Mala možnosť pracovať na Ferrari pre známu svetovú celebritu. Slovenka Tamara Lesná je špičková dizajnérka

Pozn. redakcie: Vzhľadom na veľmi špecifické prostredie, v ktorom sa Tamara pohybuje, nebolo možné zverejniť žiadne fotografie jej práce, a preto ich v článku nenájdeš.

Tvoja cesta sa začala vo Volkswagene už počas štúdia na VŠVU. Ako si sa k tomu vlastne dostala?

Trošku ťa poopravím. Moja cesta dizajnérky sa začala už v prvom ročníku strednej Školy úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru na odbore nábytkový dizajn a rezbárstvo. Asi ťa zaujíma, ako som sa dostala k automobilovému dizajnu. Stalo sa to na VŠVU, študovala som odbor industriálny dizajn. Vtedy som sa zúčastnila celoškolskej súťaže VW na reprezentačný predmet pre firmu Bugatti. Volkswagen v tom čase rozšíril portfólio svojich značiek o Bugatti a pod svojou strechou vytvoril prvé Bugatti Veyron.

Tému som si užila, experimentovala som, pretože som si nevedela predstaviť, že by som mohla vyhrať. Lenže práve takéto inovatívne koncepty sa VW páčili a ponúkli mi stáž v nemeckom meste Wolfsburg. Vtedy som na jednej strane objavila svoju kariérnu cestu, na druhej strane som si ešte v tom čase neuvedomila, koľko úsilia a neustáleho vzdelávania ma bude toto smerovanie stáť. Automobilový dizajn je veľmi náročná a komplexná disciplína.

Prvá „skutočná“ práca mladého človeka veľmi poznačí. Čo si si odtiaľ odniesla a zúročuješ aj dnes?

Vždy som mala pocit zodpovednosti a snažila som si dovolenky a materiály na štúdium hradiť z vlastného vrecka. Okrem toho sa veľmi nerada nudím. Preto som si stále hľadala možnosť zárobku a posúvania sa profesionálne dopredu. Už počas strednej školy som pracovala ako grafička, navrhla som napríklad logo pre kampaň mimovládnych organizácií pred voľbami 98 ktorá sa volala Občianska kampaň 98.

Moja prvá práca na trvalý pracovný úväzok bola štylistka a redaktorka pre renomovaný slovenský módny časopis. Mala som 19 rokov a študovala som v tom čase dizajn na VŠVU. Bola som pri vzniku tohto časopisu a vydržala som tam päť rokov, až kým mi iné pracovné povinnosti, teda zahraničné stáže vo VW Design v Nemecku a v USA nezmenili životnú situáciu.

V tvojom životopise po tomto úspechu nasleduje stáž vo významnej spoločnosti Pininfarina, ktorá má takmer storočnú históriu. Mnoho mladých nadšencov z odvetvia sa túži dostať do tejto talianskej mekky automobilového dizajnu. Ako si sa k tejto stáži dostala ty?

Po niekoľkých rokoch v zahraničí v Nemecku, Anglicku a USA, kde som pracovala ako dizajnérka v niekoľkých automobilových dizajnérskych štúdiách, som sa vrátila domov, pretože som mala pocit, že sa musím zastaviť, oddýchnuť si. Aby som nestratila kontakt s praxou pracovala som ako asistentka profesora Štefana Kleina na oddelení transport designu na VŠVU, kde som si zároveň robila doktorát. Je známe, že pán Klein, autor Aeromobilu, je vášnivý letec, a preto ma „ukecal“, aby som si privyrábala ako letuška, čím by som si finančne prilepšila a zároveň mala dostatočne veľa času na štúdium.

Paradoxne ma tá práca veľmi bavila a prerušila ju až pracovná ponuka z talianskej dizajnérskej firmy Pininfarina, kde v tom čase hľadali do tímu nového človeka. S ponukou som, samozrejme, okamžite súhlasila. Keďže som mala vtedy naplánovaný let do Talianska, prišla som do firmy, tak povediac, priamo zo služby. Ešte dodnes si zo mňa pre toto „strieľajú“

A potom ďalšia hviezda, ďalšia talianska špička, spoločnosť Bertone. Tu si strávila niekoľko rokov. Na akých projektoch si pracovala?

V talianskom Turíne som nakoniec strávila skoro päť rokov. Po úžasnom období práce v Pininfarina som sa dostala do rovnako ikonickej firmy Bertone. Kým Pininfarina je zodpovedná za vzhľad Ferrari, Bertone určilo hranatú estetiku Lamborghini. Pre mňa to bol veľký posun dopredu, pretože tu mi boli zverované náročnejšie a zodpovednejšie projekty. V tomto období sa dostalo do produkcie veľa mojich interiérov. Našimi klientmi boli rôzne zahraničné automobilky, ktoré si dávali robiť dizajn ako sa hovorí „na kľúč“. Môžem len tak všeobecne zhrnúť názvy firiem, pre ktoré Bertone počas môjho pôsobenia pracovala. Sú to firmy ako Fiat, Honda, Volvo, GM, McLaren, a čínske automobilky  ako FAW, Dong-feng, Brilliance, JMC, Baic…atď.

Čínsky trh je momentálne obrovský a má viac novovzniknutých automobiliek ako počet tých, ktoré celosvetovo poznáme. Aj  skúsenosti sa v poradenských firmách  nadobúdajú ľahko, pretože na rozdiel od automobilových  koncernov, kde sa jedno auto vyvíja 7 rokov, v poradenskej firme je to otázka mesiacov a často sa projekty prekrývajú. Zatiaľ čo dizajnér koncernu môže čakať roky na svoju príležitosť, kým obstojí v konkurenčnom boji, v poradenskej firme má každý hneď niekoľko projektov do výroby. Poradenské firmy často súperia medzi sebou v tendroch a vtedy je naozaj veľké, keď získate víťazstvo pre vašu firmu. Na druhej strane sa nemôžete návrhom prezentovať, keď si to klient neželá.

Takmer by sme sa zabudli opýtať. Venuješ sa interiéru alebo exteriéru?

Dizajnéri sa tradične rozdeľujú na dizajnérov exteriéru, dizajnérov interiéru a takzvaných colour and trim dizajnérov, ktorý dodávajú dizajnu ako čerešničku na torte záverečný vzhľad farbami a materiálmi. Stereotypne sa toto posledné odvetvie priraďuje skôr ženám pre ich estetické cítenie, ale nemusí to byť pravidlo.

Ja som senior dizajnérka interiéru, ale pracujem aj ako colour and trim dizajnérka, keď je treba, práve pre spomínané dôvody. Takéto rozdeľovanie čoraz viac pokladám za predpotopné, automobilový dizajn budúcnosti potrebuje renesančné, všestranne talenty, ktoré budú vedieť riešiť otázku mobility v dobe digitálnej renesancie.

Princípy novej mobility, autonómnych vozidiel si vyžaduje komplexné navrhovanie od urbanistického riešenia, cez alternatívne spôsoby prepravy, až po produkty každodennej spotreby a módy. Dizajnér by mal byť zároveň tak trochu umelec, architekt, filozof  a inžinier.

Je žena v tomto odvetví skôr raritou, alebo je dizajn prostredím, kde nezáleží na tom, či je to návrh auta alebo nábytku a pohlavia sú tu vyrovnane zastúpené?

Necítim sa nijako raritne. Ani keď ráno zapínam počítač, ani keď ho po 10 až 12 hodinách vypínam… Možno sa cítim ako rarita, keď vidím ľudí pracovať 8 a pol hodiny a potom sa venovať sebe alebo rodine. To naozaj automobilovému dizajnérovi nehrozí. Ale k vašej otázke, ako spieval Jan Werich: „Jeden umí to a ten zas tohle“… tak to funguje aj v kreatívnych tímoch.

Každý má čo priniesť, niekto vyniká kreativitou, iný je „makač“ v 3D programoch. Jeden prináša nové riešenia, iný ich vie zhmotniť po posledný gombík. Je dôležité nájsť seba a svoje smerovanie, aj keď vedomosti treba mať vyrovnané. Ja osobne  vďaka svojmu viac intelektuálnemu a umeleckému backroundu VŠVU som skôr obsadzovaná do úloh, ktoré si vyžadujú kreatívny, novátorsky prístup. Čo sa týka žien, myslím si, že je to ich voľba, pokiaľ sú pre tento smer nadšené a vedia pre to obetovať dostatočne veľa, majú šancu sa uchytiť. Práve pre ich inakosť.

Dá sa zjednodušene popísať, ako vyzerá práca automobilového dizajnéra od idei v hlave klienta až po konečné predstavenie?

Dizajnérska práca záleží od rôznych faktorov. Mení sa podľa toho, či sa jedná o nový prevratný koncept, one off automobil, dizajnérsku stratégiu smerovania všetkých segmentov výroby na dvadsať rokov dopredu alebo sa jedná o auto do sériovej výroby.

Vždy je však na začiatku strategické smerovanie, matematické podklady a výskum, až potom kreatívny nápad, ktorý sa ďalej vyvíja s poznatkami z 3D modelovania a inžinierstvom až do reálnej podoby. Za vývojom auta je skutočne veľká práca a zodpovednosť a vyžaduje  si rozsiahly odborný tím. Preto, pokiaľ sa píše o nejakom mladom dizajnérovi, že navrhol sám to, alebo ono auto, je to prinajmenšom úsmevné. Veľa, najmä mladých, dizajnérov si nevie vlastnú ideu zhmotniť v reálnej veľkosti a v priestore. Preto vždy pracujú so skúsenými seniordizajnérmi, ktorí za nich preberajú zodpovednosť a upravujú návrh podla potrieb realizácie.

Ktorá časť tvojej práce ťa baví najviac?

Moja práca ma naozaj baví v podstate vždy, najradšej som, keď je niečo hotové a odprezentuje sa s dobrým ohlasom.

Projekty, na ktorých si spolupracovala, mali určite rozpočet s množstvom núl. Pamätáš si to najdrahšie auto, na ktorom si pracovala? Za čo všetko si vlastne klient pri objednávke platí?

Vývoj akéhokoľvek prototypu je veľmi nákladná zaležitosť, či už ide o show car a lebo o traktor. Ak sa pýtate na one off autá, teda na ich trhovú cenu, tak to tiež záleží na rôznych faktoroch, hlavne na tom, koľko zaň je ochotný klient zaplatiť.

Zbierkami áut sa radi popýšia nie len podnikatelia, ale aj svetovo známe hviezdy. Pracovala si s niekým, koho pozná celý svet?

Klienti one off automobilov sú ako pravidlo zberatelia, pretože sa jedná o funkčné prototypy, ktoré podliehajú iným spotrebným a bezpečnostným normám. Medzi celebritami je veľa takýchto nadšencov a dovolím si tvrdiť, že je to výborná forma investovania. Ja som mala možnosť byť v kreatívnom tíme, ktorý pracoval na Ferrari SP 12 pre Erica Claptona.

Ktoré auto, na ktorého dizajne si sa podieľala, ti utkvelo v pamäti najviac? Spomenieš si aj na nejaké nezvyčajné požiadavky klienta?

Pamätám si na humornú situáciu v Taliansku, keď nám zle preložili požiadavky čínskej automobilky. Namiesto čistého harmonického high tech interiéru nás žiadali znázorniť niečo ako skáčucich delfínov pri šume mora. Bol to taký klasický projekt za päť minút dvanásť, brífing prišiel v piatok poobede a v pondelok ráno bolo treba zaslať rendre klientovi.

Nebol čas na chybný krok, a nášho šéfa skoro trafil šľak. Našťastie sme mali v tíme Tchajwanca, ktorý si prečítal pôvodný brífing v čínštine a o delfínoch nebola ani zmienka…Čínština je veľmi starý jazyk, znaky majú veľa významov a ich skladbou do viet sa mení všetko. Vyjadrujú sa veľmi kvetnato, v obrazoch.

Po tom, ako firma Bertone nečakane zbankrotovala, prišla na rad Čína. Zo Slovenska neprichádzajú žiadne lákavé ponuky?

Predtým, než firma Bertone vyhlásila bankrot, bola pol roka vo finančných ťažkostiach. Náš tím dizajnérov sa však paradoxne zomkol ešte viac, mali sme neskutočne veľa roboty, pretože sme sa snažili firmu zachrániť. Dvadsaťčlenný tím dizajnérov pracoval na niekoľko stoviek ľudí vo firme, aby im zachránil prácu, aby zachránil najstaršiu žijúcu taliansku dizajnérsku legendu.

Pre nás všetkých nebola práca pre Bertone povinnosť, ale česť. Dokonca ani keď nás už neplatili, nikto neopustil potápajúcu sa loď. Bertone jeden bankrot v minulosti prežila, tak sme dúfali, že prežije aj tento. Nestalo sa tak, preto sme si všetci museli hľadať nové miesta a čo najskôr, keďže sme boli vyčerpaní z peňazí.

Našťastie, mali sme klientov, ktorí potrebovali dokončiť rozrobené zákazky. Preto bola cesta do Číny pre mňa veľmi jednoznačná. Čína predstavuje momentálne najdynamickejší trh v rámci automobilového dizajnu. Kto chce dnes niečo tejto oblasti dokázať, mal by sa orientovať na východ.  Čo sa týka Slovenska, je to úplne opačná situácia, na Slovensku sa autá vyrábajú, ale nevyvíjajú. Preto je mizivá šanca pracovať ako automobilový dizajnér.

Nejde o únik mozgov, tak ako to ľudia občas vnímajú. Osobne sa pokladám za občana tejto planéty a proste môj život prispôsobujem mojej profesii. Slovensko mám však veľmi rada, bola by pre mňa úľava nekomunikovať stále v inom jazyku a nanovo si zakaždým budovať zázemie. Nakoľko dizajn je aj o marketingových stratégiách, prezentáciách a výskumoch, možno by som si vedela predstaviť prácu aj v trochu inom odvetví, ak by bola na Slovensku.

Spolu s Jozefom Kabaňom, Tomášom Omastom a ďalšími z odboru ste veľkou pýchou Slovenska. Aj keď prvé pracovné úspechy prichádzali takmer samé, vieš, kam sa chceš posunúť do budúcnosti?

Voči tomuto by som sa rada ohradila, ak dovolíte. Automobilový dizajn má veľa osobností, ale hlavne veľa ega. Pritom to nie je odvetvie, kde rozhoduje o kvalite odborníka jeho mediálna prezentácia. Jozef Kabáň je naozaj osobnosťou sveta dizajnu, pracuje na kľúčových pozíciach už vo štvrtej veľkej automobilky. On je tak povediac za mojím objavením, ale aj to je silné slovo. Bol mojím tútorom počas mojej prvej stáži vo VW.

Druhú osobnosť, ktorú máme na Slovensku je Štefan Klein, dizajnér a konštruktér svetoznámeho Aeromobilu. Ostatní sme len dizajnéri, s väčšími, alebo menšími pracovnými úspechmi. Veľa z nás má autá v produkcii a možno aj vy jazdíte na aute, za ktorého návrhom je Slovák.

Na VŠVU je veľmi kvalitný odbor transport dizajnu, povedzme, že skoro z každého ročníka sa vyprofiluje aspoň jeden dizajnér, ktorý sa je schopný uchytiť sa vo svete. Keď si to spočítate, že to takto funguje už od revolúcie, nie je nás zase až tak málo. Len dúfam, že pribudnú aj iné Slovenky automobilové dizajnérky.