Bratiska štartuje nový projekt: Slováci sa musia naučiť byť hrdí na svoj „hood“

  • Prostredníctvom tričiek šíria pozitívne posolstvo lokálpatriotizmu
  • Už štyri roky dokazujú, že podnikať nemusíš vždy len pre peniaze
  • S Viktorom a Mišom z Bratisky sme sa rozprávali o novom projekte
bratiska
  • Prostredníctvom tričiek šíria pozitívne posolstvo lokálpatriotizmu
  • Už štyri roky dokazujú, že podnikať nemusíš vždy len pre peniaze
  • S Viktorom a Mišom z Bratisky sme sa rozprávali o novom projekte

Ahojte chalani. Počuli sme, že Bratiska plánuje niečo nové. Poviete nám viac?

V: Jasné! Po úspechu v Bratislave a mnohých dotazoch od zákazníkov ideme konečne vyrábať tričká pre celé Slovensko. Začneme veľkými mestami a postupne pôjdeme k menším mestám alebo k zaujímavým štvrtiam. Dozreli sme totiž do štádia, keď na to máme správne procesy, spolupráce aj s novými grafikmi, ktorí vedia urobiť pekné originálne typo pre každé mesto. Už sa veľmi tešíme.

Váš brand je však spätý s Bratislavou. Plánujete teraz rebrandovať?  

V: Nie, pôjde o úplne nový projekt s názvom Hoods, čo je slangový výraz pre štvrť. Bratisku už budujeme štyri roky, máme vybudované nejaké meno a bola by škoda ho zrušiť. Do sveta to chceme celé vypustiť v marci (možno aj skôr).

Všetci traja ste Bratislavčania. Akou formou to chcete robiť, keď nepoznáte kolorit jednotlivých miest? 

V: Výhoda je, že mnohí ľudia z iných kútov Slovenska žijú v Bratislave, takže medzi nimi máme kamošov.

M: Určite však treba podchytiť miestnych, lebo inak tomu ľudia neuveria. V Bratislave je to pre nás jednoznačne ľahšie, lebo poznáme mesto a jeho zákutia, vieme, čo majú ľudia radi, máme blízko k vtipom, ktoré tu vznikajú. Ostatné mestá pre nás budú výzva, a práve preto to nechceme uponáhľať. V hlave to máme už dva roky a reálne sa tomu venujeme až posledné mesiace, keď sme dali vytlačiť prvé nástrely a pustili von prvé teasingy. Testujeme, čo to spraví.

Mnohí si myslia, že vyrobiť také tričko je easy. Stiahnem font, potlačím tričko a zarobím. Ako to je v skutočnosti?

V: Nechceme byť ako iné značky, ktoré ti vyrobia tričko s nápisom, aký len chceš. Snažíme sa tomu dávať pridanú hodnotu. Máme vlastný font a keď spustíme celé Slovensko, plánujeme spolupráce s miestnymi grafikmi. Pre Prešov či Galantu už máme chalanov, ktorí sa grafike venujú a pochádzajú priamo odtiaľ. Chceli by sme, aby to bolo vždy postavené na lokálnom človeku, ktorý tam vyrastal a pozná mesto. Na Trnavu máme krásne typo inšpirované dizajnom, ktorý tam svieti už veľmi dlho pri vlakovej stanici, veď uvidíte.

 

Je vaše tričko kvalitnejšie ako to z reťazca?

V: Určite áno. Na materiáloch si dávame veľmi záležať. Doteraz sme nemali žiadnu sťažnosť na kvalitu, maximálne prišiel zákazník, že to má nápis ma vyšuchaný a potom sme zistili, že chalan to perie 20-krát mesačne a ani to neobracia na opačnú stranu, ako sa to má správne prať.

M: Niektorí ľudia tvrdia, že naše oblečenie je všeobecne drahšie, ako by očakávali, ale časom pochopia prečo. Máme feedback, že textil je kvalitný a dobre sa nosí. Dávame si záležať aj na tom, aby bol fair trade a nevyrábali nám to čínske deti.

Kde si to teda nechávate šiť?

M: Celé sa to robí v Bratislave, všetko máme od miestnych dodávateľov a producentov. Asi však treba spomenúť naše dve línie, aby to nebolo zavádzajúce. V línii Basic máme textil od miestneho dodávateľa, ale textil je šitý v EÚ a následne sieťkovaný a dorábaný u nás. Líniu Premium sa snažíme dizajnovo a koncepčne odlíšiť, aj cieľovka je trochu iná. Spolupracujeme so slovenskými dizajnérmi a kolekcie sú zvyčajne šité kompletne v Bratislave. Mali sme už spoluprácu so značkou Ushyté, Drevená Helena alebo Buffet Clothing. Oni nám navrhli textilný dizajn a strih, a my sme aplikovali náš pattern. Kým Basic je štandardnejší a bezkonfliktnejší, Premium je pre užšiu skupinu ľudí, sú to limitky.

V: Spolupracovali sme aj s Johankou Grigarovou, ktorá nám na začiatku pomohla rozbiehať Bratisku z textilnej stránky. Prvú kolekciu v podstate vytvorila ona. Sme otvorení aj ďalším spoluprácam, ak má niekto nejaký skvelý nápad nech sa ozve.

Pred Vianocami ste napríklad skvelo odpromovali deda Milana…

V: Papuče deda Milana sú silný príbeh. Išlo o to, že kamošov dedo v jednom kuse štrikuje, robí to už asi 60 rokov, a nevie, čo s tým. Povedali sme si, že mu pomôžeme, lebo vieme, aká je situácia na Slovensku. Uštrikoval nám 20 párov papúč, ktoré sme predali a celý výnos išiel jemu. Bolo pekné, že ľudia ocenili náš folklór aj ručnú výrobu.

M: Malo to skvelú odozvu na sociálnych sieťach aj na Dobrom trhu. Pekné na tom bolo, že dedo Milan háčkovaním skutočne žije, navyše si sám vymyslel dizajn. Princíp je založený na štvorcoch, ktoré uštrikuje a potom zošíva dokopy. Vyrobiť jeden pár mu trvá 10 hodín, takže aj to si treba uvedomiť.

Pamätáte si ešte na svoje prvé produkty? Ako vyzerali oproti tým dnešným?

M: Sieťotlač bola vtedy ručná, mali sme totiž ambíciu, že to zvládneme všetko sami. Vtedy sme spolupracovali so sieťotlačiarom Geriakom, dnes legendou VŠVU. Problém však bol, že on sieťkuje papier, a my sme ho prinútili, aby nás naučil sieťkovať textil. To sa trošku odrazilo na kvalite prvej série, ktorý je však aj vďaka tomu výnimočná. Následne sme to prehodnotili a zverili do rúk profíkom. Celá Bratiska je o tom, že sa učíme a všetko postupne vylepšujeme.

V: Treba najmä povedať, že Bratisku robíme vo voľnom čase. Michal sa venuje architektúre a urbanizmu, Paľo grafickému dizajnu a ja marketingu a marketingovej komunikácií. Toto je také naše spoločné vyjadrenie lásky k Bratislave. Keďže sa tomu nemáme čas venovať naplno, veľa vecí nachádzame takpovediac v čase. Pre veľa vecí sa nadchneme, a až potom zistíme, že mantinely sú úplne inde a nie je to reálne. Vďaka tomu, že sme traja, je to veľmi živé a veselé.

M: Bratiska je v podstate stále limitka, jeden dizajn vždy robíme len raz ročne, no o to viac si to ľudia vážia. Stalo sa nám, že od roku 2014 za nami chodil chalan, ktorý chcel tričko Devín a my sme jeho tlač v kuse odkladali. Vyrobiť sme ho nechali až tento rok a chalan si kúpil 7 kusov pre celú rodinu. Nesmierne si vážime, že si to nenechal niekde vyrobiť, ale skutočne si počkal tri roky a kúpil si to od nás.

Máte nejakú konkurenciu? Nesnažil sa ešte nikto okopírovať váš nápad?

V: Aj keby to niekto začal robiť, nedalo by sa to nazvať konkurenciou. Nevymysleli sme koleso ani neprišli s ničím prelomovým. Začali sme sa venovať mestským štvrtiam v rámci textilu, čo nie je nič nové, nemáme na to patent. S nikým sa nebudeme súdiť, keď to náhodou spraví, pretože promuje vlastné mesto. Funguje to aj inde v Európe, v Košiciach napríklad existuje značka KERE, ktorá robí niečo podobné a robí to super. V Trnave zas vlani chalani z Kubik-u spravili tričká s mestskými časťami Trnavy. Nepovažujeme ich za konkurenciu, ale skôr za partnerov. Navyše, keď ťa ľudia kopírujú, znamená to, že to robíš dobre, nie? Aj keď my to robíme stále lepšie. (smiech) Vždy sa tešíme z toho, keď sú ľudia hrdí na to, odkiaľ sú, a sú ochotní si to dať na tričko. Mega ma poteší, keď prídem na Chopok a stretnem niekoho napríklad v mikine Petržalka.

M: Podľa mňa je veľmi cítiť aj to, že sme to celé začali pre radosť, nie pre biznis. Narozdiel od iných značiek to robíme to vo voľnom čase a ani jedného z nás to neživí. Odtiaľ pramení základný rozdiel v prístupe, že nie sme nútení to až tak hrotiť.

Ale keby ste chceli, vedeli by ste na tom zarobiť? 

M: Určite áno. Aj by sme chceli, ale nie je na to čas. Na Slovensku je veľa značiek, ktoré dokazujú, že sa na tom zarobiť dá. Veľmi si napríklad cením, kam to dopracovali chalani z Buffet. Pred pár rokmi začínali ako lokálna bratislavská značka a dnes sú už takmer high fashion. Robia veľmi pekné veci a zároveň sú super ľudia.

Myslíte si, že to niekedy prerastie do full-time? 

V: To si netrúfame povedať. Máme ešte jeden taký milý problém, že každého z nás naša práca veľmi baví a mali by sme problém vzdať sa toho, čomu sa venujeme.

M: Ale ako hovorí Jožo Pročko, nikdy nehovor nikdy. (smiech)

Ok, nerobíte to pre biznis. Znamená to, že ste stratoví? 

V: Stratoví nie sme, aj z toho dôvodu, že si vo firme nechaváme väčšinu peňazí. Všetko, čo zarobíme, zostáva vo firme a použijeme to tam, kde treba. Prvý rok sme do toho museli investovať, ale teraz to už ide ako tak samo.

Teraz zrejme idete investovať opäť, keďže idete do celého Slovenska…  

V: Investovať ideme, ale práve z toho čo si Bratiska zarobila na seba, to zaplatíme. Robíme to samozrejme s vidinou, že to pôjde, aj keď risk je tu vždy. Zatiaľ ale neplánujeme žiadne státisícové náklady, v takých číslach sa ešte nepohybujeme.

Plánujete zvýšiť kapacity?

V: Chceme zostať pri zemi. Začneme napríklad s výrobou cca 25 kusov a pôjdeme postupne. Prvé pôjdu možno Piešťany, skúsime Prior či Adam Trajan. Budeme to testovať, každý mesiac pridáme nové mesto, potom nejaké štvrte.  V Prešove majú napríklad veľmi zaujímavú štvrť Šváby. Všetko chceme konzultovať s miestnymi. Presný plán nemáme, tak uvidíme ako to budeme cítiť.

M: Teraz napríklad sedíme v Ziegelfelde, čo je Staré tehelné pole. Mikinu s týmto názvom sme spravili na podnet asi štyroch ľudí. Keď vidíme potenciál a chuť to nosiť, vyrobíme to. Tak, ako sme vytvorili napríklad nápisy Andy, Vydrica a Čert, čo sú tri krčmy v známom „Bermuďáku“. Svojho času sme totiž spolupracovali aj s podnikmi a klubmi, napríklad s KC Dunaj.

Povedali by ste, že podporujete lokálpatriotizmus?

V: Áno, ale nie sme len pre lokálpatriotov. Hovoríme si „prudko lokálna značka nielen pre prudkých lokálnych patriotov“.

M: Ľudia sa u nás musia naučiť byť hrdí na miesto, odkiaľ sú. Podľa mňa to ešte stále nemáme vypestované, také to nehanbiť sa povedať, odkiaľ pochádzaš. Práve toto sa snažíme podporovať.

Vaše tričká s nápisom CP sú však trochu z iného súdka…

V: Prekvapivo je to jeden z najpopulárnejších dizajnov, ktorí ľudia kupujú napríklad kamošom ako darček. Ľudia sa na tom vždy zasmejú, ale neviem, či sa už stalo, že si také kúpil niekto sám pre seba. (smiech) My sme to vyšperkovali už launchom, kde sme na vlakovej či autobusovej stanici fotili dvoch ľudí s tričkami CP a Bratislava, ktorí sa držia za ruky. Aj samotný dizajn je špecifický tým, že pod veľkým CP je Bratislava a srdiečko.

M: Nešlo nám o to vytvoriť bariéru medzi Bratislavčanmi a cezpoľnými, ale práve srdiečko má znázorňovať, že aj CP-čkári sú súčasťou Bratislavy a bez nich by ani nemohla fungovať. Zároveň by sa nemali hanbiť za to, že nie sú odtiaľto.

Takže CP-čkárov vnímate pozitívne?

V: No jasné! Prečo by sme ich mali vnímať inak? To je len taký slovenský fenomén, no funguje to aj v Čechách aj inde v Európe. Aj ja ako Bratislavčan som bol nedávno na koncerte v Prešove a keď som povedal, odkiaľ som, čakal som, že mi niekto na bare struhne. (smiech)

M: Je to niečo, čo máme zakorenené v našich stredoeurópskych povahách, preto sa to snažíme trochu popierať. Je dôležité uvedomovať si, odkiaľ si, ale nemal by to byť zdroj konfliktov.

Kupujú si vaše tričká aj turisti? 

M: Len keď nás nájdu na trhoch. Je to presne tá cieľovka, ku ktorej sa snažíme dostať, lebo v nej vidíme potenciál. Keď si uvedomíme, na akej estetickej úrovni sú bratislavské suveníry, tak by sme do toho chceli niečím prispieť. Chceme turistom ponúknuť niečo na úrovni, s pridanou hodnotou, a čo je skutočne lokálne. Naším vzdialeným snom je mať kamennú predajňu na korze.

V: Priebežne hľadáme prevádzky v centre, ale kým nie si v mestskom dome, nájmy sú šialené. Myslíme si, že turistom máme čo ponúknuť, máme skvelé nápady na pekné dizajnové suveníry. Keď totiž prídeš do nejakého bratislavského suvenírshopu, všetko je to rovnaké, to isté vidíš v Paríži či Moskve.

Nosíte niekedy sami svoju značku? 

M: Jasné, ešte z našej prvej série mám mikinu Dlhé diely, odkiaľ pochádzam, a nosím ju nonstop.

V: Ja tiež nosím podobnú mikinu, rovnako aj „pokazené“ tielko z prvej série, na ktorom je Staré mesto v „3D“ zle nasieťkované. Nosím ho veľmi hrdo na výlety. Mám tuším číslo 8.

M: Spočiatku sme totiž každý náš produkt číslovali. Náš prvý produkt mal číslo 00 a dostali sme sa asi na 1800. Bol to taký milý detail, ale z produkčného hľadiska to bolo náročné.

Spomínate si, aké ste mali očakávania, keď ste projekt rozbiehali?

M: Bolo to v januári 2014, takže teraz tu s tebou oslavujeme presne 4 roky. :) Nemali sme vtedy žiadnu konkrétnu predstavu, išli sme do toho bez veľkých ambícií. Videli sme len reálny problém a potenciál to zmeniť. Mrzelo nás, že ľudia na Slovensku nosia mikiny Brooklyn či Kreuzberg a povedali sme si, že poďme nosiť mikinu Petržalka.

V: Spočiatku sme len podprahovo šírili zopár teasingových fotiek a ľudia z okolia z toho boli nadšení. To bola tá najväčšia motivácia a nakopávač. Myslím si, že keď má človek v hlave nejaký projekt, základ je rozprávať o ňom ľuďom, aby videl reakcie. Pretože v hlave to môže mať vymyslené skvelo, ale potom môže zistiť, že o to nie je záujem.

Hlboká otázka na záver – ako sa vo vašich očiach za tú dobu zmenila Bratislava?

M: Na Bratislave je super, že sú tu mega akční ľudia. Často, keď vidia, že im tu niečo chýba, spravia si to sami. Máme šťastie, že žijeme v dobrej dobe, kde majú šikovní ľudia možnosti a aj ich využívajú. Páči sami, že keď ľudí niečo baví, pustia sa do toho, či už je to reštika alebo niečo iné. Za posledných 5 rokov sa v Bratislave pohlo veľa vecí vpred a začína to tu byť naozaj dobrým miestom pre život. Myslím si, že za chvíľu to začneme cítiť. Na druhej strane nás bavia aj chyby v tomto meste, ktoré ľudia pomaly naprávajú.

Najnovšie video

Najnovší podcast

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Najnovšie