Paradox výplat v Bratislave. Rodený Bratislavčan zarobí o desiatky percent menej ako ten, čo sa prisťahoval

  • Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zisťoval, či príjmy detí ovplyvňujú príjmy ich rodičov
  • Vplýva na ne napríklad vzdelanie, počet detí aj región, odkiaľ rodič pochádza
  • Zaujímavým zistením je fakt, že ten, kto sa do Bratislavy prisťahuje z iného kraja, si tu zarobí o niekoľko percent viac, než domáci, ktorý tu zostáva pracovať
bratislava-from-the-ufo-tower-at-sunset-1
Travel and Destinations
  • Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zisťoval, či príjmy detí ovplyvňujú príjmy ich rodičov
  • Vplýva na ne napríklad vzdelanie, počet detí aj región, odkiaľ rodič pochádza
  • Zaujímavým zistením je fakt, že ten, kto sa do Bratislavy prisťahuje z iného kraja, si tu zarobí o niekoľko percent viac, než domáci, ktorý tu zostáva pracovať

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky prinieslo zaujímavú analýzu medzigeneračnej mobility príjmov na Slovensku. Skúma v nej jav zvaný generačná elasticita. Výskum sa zaoberá tým, ako veľmi príjem dieťaťa ovplyvní jeho vlastný talent či zručnosti a ako sociálne postavenie rodičov. Predmetom skúmania boli otcovia a synovia a údaje o príjmoch pochádzajú zo Sociálnej poisťovne (presnú metodiku získavania údajov nájdeš TU).

Výsledky analýzy tvorí niekoľko dôležitých bodov. Prvým z nich je zistenie, že ak sa rodený Bratislavčan zamestná v Bratislave „v priemere zarobí 1235 eur, resp. 1671 eur, ak má aj vysokoškolské vzdelanie. Tí, čo sa v Bratislave zamestnajú, no ich rodičia majú trvalý pobyt mimo Bratislavy, zarobia v priemere až 1471 eur, teda o 19 percent viac ako pôvodní Bratislavčania. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov zarobia v Bratislave až 2077 eur, teda o 24 percent viac ako vysokoškoláci narodení v Bratislave.“ V ostatných mestách rozdiely tak výrazné nie sú, najmenej v Banskobystrickom kraji.

Podľa analýza majú na Slovensku mladí ľudia šancu zbohatnúť bez ohľadu na postavenie ich rodičov. „Generačná elasticita príjmov, vyjadrujúca podiel príjmu otcov, ktorý sa prenesie na synov, je na Slovensku 18,4 percent. Ide o hodnotu porovnateľnú s krajinami Severnej Európy a výrazne nižšiu ako v krajinách západnej Európy alebo v USA.“ Slovensko sa svojou nízkou príjmovou nerovnosťou a vysokou mobilitou príjmov môže porovnávať napríklad s Fínskom, Nórskom, Kanadou či Dánskom.

Zo skúmania tiež vyplýva, že napríklad v rodinách s piatimi deťmi je miera, do akej sa prenesú príjmy otcov na ich synov výrazne vyššia, zatiaľ čo súvis medzi príjmom otca a syna je naopak takmer zanedbateľný, ak je otec alebo syn vysokoškolsky vzdelaný. Až 2/3 z tých, ktorých otcovia majú vysokú školu, majú taktiež ukončené vysokoškolské vzdelanie, pri otcoch bez vysokej školy, si ju spraví len 1/5, a teda vzdelávanie je výrazne ovplyvnené rodinou.

Príjem detí významne teda závisí od príjmu rodičov: „Najhoršie sú na tom deti najmenej zarábajúcich rodičov. Až 60 percent synov, ktorých otec patril medzi 5 percent najmenej zarábajúcich, má dnes príjem nižší ako minimálna mzda. Naopak, viac ako priemernú mzdu, zarobí iba 17 percent z nich.“ 

Zaujímavé je aj to, že prípade, že rodičia dieťaťa nepatrili medzi najmenej zarábajúcich, stále sú šance ich detí zbohatnúť rovnaké ako stať sa chudobným. Synovia priemerne zarábajúcich otcov majú relatívne rovnomerné príjmové rozdelenie, a teda je rovnaký pomer tých, ktorí zarábajú podpriemerne, priemerne aj nadpriemerne.

Zdroj: finance.gov.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá