Slovenskú rieku zaplavila hromada plastov, po ktorých by si mohol chodiť

  • Sme pohoršení, keď v médiach vidíme obrázky oceánov zamorených plastami
  • Čudujeme sa, že aj v pitnej vode, ktorá nám tečie z kohútikov, sa našli mikročastice plastov
  • Aj tak si však tie igelitové vrecká kúpime, spolu so všetkými ďalšími obalmi na každom druhom produkte
  • Potom sa nemôžme diviť, že naše rieky vyzerajú aj takto
qaq
Požičaná planéta
  • Sme pohoršení, keď v médiach vidíme obrázky oceánov zamorených plastami
  • Čudujeme sa, že aj v pitnej vode, ktorá nám tečie z kohútikov, sa našli mikročastice plastov
  • Aj tak si však tie igelitové vrecká kúpime, spolu so všetkými ďalšími obalmi na každom druhom produkte
  • Potom sa nemôžme diviť, že naše rieky vyzerajú aj takto

Na planéte prebiehajú drastické a dramaticky rýchle zmeny. Denne vytvárame obrovský ekologický dlh, ktorého rast už naša generácia nedokáže zastaviť. Vysporiadať sa s tým budú musieť naše deti. My im môžeme iba pomôcť, a to tak, že im poskytneme také vzdelanie, aby boli múdrejšie od nás a rozhodujúcim kritériom ich konania nebolo len hromadenie  majetkov.

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi prijala OSN na konferencii v Rio de Janeiro deklaráciu o trvalo udržateľnom rozvoji (TUR). Zjednotená Európa prijala TUR ako svoju prioritu. Tým uznala, že nič nie je dôležitejšie, ako zabezpečiť „taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia“.


Aj napriek množstvu prijatých opatrení, môžeme iba konštatovať, že sme tých 25 rokov premárnili. Ak nám totiž naozaj záleží na ochrane života na našej planéte, nestačí iba prijímať deklarácie a opatrenia.

Problém je v tom, že sme začali stavať dom bez základov. Škandály s emisiami u naftových motorov automobiliek sú toho jasným príkladom. Bohužiaľ, takých príkladov je nepreberné množstvo. Klčovanie dažďových pralesov, nekontrolovaný rast spotreby palmového oleja, či obrovské plytvanie s potravinami, keď len na Slovensku končí ročne v odpadkoch 178 kilogramov potravín na každého obyvateľa.

Neustála konfrontácia so smutnou ekologickou situáciou primela k vzniku tím stojaci za Projektom „Požičaná planéta.“ Svojimi filmami a dokumentami ukazujú Slovákom pravdivý obraz prostredia, v ktorom žijeme. Diváka chcú predovšetkým priviesť k zamysleniu sa nad individuálnou zodpovednosťou, za globálne problémy. Ich snímky získali množstvo ocenení, vrátane ceny Grand Prix.

Najnovšie sa pustili do filmovania dokumentu „Vek smetí.“ Pre jedinečné zábery sa vydali na východné Slovensko. To, čo objavili, si zaslúži pozornosť, ale aj znepokojenie. Ich pocity z návštevy rieky Bodvy, popísali na svojom blogu takto:

„Naozaj sme to našli. Hľadím neveriacky na rieku, ktorej tok je prehradený množstvom PET fliaš a odpadkov a cítim sa, ako keď som v Japonsku filmoval porcovanie veľrýb. Je mi to odporné, neviem sa s tým stotožniť, privádza ma to do zúfalstva, ale teším sa z toho, že sa nám to podarilo nájsť a môžeme priniesť svedectvo. Lenže aké svedectvo vlastne prinesieme?“ hovorí člen tímu Požičaná planéta.

Je potrebné si uvedomiť, že túto hrôzu nemôžeme iba tak zvaliť na jednu komunitu, tak ako sa to zvyklo v sívislosti s Bodvou hovoriť. Predsa len, keď Bodva prekročí naše hranice nie je riekou, ktorá do Maďarska priteká od nejakej komunity, ten neporiadok priteká zo Slovenska. Je to všetko o našej krajine, o ľahostajnosti, o nás a našich rozhodnutiach, aj tých, ktoré dnes spravíš v potravinách.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá