Košičan v Dominikánskej republike učí ľudí, ako na kvalitný rum

  • Pavol sa po vyštudovaní Ekonomickej univerzity v Bratislave rozhodol cestovať
  • Jeho cieľovou destináciou sa stala Dominikánska republika, v ktorej žije už šesť rokov
  • Pracuje ako ambasádor pre spoločnosť vyrábajúcu rum a učí, ako sa dobrý rum vyrába a pije
befunky-collage-23
Pavol Kažimír, unsplash.com
  • Pavol sa po vyštudovaní Ekonomickej univerzity v Bratislave rozhodol cestovať
  • Jeho cieľovou destináciou sa stala Dominikánska republika, v ktorej žije už šesť rokov
  • Pracuje ako ambasádor pre spoločnosť vyrábajúcu rum a učí, ako sa dobrý rum vyrába a pije

Paľo, už istú dobu žiješ v zahraničí. Prečo si sa rozhodol odísť zo Slovenska?

Slovensko a Európu som už poznal. Prišiel moment, keď som si povedal, že potrebujem niečo nové. Ja sa veľmi rýchlo unudím na jednom mieste. Už aj teraz, po 6 rokoch tu hľadám ďalšie miesto, kam by som sa presťahoval. Možno to bude Severné pobrežie, keďže veľmi rád cestujem.

Zakotvil si v Dominikánskej republike. Ako si sa tam dostal?

Po dokončení vysokej školy som vycestoval cez študentskú organizáciu Aiesec na stáž. Prihlásil som sa a mohol som si vybrať spomedzi viacerých krajín, napr. Nikaraguu, Venezuelu, Salvador, Guatemalu a dokonca aj Čínu a Indiu. Ale povedzme si na rovinu, Čína a India alebo Dominikánska republika? Ak mám na výber ísť do Karibiku, tak netreba váhať. A ďalším dôvodom bol aj plat, ktorý mi tu ponúkali najvyšší. Vtedy som ešte nemal potuchy o tom, že sú nejaké nepokoje alebo problémy v Guatemale alebo Venezuele. Celé to bola taká náhoda. Mal som šťastie, že som skončil práve tu.

pavol-surf-1200x800_cZobraziť celú galériu (11)
zdroj: Pavol Kažimír

Nebol jazyk pre teba problém?

Potreboval som pol roka na to aby som začal rozprávať po španielsky. Jazykovka mi toho veľa nedala. Celé je to o komunikácii. Najlepší spôsob, ako sa naučiť nejaký jazyk, je ísť do tej krajiny.

Zažil si po príchode nejakú situáciu, s ktorou si sa musel naozaj popasovať?

Nájsť si ubytovanie bolo dosť problém. Sú štvrte, ktoré nie sú vhodné pre cudzincov, pretože sú príliš nebezpečné. Keď sa mi podarilo niečo nájsť, tak som potreboval nájom na 3 mesiace dopredu. Treba si byť istý, že to miesto, kde si, je bezpečné. Ak by som to mal porovnať s inými krajinami Latinskej Ameriky, tu je fakt radosť žiť. Nič nie je také zlé ako vyzerá na prvý pohľad.

Keď som prišiel do krajiny, všetko vyzeralo fantasticky. Chodievali sme na rôzne fiesty, párty, bola to sranda. A potom prišiel moment, keď bolo treba vybavovať nejaké veci. Vytriezvel som z prvotného nadšenia, musel som si predstaviť, ako tu budem žiť. Celý deň je tu teplo, potíš sa, bez klimatizácie je spanie problém. Človek si samozrejme zvykne, no ten čas, kým to príde, tak to je ten kultúrny šok.

Papiere som začal riešiť až po roku a pol. Bolo to preto, aby som sa mohol zamestnať v novej firme a dostať povolenie na pobyt. Celé to je ťažké, najmä pred tými piatimi rokmi. Vtedy migračný úrad fungoval tak, že bez právnika bolo nemožné niečo vybaviť. Ako cudzinec nevieš, kde hľadať dokumenty a okrem toho tam bol taký chaos, že človek nevedel, kam má ísť a ako postupovať. V posledných rokoch sa to začína meniť. Keď som bol nedávno niečo vybavovať, tak okienka už boli označené, človek dostane číslo a podľa toho ho potom zavolajú. Začína sa to tu zlepšovať. Príde moment, keď si človek zvykne a povie si, že ok, som tu, je mi tu dobre, pár vecí nefunguje ako u mňa doma ale zvládnem to.

pavol-sugarcane
zdroj: Pavol Kažimír

Keď si spomínal prácu, čím sa teda živíš?

Začal som pracovať pre francúzsku spoločnosť, potom som si otvoril bar, ktorý som po čase zavrel. Následne som dva roky pracoval pre reštauráciu Pat’e Palo Brasserie. Momentálne som zamestnaný v spoločnosti Brugal, ktorá vyrába rum. Pracujem pre nich ako Brand Ambassador.

Čo táto práca obnáša?

Cestujem po krajine, vzdelávam barmanov a ľudí ako vychutnávať rum, ako sa rum vyrába a prečo je naša spoločnosť iná ako ostatné.

Vždy som hovoril, že raz ma za pitie budú platiť, tak sa to stalo skutočnosťou :) Zisťujem ako vyrábať alkoholické nápoje a vzdelávam ľudí, pretože tí majú nejakú predstavu o alkohole. Majú rôzne teórie a nie vždy sú pravdivé. Funguje to takto. Vzdelávaním ľudí o spôsobe výroby rumu vlastne pomáhame vychutnávať ten rum lepšie. Ľudia si po týchto kurzoch lepšie uvedomujú, čo je len marketing a čo je fakt pravda a umenie. Pred rokom som začal príjmať medzinárodné skupiny, takže celé to vzdelávanie o dominikánskom rume prechádza do medzinárodných výšin.

pavol-eden-roc
zdroj: Pavol Kažimír

Keďže prichádzaš do kontaktu s mnohými ľuďmi, mohol by si popísať, ako na teba zapôsobili Dominikánci?

Tu sú ľudia väčšinou otvorení, hlavne k ľuďom z vonku. Nie je komplikované sa s nimi začať rozprávať. Domáci sú šťastní. Určite na to má vplyv teplo, ktoré je tu celý rok. Zoberme si napr. bezdomovcov. Jedlo im rastie na stromoch, vodu majú blízko, nemusia sa obávať, žeby v noci pomrzli a tak. Sú ľudia, ktorí žijú vo vnútrozemí a nikdy nevideli more. To len pre predstavu, aká je tu chudoba. Ale tá chudoba nesúvisí so šťastím. Som rád, že som v Dominikánskej republike.

Spomínal si chudobu. Aké sú v Dominikánskej republike platy, resp. ceny? Je to iné v porovnaní so Slovenskom?

Môžme to ilustrovať napr. na cene za prenájom 1-izbového bytu v dobrej zóne. Tu je to nejakých 600 dolárov na mesiac. Ak chceš výbornú zónu, tak to výjde aj na 1000 – 1500 dolárov. Ak si to porovnáš s minimálnou mzdou, tak to je fakt ťažké. Ak človek pracuje pre malú spoločnosť, tak minimálna mzda je 150 dolárov, pre strednú 200 dolárov a ak pre veľkú, tak 300 dolárov mesačne. A sú rodiny, ktoré majú 5 detí a prežijú so 150 dolármi na mesiac.  Pýtal som sa Dominikáncov, ako to robia. Samozrejme, nebývajú v byte za 600 dolárov ale v nejakom skromnom príbytku. Jedia ryžu, veľa fazule, chovajú hydinu. Je to ťažké. Tých 5 detí musí ísť pracovať, aby prežili.

Ale aj napriek tomu, tí ľudia sú šťastní. Príde piatok, oslavujú, tešia sa a tancujú. Je to iné ako na Slovensku. My na Slovensku si musíme uvedomiť, že pitná voda nie je samozrejmosť. Tu sú strašné problémy s pitnou vodou. Zdroj pitnej vody tu bol v auguste veľmi nízky, že ešte takých 20 dní a Dominikánska republika by bola bez vody. Ale ak by som sa mal vrátiť na Slovensko, tak ja sa rád vrátim, lebo tam rád žijem. Keď som na Slovensku a čakám na autobus, tak vždy ma príjemne prekvapí, že rozumiem, čo ľudia hovoria.

dominikanska-republika
zdroj: Pavol Kažimír

Je pre teba teda reálne, že by si sa na Slovensko v budúcnosti natrvalo vrátil?

Všetko záleží od toho, čo by som tam robil. Ja sa môžem presťahovať aj hneď zajtra, no keď sa tam mám nudiť, je to pre mňa zaujímavejšie v Dominikánskej republike. Môžem sa presťahovať hocikde, ak tam budem robiť niečo, čo má baví.

Majú Dominikánci nejaké zvyky alebo tradície?

Na Nový rok jedia hrozno, na Vianoce jedia prasiatka a ryžu a samozrejme doprajú si veľa rumu. Fiesta de Palo je jedna z veľkych osláv. Tancuje sa veľa merengue, bachata, salsa. Deň “dia de la altagracia” idú ľudia do baziliky v Higuey pomodliť sa.

Chcel by si Slovákom niečo odkázať?

V každej krajine sa dá žiť, človek len musí mať trpezlivosť a robiť niečo, čo ho baví.

Paľo, ďakujem, že si si na rozhovor našiel čas a prajem ti v práci veľa úspechov! Ak vás Paľov príbeh zaujal, jeho prácu môžete sledovať aj na jeho webe.

Zdroj: nasiexpati.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK