Šéfredaktor Denníka N Kostolný: Moja duša sa nedá kúpiť Pentou

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Ivan Mikloš: Obávam sa, že Matovič nemá na to zmeniť Slovensko.

Nie každá ponuka na Instagrame je pre ňu zaujímavá. Táto žena vie totiž presne, čo chce

  • Veronika Ostrihoňová Cifrová (29) je televízna redaktorka a moderátorka
  • V Markíze pracuje od roku 2013 ako redaktorka Televíznych novín, kde sa zameriava na tému zdravotníctva
  • V roku 2017 začala pracovať na dvoch nových projektoch - Sitdown Stories a show v rádiu s názvom Small talk s Veronikou
veron-coll
archív Veronika Cifrová
  • Veronika Ostrihoňová Cifrová (29) je televízna redaktorka a moderátorka
  • V Markíze pracuje od roku 2013 ako redaktorka Televíznych novín, kde sa zameriava na tému zdravotníctva
  • V roku 2017 začala pracovať na dvoch nových projektoch - Sitdown Stories a show v rádiu s názvom Small talk s Veronikou

Na úvod sa ťa spýtam na aktuálny výlet v Dubaji. Ako sa ti tam páčilo?

Bolo tam veľmi dobre, nečakala som, že sa mi tam bude až tak páčiť. Neviem si tam predstaviť žiť, no je zaujímavé, čo všetko dokáže človek postaviť za krátku dobu. Pre mňa to je mesto z budúcnosti.

Čo sa ti tam páčilo najviac, aký zážitok by si si ešte zopakovala?

Veľmi sa mi páčilo akvárium v hoteli Atlantis, páčila sa mi budova s názvom The Frame – rám, ktorú postavili na nadchádzajúcu Svetovú výstavu. Celkovo ma oslovila architektúra. Boli tam aj milí ľudia, aj Slovenku sme tam stretli. A dosť ma prekvapilo koľko Slovákov pracuje v Dubaji.

V jednom Sajfovom vlogu si spomenula, že rozmýšľaš nad vlogovaním aj ty. Ako to vyzerá dnes?

Slovo „rozmýšľať“ je príliš silné na vyjadrenie. No pravdou je, že pred rokom som si to ani len nevedela predstaviť. Teraz si to už predstaviť viem. Nie je to však otázka terajška, nakoľko sa venujem spravodajčine. Reportáže strihám, píšem.. neviem si predstaviť, že by som toto isté robila znova a navyše. Trpela by tým buď jedna alebo druhá strana.

Na Instagrame máš takmer 100 000 followerov. Predpokladám, že ti často píšu ľudia.

Píše mi mnoho ľudí a vždy, keď mám aspoň 10 minút času, tak odpíšem. Ľudia sú zvedaví, často sa pýtajú, kde a odkiaľ mám aké veci.. no popravde, ja im to príliš neuľahčujem, nakoľko sa snažím nezverejňovať všetky značky oblečenia, kozmetiky alebo miesta, kde sa nachádzam, aby si náhodou niekto nemyslel, že je to sponzorované. Ja som rovnako zvedavá, beriem si tipy z Instagramu ako sú napríklad knihy, reštaurácie, oblečenie, cestovanie.

Bola si oslovená na nejaké spolupráce na Instagrame?

Bola som oslovená na množstvo spoluprác. :) No odmietam ich, pokiaľ nejde o charitatívny projekt, prípadne propagáciu peknej, slovenskej myšlienky, či produktu. Vtedy rada pomôžem. Keďže pracujem v spravodajstve, dávam si veľký pozor na to, čo „propagujem“, resp. čo sa na mojich sociálnych sieťach objaví.

Ako vyzerali tvoje začiatky v práci? Musela si si prejsť aj bulvárnymi témami?

Áno, ale nemyslím si, že som „musela“. Každý, kto príde, robí čo vie, môže a dá sa.

Pamätáš si na svoje prvé reportáže?

Boli o typoch zmrzliny, o zákonoch o zvieratách, o množiarňach. Keď si nový, tak panuje taký názor, že to, čo nechce urobiť nikto iný, robíš ty. Myslím si, že to je správne. Nerada som robila krimi témy. Nie je to zrovna naladené na moju nôtu.

A ktoré témy ťa zo začiatku bavili?

Zdravé stravovanie. Zdravotníctvo prišlo postupne. Nie je to oblasť, ktorá sa dá robiť, keď ešte nemáš skúsenosti.

Ak vravíme o zdravom stravovaní, vidieť aj z vlogov, že ti je blízke. Kedy ťa tento životný štýl pohltil?

Zdravo som sa stravovala relatívne vždy. Asi aj preto, lebo sme k tomu boli doma vždy vedení. Ale čokoláda doma občas bola. No napríklad také krabicové džúsy moja mama neznášala. Nikdy mi nechutilo mäso. Odmietala som ho dlho, potom som ho prestala jesť úplne. Neskôr som ho chvíľu jedla a teraz ho nejem zase. Takže mám taký „love-hate relationship“. :)

Aká je tvoja najobľúbenejšia kuchyňa?

Keby som si mala vybrať, tak jeden týždeň jem vkuse taliansku kuchyňu a druhý týždeň japonskú. A občas nejaké bryndzové halušky. :)

Dnes existuje veľa protichodných teórií a trendov v stravovaní, čo by si čitateľom odporúčala jesť ty – napríklad na raňajky?

Ja by som im neodporučila nič, lebo každý človek vie, čo mu robí a nerobí dobre. Ja som si tiež prešla fázou, kde som jedla bezlepkové potraviny. Sedela som aj s výživovou poradkyňou, ktorá mi vysvetlila, že bunky sú v tuku, a prečo je dôležité jesť tuky a mäso…no mne to jednoducho nesedelo. Sedí mi viac vegánska a vegetariánska strava.

Na raňajky mám rada teplé jedlo. Urobím si vločky s horúcou vodou a ovocím, so škoricou alebo kakaom. A ešte mám rada avokádový toast. Počúvanie tela je jediný riešením, kedy človek vie, čo je pre neho dobré. Sú ľudia, ktorí ráno nejedia vôbec – a naopak.

Premostím k móde. Čo rada nosíš?

Chodím v tom, čo mi je pohodlné. Mám rada „polobezdomovecký štýl“, také väčšie veci, padavé. Može to byť pre niekoho pekné a pre niekoho absolútne nepochopiteľné. Nemám rada minisukne a výstrihy. Do práce sa obliekam o niečo triezvejšie, napríklad si dám sako.

Akú značku oblečenia obľubuješ?

Nemám obľúbenú značku. Kamarát teraz otvoril obchod Priveé lounge, kde má českých a slovenských návrhárov. Majú tam nádherné veci. Je škoda, že ľudia nakupujú len v známych reťazcoch. Je to síce lacné, no za akých podmienok sa jednotlivé kusy vyrábajú, nie je celkom v poriadku. Rozhodla som sa teda podporiť náš trh. Má tam modely od Borisa Hanečku, od Ivany Mentlovej. Sú tam aj značky Dana Voda, Laformela. Sú tam o niečo drahšie kúsky ako sú v Zare, ale nie je to na cenovej úrovni svetovej značky.

Ako by si zhodnotila minulý rok po pracovnej i súkromnej stránke?

V súkromnom živote bol pre mňa minulý rok dobrý, nič dramatické sa nestalo – čo je pre mňa pozitívum. S Maťom sme boli v pohode, žiadne turbulencie sa nekonali. Pokojná plavba je pre mňa definíciou šťastia. Nepotrebujem výbuchy vášne, ani hnevu, ani ničoho.

Pracovne bol pre mňa minulý rok veľmi dobrý, pretože aj v spravodajčine som urobila pár vecí, ktoré mali zmysel. A to mi dáva energiu do ďalších reportáží. Nie každý deň je nedeľa a nie každá nedeľa je super, ale keď je ich zopár, keď niekto dostane po reportáži liečbu, keď sa zmení nejaký nezmysel, tak je to to najkrajšie, čo môže spravodajský redaktor mať.

Začala som robiť na dvoch nových projektoch – je to talkshow Sitdown Stories, ktorá bola doteraz robená v Bratislave a tento rok sa chystáme aj mimo Bratislavu. Je pre mňa obrovským zdrojom zábavy a príjemného stresu. Druhým projektom je Small Talk v rádiu.

Prečo stresu?

Pre mňa je zaujímavé to, že častokrát spoznám hostí až na pódiu. Stretneme sa väčšinou 10 minút pred začatím talkshow a nikdy neviem, ako daný človek bude reagovať priamo na pódiu. Neviem nikdy odhadnúť, či budú zhovorčiví, či si sadneme. Ľudia v publiku ti vedia dať veľkú spätnú väzbu – či počúvajú alebo sú na telefónoch. Vidíš všetko. Až na pódiu uvidíš ako to zafunguje s hosťom, bez ohľadu na to, či si alebo nie si pripravená.

Napríklad minule som mala za hosťa baletku, ktorá mi pred začatím talkshow povedala „rozprávaj viac ty, lebo ja nerada rozprávam pred ľuďmi“. No dopadlo to dobre, vyšla na pódium a bola geniálna. :) Páči sa mi, že som vystavovaná rôznym takýmto situáciám, lebo keď niečo robíš dlho, padneš skôr či neskôr do rutiny, preto je potrebné to oživovať.

Takže pracovne bol rok skvelý.

Je niečo, čo si chcela urobiť a nestalo sa tak?

Chcela som zabehnúť polmaratón a nezabehla som ho. Chcela som tiež vstávať o šiestej každé ráno a nevstávala som. Ale nejako mi to nevadí.

Ako si riešiš svoj time management? Predsa ti pribudli dva projekty.

Mám momenty, kedy si sadnem s mojím diárom a mám pocit, že to je celé zle. Snažím sa vmestiť 3 000 vecí do dňa a potom niekde meškám.. No od nového roka som si upravila pracovný režim. Som trošku menej v Markíze. Môj pracovný deň vyzerá tak, že 9.30 máme poradu a potom robíš až do večera. Často sa dostriháva na poslednú chvíľu. Ale sú aj dni, kedy už o 17.00 vieš odísť. Takže na tieto dni je pre mňa veľmi ťažké si naplánovať ďalšie veci. Závisí samozrejme od témy, ktorú robíš. Témy, ktoré robím ja, musia ísť von zväčša ešte v daný deň.

Akú spoluprácu by si prijala – čisto teoreticky?

Možno mať priestor v diskusnej relácii, rozobrať niektoré veci hlbšie, čo sa týka oblasti zdravotníctva. Je to však len predstava, ktorá je neviem či úplne splniteľná. Možno predstaviť talkshow Sitdown stories širšiemu publiku.

Zmenilo sa podľa teba niečo vo vašom súkromí odkedy začal Sajfa vlogovať?

Niektorí ľudia ti povedia „prečo ukazujete svoje súkromie?“. No my neukazujeme svoje súkromie, my ukazujeme to, s čím sme komfortní, aby sme to ukázali. Vlog vychádza jedenkrát za tri dni, pričom jeden vlog má približne 12 minút. Väčšina vecí sa do vlogu nedostane. Robíme mnoho nezaujímavých vecí, ktoré nemajú byť prečo vo vlogu.

Zmenilo sa akurát to, že veľa ľudí vidí ako fungujeme, veľa ľuďom je to sympatické, veľa ľuďom je to nesympatické.

Čo sa týka negatívnych komentov, ako na ne reaguješ?

Keď si prečítaš bulvárny článok a pod ním diskusiu, tak sa o sebe nedozvieš nikdy nič pozitívne. A čo sa týka komentov pod vlogmi, veľa z nich nie sú konštruktívnymi. Fakt, že nejaký anonym ti dá nepríjemný koment, nie je pre mňa feedbackom. Väčšinou ide len o ventilovanie negativity v sebe.

Takže tvoj názor a riešenie na haterov?

Hateri vo vlogu majú na teba už vyhradený názor. Je jedno, či vo vlogoch budeš zachraňovať šteniatka alebo kliať ako pohan, vždy tá reakcia bude rovnaká.

Vo vlogoch vidieť, že často a radi cestujete. Kam sa chystáte tento rok?

Chystáme sa na Srí Lanku na ajurvédsky pobyt. Minulý rok som bola sama, teraz pôjdeme spolu. Som veľmi zvedavá ako to Matej prežije.

Mala si nejaký zdravotný problém, keď si sa rozhodla absolvovať tento trip?

Nie, nemala som žiadny zdravotný problém. Mala som veľmi dobré referencie od ľudí. Je to výborný relax, pretože ten internet tam nie úplne funguje. Si odstrihnutá od tej klasickej reality, v ktorej žijeme my. Jednoducho vypneš hlavu. Každé ráno sme mali jógu, ktorá nebola veľmi silová, ale skôr meditatívna, liečebná. Ukľudnilo ma to.

Ako ste sa tam stravovali?

Zeleninová polievka, ryža so zeleninou. Dva týždne sa to dá vydržať. Na druhej strane je to skvelé, lebo prečistíš celé telo. Máš tam k tomu rôzne detoxikačné procedúry.

Chodili sme spávať každý deň o 22.00 hodine každý deň, lebo tam nemáš čo robiť. Tma je tam od 18.00 hodiny, o 19.00 si dáš večeru, o 20.00 sme si zahrali karty, od 21.00 si hodinku čítaš a ideš spať. Deň začínaš jógou o 6.45. No pre mňa bol pobyt nesmierne oddychový. Nie som ranný typ, no tu mi nevadilo ani to ranné vstávanie. Myslela som si, že mi to vstávanie ostane, no nestalo sa tak.

Do akej krajiny ešte zavítate?

Určite pôjdeme do New Yorku ako každý rok. Chcela by som tiež pocestovať trošku Slovenskom. V rámci Sitdown Stories sa budeme premiestňovať, tak sa veľmi teším.

Čo sa ti páči na New Yorku?

Dajú sa tam robiť veľmi mainstreamové aj nemainstreamové veci. Môžeš navštíviť malé galérie a múzeá, ktoré nie sú také známe. Sú tam moderní konceptuálni umelci, ktorí zavesia do stredu izby švihadlo. Všetci sa na to chodia pozerať a sú z toho „hotoví“. Vieš si predstaviť ako môj muž na takéto umenie reaguje, že chce tým umelcom zatriasť, alebo mu povedať, nech prestane brať drogy. :) Alebo tam máš veľké biele prázdne plátno.

Ktoré miesta by si chcela navštíviť?

Veľmi by som chcela ísť do Japonska a na Island. Tu totiž ľudia veria na škriatkov a to sa mi veľmi páči. Chcela by som sa ísť ešte pozrieť na Lomnický štít, nikdy som tam nebola, a tiež na Chopok na rozhľadovňu. Ďalej ma ešte láka vidieť Saint Petersburg a tiež by som rada išla do Indie a spojila to s jógovým tripom.

Blíži sa odovzdávanie cien OTO. Si v zozname nominovaných, ako sa cítiš?

Neviem, vždy som veľmi prekvapená aj zaskočená. Minulý rok som sa dostala do sedmičky tak, že som ani nevedela, že som sa tam dostala. Dozvedela som sa to od Maťa, ktorý to náhodou uvidel v časopise. Tento rok som mu zatrhla moju nomináciu spomínať vo vlogu či na Instagrame, nech mi niekto nevyhadzuje na oči, že je to kvôli nemu. V každom prípade je v mojej kategórií redaktora veľa kvalitných ľudí, medzi nimi aj dvaja moji kolegovia, z čoho sa veľmi teším. Verím, že vyhrá ten, kto má. Ja si vážim nomináciu a každý hlas.

Aký je tvoj názor na súčasné politické dianie?

Myslím si, že máme presne to, čo sme si vybrali. Nikto nám nediktuje, koho máme voliť. Mrzí ma, že dnešní ľudia sú veľmi apatickí voči tomu, čo sa deje. Je to škoda, lebo je tu potom priestor na extrémistické názory, ktoré sa ľahko dostanú na povrch. Veď vieme, že extrémistickú stranu volili prvovoliči.

Dnes majú mladí ľudia najjednoduchší prístup k informáciám, aký tu kedy bol. A nemyslím si, že je aktuálne využívaný konštruktívne. Nech idú voliť, nech si pozrú, koho idú voliť. Lebo vždy si viem povedať „a veď nie je koho voliť…a to je jedno väčšie zlo ako druhé“. A vo veľa prípadoch je to pravda, no keď sa na to vykašleme všetci, tak pôjdu voliť len tí, ktorí majú len tie „najustrelenejšie“ názory. Politika je svojím spôsobom divadlo a rozhodujú o ňom aj diváci… Zatiaľ sme demokratická krajina, tak by sme sa mali snažiť a udržiavať to.

 

Najnovšie video

Najnovší podcast

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Najnovšie