Juraj vymenil kariéru v Bratislave za pokojný život v čičmianskej drevenici

Každá drevenica v Čičmanoch skrýva vlastný, jedinečný príbeh, ktorý je v mnohom čitateľný aj z vonkajších stien domov. Juraj mal možnosť dotknúť sa niektorých dreveníc a hlbšie ich spoznať. Mali zhnité a hubou napadnuté steny, od veľkej váhy zdeformované nosné trámy, a často tiež od drevokazného hmyzu predierkované či starým plechom poprikrývané šindľové strechy.

Čas sa stále kruto podpisuje pod každú stavbu, z ktorej sa vytratil život. Jurajovým cieľom je vrátiť ho späť, a tak aspoň trocha prispieť k záchrane toho, čo nám tu zanechali naši predkovia. Juraj Kudjak dnes žije s rodinou v Čičmanoch a profesionálne sa venuje opravám a stavbe dreveníc. Nie však eurokolibám, aké vidíme popri cestách, ale kúskom, ktoré symbolizujú našu kultúru.

Juraj do Čičmian chodieval od mala k starým rodičom a už ako chlapec mal možnosť pričuchnúť k tesárčine, keď opravovali ich príbytok. Všetko robili tradičnými postupmi, lebo chceli drevenicu zachovať v pôvodnom stave. Teraz to je jeho obživa a stále to robí tým istým spôsobom – používa len nástroje a materiály, ktoré mali ľudia k dispozícii kedysi. A ornamenty ovláda všetky – teda tie čičmianske.

Svoje si zažil aj v paneláku

Juraj študoval „strojarinu“ a už počas vysokej školy bol na študentskom pobyte na Islande. Následne odišiel pracovať do Anglicka, odkiaľ sa vrátil aj so zarobenými peniazmi a v Čičmanoch kúpil jednu z najstarších a zároveň najrozpadnutejších dreveníc v dedine. Postavil hrubú stavbu a život ho opäť zavial za hranice, presnejšie do Írska. Po návrate do Bratislavy si s manželkou prenajali byt v Bratislave, no Juraj tu aj napriek skvelým pracovným ponukám nevydržal.

„Núkali mi vynikajúce podmienky, skvelé benefity, ale ja som to nedokázal. Pocit, že budem znova v zajatí myšlienok na Čičmany, že nedokážem robiť nič iné naplno, bol oveľa silnejší ako výhody, čo mi núkali,“ povedal Juraj pre zivot.sk. 

A tak sa začal spolu s manželkou pripravovať na život v obkolesení prírody a krásnych dreveníc. V Čičmanoch si otvorili autentický obchodík so suvenírmi a bufet pre turistov, v ktorom vyvára Jurajova manželka, zatiaľ čo on sa venuje rekonštrukciám dreveníc. Život tu nie je vždy úplne jednoduchý, zato je pestrofarebný. Aj keď Juraj a Marieta už mohli bývať v supermodernom byte a mať skvelú kariéru, vymenili to za niečo úplne iné. Za šťastie a spokojnosť na dedine, v obkolesení lesov.