Na Slovensku máme svetovú jednotku v športe, o ktorom si možno ani nepočul. Lucia vedie rebríček v endurance

  • Mladučká, len 18-ročná jazdkyňa Lucia Supeková sa prednedávnom dostala na čelo svetového rebríčka v kategórii endurance
  • Porozprávala nám o tomto zaujímavom športe, o svojej motivácii aj o tom, kde na Slovensku vôbec trénuje
qqq
Lucia Supeková
  • Mladučká, len 18-ročná jazdkyňa Lucia Supeková sa prednedávnom dostala na čelo svetového rebríčka v kategórii endurance
  • Porozprávala nám o tomto zaujímavom športe, o svojej motivácii aj o tom, kde na Slovensku vôbec trénuje

Ahoj Lucka, vieme, že si sa nedávno stala svetovou juniorskou jednotkou v endurance. Mnohí tento šport nepoznajú, môžeš nám ho v krátkosti popísať?

Endurance je po slovensky vytrvalostné jazdenie. Napriek tomu, že využívanie koní na prekonávanie veľkých vzdialeností má svoje začiatky už v dávnoveku, keď v stepiach strednej Ázie ľudia domestikovali kone, patrí táto jazdecká disciplína medzi najmladšie, ktoré zastrešuje Medzinárodná jazdecká federácia (FEI). Začiatky vytrvalostného jazdenia ako športovej disciplíny siahajú do roku 1955, kedy sa v Nevade konali prvé známe preteky na sto míľ. V Európe začalo vytrvalostné jazdenie písať svoju históriu o niečo neskôr, v 60. rokoch minulého storočia.

V súťažiach vytrvalostného jazdenia jazdenia môžu štartovať kone ľubovoľného plemena, najúspešnejšie však bývajú arabské kone, ktoré sú odolné a vytrvalé. Mladé a začínajúce kone štartujú postupne v pretekoch na 40, 60 a 80 kilometrov a po splnení kvalifikačných podmienok môžu štartovať v medzinárodných vytrvalostných súťažiach pod hlavičkou FEI. Tieto sú označované ako CEI preteky. Konajú na tratiach od 80 do 160 km za dvadsaťštyri hodín.

Počas celých pretekov, ako aj pred ich štartom a po dobehu do cieľa, je venovaná veľká pozornosť zdraviu a pohode koní. Počas pretekov je niekoľko prestávok, kedy kone absolvujú prísne veterinárne kontroly a majú predpísaný povinný oddych pred štartom do ďalšej časti pretekov. Tie kone, ktoré nie sú úplne v poriadku, nemôžu v pretekoch pokračovať. Aj o víťazovi takýchto pretekov okrem samotného poradia v cieli rozhoduje ešte veterinárna kontrola, ktorá musí potvrdiť, že kôň je zdravý a v pohode do takej miery, žeby ešte mohol pokračovať v pretekoch ďalej.

Znie to veľmi zaujímavo. Určite to znamená, že veľa cestuješ. Kam to bolo naposledy?

Áno, za rok 2017 som cestovala veľmi často, nakoľko v okolí Slovenska a celkovo v Európe nebolo dostatok juniorských pretekov, tak som musela aj veľa cestovať do Južnej Ameriky. Zo štyroch víkendov v mesiaci som bola tri víkendy na pretekoch a niekedy aj štyri. Nakoľko som ani jedny preteky nemohla vynechať, keďže všetci jazdci zo sveta chcú vyhrať ranking a ja som chcela tiež. Sezóna 2017 mi skončila až posledný decembrový víkend, keďže som tam mala posledné preteky. Hneď prvý januárový víkend 2018  som cestovala na preteky do Spojených Arabských Emirátov. U nás sezóna končí v októbri a tam práve začína, je to spôsobené počasím. Momentálne chodím pretekať tam a aj na najbližšie preteky sa chystám do Dubaja. Takže posledná cesta? Dubaj.

A trénuješ tu na Slovensku?

Trénujem v Šamoríne v X-Bionic sphere. Tam je moje tréningové centrum a tam aj trénujú naše kone. V sezóne 2017 som veľa trénovala aj v Španielsku, kde som sa pripravovala na Majstrovstvá sveta juniorov.

Ani sme sa nespýtali, ako si sa k takémuto nezvyčajnému športu vlastne dostala? U nás je viac populárne westernové jazdenie či parkúr, všakže?

