­kovný Slo­vák rád fotí pre za­hra­nič­ných kli­en­tov aj na Slo­ven­sku
  • Ak­tu­álne pra­cuje pre slo­ven­skú EMMU, slávny VO­GUE a GQ Por­tu­gal
  • Fo­to­graf Bra­ni­slav Ši­mon­čík ne­delí svoj ži­vot na pra­covný a sú­kromný, celý jeho ži­vot je spo­jený s mó­dou a ume­ním
  • Zá­ro­veň je am­ba­sá­do­rom Ni­konu
zdroj: instagram.com/branislav simoncik
  • Tento ši­kovný Slo­vák rád fotí pre za­hra­nič­ných kli­en­tov aj na Slo­ven­sku
  • Ak­tu­álne pra­cuje pre slo­ven­skú EMMU, slávny VO­GUE a GQ Por­tu­gal
  • Fo­to­graf Bra­ni­slav Ši­mon­čík ne­delí svoj ži­vot na pra­covný a sú­kromný, celý jeho ži­vot je spo­jený s mó­dou a ume­ním
  • Zá­ro­veň je am­ba­sá­do­rom Ni­konu

Za­čal si fo­tiť pred 12 rokmi s Lu­ká­šom Kim­lič­kom, kam si sa od­vtedy po­su­nul, ako vní­maš módu a fo­te­nie te­raz? 

Pred­tým, ako som sa za­čal ve­no­vať mód­nej fotke s Lu­ká­šom, som ro­bil re­por­tážnu fo­to­gra­fiu. Od­vtedy, čo som za­čal s mód­nou fo­to­gra­fiou, sa v mo­jom po­ní­maní i prí­stupe zme­nilo asi všetko. Je­diné, čo os­talo, je za­nie­te­nie a odo­vzda­nie sa práci, ktorú ro­bím.

Čo kon­krétne si za­čal fo­tiť ako prvé, a ako si to pre­mos­til do mód­neho prie­myslu?

Veľa a rád som ces­to­val a pop­ri­tom som veľa fo­til. Ba­vilo ma to vzru­še­nie, keď člo­vek za­chytí nie­koho ne­zná­meho v ne­zná­mom pro­stredí a pri­tom sa k nemu do­stane úplne blízko. Ak by som mal po­ve­dať, čo mi vý­cho­dis­kový mo­ment z re­por­táž­nej fotky dal v sú­vis­losti s mó­dou, asi by to bol fakt, že som sa na­učil ko­pí­ro­vať po­hyb ob­jektu a rýchlo re­a­go­vať na zmeny oka­mihu.

Čím fo­tíš te­raz? Koľko ob­jek­tí­vov po­u­ží­vaš? 

Fo­tím Ni­ko­nom D810, ako zá­ložné telo mám Ni­kon D800. Po­u­ží­vam štyri ob­jek­tívy. Prvý je 24-70/2,8. Druhý je 70-200/2,8. Tretí je 85/1,4 a 14-24/2,8.

Čo je tvo­jou naj­väč­šou in­špi­rá­ciou pri fo­tení?

Nie­kedy som si mys­lel, že je to osoba, ktorú fo­tím, že je to lo­ká­cia, pries­tor, že je to spo­je­nie témy, miesta a sty­lingu. Dnes to nie je o chvíľ­ko­vej in­špi­rá­cii, je to pre­mys­lené a dlho pri­pra­vo­vané.

Je prav­dou, že fotka je zá­ro­veň aj zrkad­lom člo­veka za ob­jek­tí­vom? Je tvoje emočné roz­po­lo­že­nie vi­dieť aj na fot­kách?

Ve­rím na vý­po­vednú silu osobne mo­ti­vo­va­ných ume­lec­kých pro­jek­tov, kto­rých re­zo­nan­cia pra­mení zo su­ges­tív­neho roz­meru, vý­sostne pre­po­je­ným s ich au­to­rom. Ale to sú skôr pro­jekty, ktoré vy­chá­dzajú z po­treby fo­to­grafa pri­niesť niečo kom­plexné, pod­nie­tiť di­váka k za­mys­le­niu sa, možno ku zmene.

Ak sa ba­víme o re­por­táž­nej, mód­nej či por­tré­to­vej fo­to­gra­fii, je oveľa viac re­le­van­tnej­ších fak­to­rov, ktoré vplý­vajú na vý­slednú formu ako psy­chické roz­po­lo­že­nie fo­to­grafa. V mód­nej fo­to­gra­fii je to často téma, ex­terne za­daný kon­cept. Vtedy sa musí fo­to­graf pris­pô­so­biť a zo­hľad­niť to, že cie­ľom je nájsť kom­pro­mis me­dzi sta­no­ve­ným a osobne mo­ti­vo­va­ným. Jean Coc­teau raz po­ve­dal, že pre bás­nika je práve také ťažké ho­vo­riť o po­é­zii ako rast­line o záh­rad­níc­tve. Fo­to­gra­fia má tú vý­hodu, že fo­to­graf, ktorý pri­náša ob­raz, ne­vyt­vo­ril niečo z ni­čoho, fo­to­graf za­chy­táva svet, du­cha doby. A dobrý fo­to­graf to robí inak ako všetci os­tatní.

Ako dlho trvá jedno fo­te­nie?

Zá­leží na tom, koľko fo­tiek má mať fo­to­s­tory. Keď sme na­prí­klad fo­tili 44 stra­nový módny edi­to­riál pre VO­GUE Por­tu­gal, fo­te­nie trvalo dva dni, príp­ravy nie­koľko týž­dňov. Veci, ktoré v po­sled­nej dobe ro­bím, si vy­ža­dujú ná­roč­nej­šiu príp­ravu v ob­lasti pro­duk­cie. Veľa času za­be­rie hľa­da­nie lo­ká­cii, sch­va­ľo­va­nia, po­vo­le­nia, zo­sta­vo­va­nie tímu, vý­ber mo­de­liek, sty­ling, mej­kap, v ne­po­sled­nom rade často nie­koľko ho­dín trá­vime se­lek­ciou a svoj čas si zo­be­rie i po­st­pro­duk­cia fo­tiek, re­tuš a fi­nálne za­lo­me­nie.

Tvoje fotky sú zmy­selné. Ako vznikne dobrá fotka? Vra­víš pri fo­to­gra­fo­vaní ľu­ďom pred ob­jek­tí­vom ako a čo majú ro­biť, resp. ako to fun­guje? 

Nie­kedy vy­tvo­rím len pries­tor na to, aby mo­delka čo naj­viac pre­ja­vila samú seba. Pri fo­to­gra­fo­vaní osob­ností z ob­lastí kul­túry, športu, vedy, po­stu­pu­jem úplne inak ako pri tvorbe mód­nych edi­to­riá­lov. Nie­ktoré moje fo­to­gra­fie vznikli ab­so­lútne spon­tánne, nie­ktoré fo­te­nia sú to­tálne ve­dené podľa vo­pred sta­no­ve­ných smer­níc.

Prečo bolo ťažké pra­co­vať s Iza­bel Gou­lart?

Za tie roky som fo­til so stov­kami mo­de­liek a zväčša sú fo­te­nia in­špi­ra­tívne a pri­ná­šajú po­cit sa­tis­fak­cie. Mo­hol by som ho­vo­riť o tých osob­nos­tiach, mo­del­kách, s kto­rými bola spo­lu­práca vý­ni­močná, ale ne­vi­dím zmy­sel ho­vo­riť ve­rejne o tom, prečo s nie­kým bolo fo­te­nie ná­roč­nej­šie. Toto kon­krétne fo­te­nie vo vý­sledku do­padlo skvele, celá módna story aj s ti­tul­kou pre por­tu­gal­ský GQ s Iza­bel Gou­lart zo­žala v kra­jine úspech.

Ako veľmi ovplyv­nila za­nie­te­nosť pre módny prie­my­sel a fo­te­nie teba ako člo­veka, prí­padne sú­kromný ži­vot?

Všetko, čo v ži­vote ro­bíme, a čomu sa ve­nu­jeme v pra­cov­nej sfére, sa sa­moz­rejme od­zr­kad­ľuje aj v sú­krom­nom ži­vote. Nedá sa to asi ani de­liť, najmä ak ide o od­vet­vie, kto­rému sa ve­nu­jem. Tvor­bou ži­jem den­no­denne, ne­exis­tuje pra­covná doba, celý môj ži­vot je spo­jený s mó­dou, ume­ním, hľa­da­ním nie­čoho svoj­ského a in­špi­ra­tív­neho, čo mô­žem pre­ta­viť do mo­jich fo­tiek.

Máš aj vlastné vý­stavy? Aký mala úspech tá po­sledná?

Na­po­sledy to bola veľká vý­stava fo­to­gra­fií ku špe­ciál­nemu pro­jektu „Krok k rov­nosti“ (Um Passo Pela Igu­al­dade) v li­sa­bon­skom Be­rardo Col­lec­tion Mu­seum, pri kto­rom som fo­til naj­výz­nam­nej­ších por­tu­gal­ských mu­žov z azda všet­kých sfér ve­rej­ného ži­vota. K vý­stave vy­šla kniha fo­to­gra­fií s rov­no­men­ným náz­vom.

V mo­jom ži­vote som sa však ni­kdy ne­kon­cen­tro­val na vý­stavy. Mám taký po­cit, že vý­stava uzat­vára vždy akési ob­do­bie, pri­náša po­my­selný pries­tor na zhod­no­te­nie is­tého vý­seku tvorby. Akosi sa tomu vy­hý­bam. Ne­rád sa za­sta­vu­jem, ne­rád su­ma­ri­zu­jem. Možno sa to raz zmení, ale z te­raj­šieho po­hľadu, akoby som nech­cel spo­ma­liť tempo.

Ak­tu­álne sa zdr­žia­vaš v Por­tu­gal­sku, fo­tíš pre VO­GUE & GQ Por­tu­gal, v čom je roz­dielna spo­lu­práca v po­rov­naní so slo­ven­skými spo­loč­nos­ťami?

Všetky fo­te­nia po ce­lom svete, ktoré ro­bím, pre­bie­hajú po­dobne v zmysle na­sa­de­nia a ich ná­plne. Dia­met­rálny roz­diel tkvie asi vo fakte, že pri fo­te­niach pre VO­GUE a GQ sa člo­vek do­stane vďaka sile týchto dvoch zna­čiek k naj­väč­ším sve­to­vým pro­fe­si­oná­lom, mo­del­kám, sty­lin­gom. Cel­kovo mi ich re­nomé po­máha aj pri hľa­daní lo­ká­cii a čo­ho­koľ­vek po­treb­ného k fo­te­niu.

Čím ťa Por­tu­gal­sko ako kra­jina do­stalo?

Lás­ka­vos­ťou oby­va­te­ľov, dob­rým jed­lom a nád­her­nou prí­ro­dou.

Na zá­klade čoho si sa do­stal do sve­tovo uzná­va­ných spo­loč­ností? Čo ich zau­jalo? 

Všetko to pre­behlo po­stupne. Pod­statná bola moja spo­lu­práca s Ja­nom Krá­lič­kom, s kto­rým som za­čal pred ôs­mimi rokmi spo­lu­pra­co­vať v čes­kom ELLE. Ďal­šie míl­niky boli stret­nu­tia so So­fiou Lu­cas, šéf­re­dak­tor­kou por­tu­gal­ského VO­GUE, s Jo­sem San­ta­nom, šéf­re­dak­to­rom por­tu­gal­skeho GQ.

Kde slo­ven­skí fo­to­grafi ro­bia často chybu? 

Ne­viem o tom, že by ro­bili chybu. Mys­lím, že slo­ven­ská fo­to­gra­fia ide dob­rým sme­rom.

Majú naši slo­ven­skí fo­to­grafi ne­jakú spo­ločnú črtu, vlast­nosť, čím sa vy­zna­čujú od iných? 

Pre­dov­šet­kým asi treba roz­li­šo­vať slo­ven­ských re­por­táž­nych fo­to­gra­fov, por­tré­tis­tov, ume­lec­kých a mód­nych fo­to­gra­fov. Aj tieto ka­te­gó­rie majú prie­niky, to je po­cho­pi­teľné. V po­sled­ných ro­koch sa nie­ktorí slo­ven­skí fo­to­grafi do­stali do sve­to­vých kon­tex­tov pre­dov­šet­kým kvôli is­tému nad­via­za­niu na našu iden­titu, pr­vok spra­co­vá­va­nia mi­nu­losti.

Na čo si má dať za­čí­na­júci fo­to­graf po­zor? Čomu má ve­no­vať po­zor­nosť? Kde môže na­brať in­špi­rá­ciu?

In­špi­rá­ciu môže hľa­dať kde­koľ­vek, alebo kon­krétne na mies­tach, kde je kva­litná fo­to­gra­fia. Sú mnohé prí­stupy a po­stupy ako sa zdo­ko­na­liť v tomto od­vetví. Ale je to ako kde­koľ­vek inde – o sa­moš­tú­diu, vý­raz­nej ini­cia­tíve, dis­cip­líne. Koľko ener­gie in­ves­tu­jeme, toľko sa nám vráti v dob­rých fot­kách. Dá sa ísť mno­hými ces­tami, spoz­nať tvorbu naj­lep­ších sve­to­vých fo­to­gra­fov, re­me­selne sa vy­cib­riť a spoz­nať mož­nosti, ktoré nám tech­nika pri­náša a po­tom ne­chať pries­tor svojmu srdcu, teda nájsť si svoj vlastný štýl a sna­žiť sa ho spra­viť v čo na­jo­so­bi­tej­šom ráze.

Pra­cu­ješ ak­tu­álne na slo­ven­ských pro­jek­toch?

Ne­us­tále pra­cu­jem aj na Slo­ven­sku, a aj keď som roz­lie­taný a gro mo­jej práce je v za­hra­ničí, zo­pár fo­tení si ne­chá­vam aj na Slo­ven­sku, kde sa stále cí­tim doma. Je to pre­dov­šet­kým móda do EMMY, ale mnoho fo­tení pre za­hra­ničné ma­ga­zíny a za­hra­nič­ných kli­en­tov pre­sú­vam na Slo­ven­sko, pre­tože sú tu veľmi zau­jí­mavé lo­ká­cie, len ich treba hľa­dať a nie­kedy to je po­merne ná­ročné na čas.

Pridať komentár (0)