Dostala som sa k tomu úplne náhodou, keď som mala sedem rokov. Áno, parkúr a western sú u nás populárnejšie a majú aj širšiu jazdeckú základňu. Dúfam, že endurance sa aj vďaka mojim výsledkom stane populárnejším a všimne si ho viac ľudí, ako zo športovej verejnosti, tak aj laickej.

Ako vyzerá tvoj typický súťažný deň?

Môj typický súťažný deň vlastne začína deň vopred. Pred štartom, ktorý býva v skorých ranných hodinách, musí môj kôň absolvovať povinnú vstupnú veterinárnu prehliadku, kde veterinár skontroluje, či je kôň po zdravotnej stránke pripravený na štart. V deň preteku vstávam 2 hodiny pred štartom, musím sa pripraviť a skontrolovať či môj tím pripravil všetko potrebné pre mňa a koňa. 10 minút pred štartom sadám na rozkráčaného a zohriateho koňa. Čas preteku sa odvíja od toho, na akú dlhú trať sa postavím, takže nebudem rozpisovať, čo všetko sa deje a čo robím počas preteku, z toho by som mohla napísať celú knižku.

Takže preskočme až na koniec, keď prejdem cieľovou rovinkou. Tu ma čaká ešte posledná veterinárna prehliadka, či je kôň v poriadku a teoreticky, či by bol schopný pokračovať ešte ďalej. Ak áno, tak ste pretek úspešne dokončili a ak váš kôň nie je v poriadku, bohužiaľ ste diskvalifikovaný. Po preteku sa idem postarať o koňa, ktorému namažem nohy chladivým gélom, zabandážujem a nechám ho v pokoji oddychovať. Pobalíme všetky veci z paddocku (je to miesto, kde počas preteku oddychujeme) a večer sa ideme ešte raz postarať o koňa, dať mu večeru a skontrolovať či má všetko. Po celom dni sa konečne dostávam na hotel.

To musí byť veľmi náročné. Celé preteky nie sú len o jazdcovi a koni, ale v tíme musí byť niekoľko ľudí, všakže? Kto všetko ti pomáha?

Môj tím je veľmi dôležitý a bez neho by to ani nešlo. Skladá sa minimálne z ďalších štyroch ľudí okrem mňa, ktorými sú veterinár a traja pomocníci, ktorých úlohou je sa starať o koňa po príchode z kola, počas povinnej prestávky a na crew pointoch kde dávajú mne a môjmu koňovi napiť a chladia ho studenou vodou, aby sa “neprehrieval”. Na majstrovstvách býva môj tím väčší, nakoľko tam už sa skladá aj z šéfa tímu, kováča, fyzioterapeuta a ďalších.

U nás sa súťaží na kratšie trasy? Za tými najdlhšími a najatraktívnejšími musíš cestovať? Kde na Slovensku môžu diváci tento druh preteku vidieť?

Aj nás sa dá súťažiť aj tie najdlhšie preteky, len s tým rozdielom, že počet štartujúcich je nižší ako v tých krajinách, kde má tento šport omnoho väčšiu základňu. Každý jazdec má rád iný typ trate. Napríklad pre mňa je najatraktívnejší pretek v španielskej Tordere, kde trať je situovaná v kopcoch s veľa zákrutami, takže je veľmi technická, ale na druhej strane je tam veľmi dobrý povrch. Ja preferujem práve technické trate, kde jazdec musí veľmi rozmýšľať a vedieť ako jazdiť na danej trati ak chce mať šancu na výhru.

Na Slovensku sa konajú endurance preteky v Šamoríne v x-bionic sphere, v Mengusovciach, v Kaľamenovej a v Topolčiankach v národnom žrebčíne. Napríklad v tomto roku sa budú u nás v Šamoríne konať Majstrovstvá sveta mladých koní posledný septembrový víkend. Všetci sú srdečne pozvaní

Konské športy sa odvždy spájali s istou dávkou luxusu. Určite je to finančne náročný šport. Môžeš nám prezradiť,  ako financovanie funguje?

Financovanie je v našom športe veľmi náročné, doteraz sme všetko platili z vlastných zdrojov a čiastočne nám pomáhal klub. Až teraz, po tomto výsledku (víťazstvo vo svetovom rankingu), sa začínajú ozývať sponzori.

Srdečne gratulujeme k titulu svetovej juniorskej jednotky. Prezradíš nám ešte, aké sú tvoje najcennejšie víťazstvá a aké plány do budúcnosti?

Najcennejšie je pre mňa jednoznačne víťazstvo vo Svetovom rankingu juniorov 2017. Za týmto výsledkom stojí mnoho víťazstiev. Moje plány sú stále sa zlepšovať a posúvať sa ďalej.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech