Špičková slovenská fyzička spoluobjavila revolučný materiál, ktorý svet nepoznal. Teraz sa vracia na Slovensko

  • Mariana Derzsi a jej zahraniční vedeckí kolegovia publikovali unikátny objav
  • Ide o nanorúrky, ktoré sa štruktúrou a zložením líšia od všetkého, čo doteraz svet poznal
  • Nový materiál bude obrovským prínosom pre spintroniku či elektroniku
  • Vedkyňa sa vracia na Slovensko a v ďalšom výskume bude spolupracovať s STU.
jhvjhv
archív Mariany Derzsi, incagli.com
  • Mariana Derzsi a jej zahraniční vedeckí kolegovia publikovali unikátny objav
  • Ide o nanorúrky, ktoré sa štruktúrou a zložením líšia od všetkého, čo doteraz svet poznal
  • Nový materiál bude obrovským prínosom pre spintroniku či elektroniku
  • Vedkyňa sa vracia na Slovensko a v ďalšom výskume bude spolupracovať s STU.

Spoluautorka unikátneho objavu Mariana Derzsi, ktorá doteraz pôsobila vo Varšave, by mala v priebehu januára začať pôsobiť na Materiálovotechnologickej fakulte STU a pokračovať vo výskume na Slovensku. Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu SR včera zverejnilo, že podporí vytvorenie pracovnej pozície na tejto fakulte cez schému Návraty. „Vždy som sa túžila vrátiť na Slovensko a využiť doma všetko to, čo mi dalo zahraničie a čo ja dávam zahraničiu. Ale dôležité pre moje rozhodnutie bolo, aby podmienky na výskum boli také, že budem vedieť udržať excelentnosť mojej práce a výsledkov,“ uviedla vedkyňa.

„Mariana Derszi bude veľkou posilou nášho tímu. Univerzitný výskumný park Cambo a jeho Ústav výskumu progresívnych technológií, má snahu byť popredným moderným výskumných centrom. Pracujú tu vedci, ktorých vekový priemer je okolo 35 rokov, spolupracujú s kolegami na Slovensku aj v Európskej únii a šplhajú sa hore čo sa týka publikácií či patentov. Znakom, že začíname byť zaujímaví aj pre vedcov v zahraničí je, že ich dokážeme prilákať nielen k spolupráci, ale aj k pôsobeniu u nás. Dnes v trnavskom Univerzitnom parku Cambo  pôsobia kolegovia z nemeckého HZDR – Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf. Mariana by aj u nás pokračovala vo výskume nových technologicky dôležitých materiálov,” povedal Oliver Moravčík, prorektor STU.

Objav revolučného materiálu 

Vedecký svet doteraz poznal nanorúrky len na báze uhlíka a jediná doteraz známa štruktúra sú šesťuholníky spojené dohromady ako vo včelom plaste a stočené do tvaru rúrky. Objav medzinárodného tímu vedcov, v ktorom pracuje aj Mariana Derzi, je preto v nanosvete absolútne unikátny.

“Naše nanorúrky sú tvorené striebrom a fluórom a ich základným stavebným blokom nie je šesťuholník, ale štvorec. Ak by sme naše rúrky rozvinuli, nedostali by sme medový plast (2-D list vyplnený šesťuholníkmi) ale skôr šachovnicu (2-D priestor vyplnený štvorcami). Vo svete neorganických zlúčenín nepoznáme doteraz štruktúry, ktoré by vytvárali takéto rúrky. Tento úžasný objav sa nám podaril v rámci dlhodobého výskumu vysokoteplotných supravodičov na báze striebra a fluóru,” vysvetlila Mariana Derzsi.

Mariana je zodpovedná za teoretický výskum v laboratóriu profesora Wojciecha Grochali v Centre nových technológií Varšavskej Univerzity. Laboratórium spolupracuje so slovinským Institute Jožefa Stefana a Carnegie Institution v americkom Washingtone. Tím sa zmeriava na tzv. “extrémnu chémiu“, teda chémiu na báze extrémne reaktívneho a toxického fluóru. Už viac ako 10 rokov skúma chémiu medzi fluórom a striebrom s cieľom získať nové vysokoteplotné supravodiče. Tie dokážu viesť elektrický prúd bez akejkoľvek straty tepla, teda zaručujú absolútne využitie energie. V súčasnosti jedinou veľkou rodinou vysokoteplotných supravodičov sú tzv. “oxokupráty” – materiály na báze kyslíka a medi.

“Všimli sme si, že striebro s fluórom majú veľa podobných vlastností ako meď a kyslík, preto sme sa rozhodli skúmať ich ako potenciálne nové vysokoteplotné supravodiče. Dôležitá vlastnosť  vysokoteplotných supravodičov na báze kyslíka a medi  sú ideálne rovné vrstvy tvorené týmito dvoma prvkami, preto sa vrstevnaté štruktúry snažíme získať aj v našich zlúčeninách na baze fluóru a striebra. Jedna z nami skúmaných zlúčenín už vrstevnatú štruktúra má, ale jej vrstvy sú pokrčené. Keď sme sa ich pôsobením veľkého tlaku snažili vyrovnať, začali sa stáčať do nanorúriek. Bol to pre nás nečakaný, ale fantastický objav,“ dodala Mariana Derzsi.

O objave informoval prvý prestížny chemický portál Chemistry View: First Metal Fluoride Nanowire a medzinárodný vedecký časopis Dalton Translation.  V najnovšom článku v Inroganic Chemistry už tím publikoval aj detaily.

Výskum je iba na začiatku, no dá sa predpokladať, že nové nanorúrky budú obrovským prínosom pre spintroniku či elektroniku a môže prispieť k jej ďalšej miniaturizácií, keď bude elektronika schopná pracovať a uchovávať dáta na úrovni molekúl. Už dnes známe uhlíkové nanorúrky nachádzajú široké uplatnenie od elektroniky až po medicínu.

V elektronike existujú mikrotranzistory na baze uhlíkových nanorúriek, ktoré sú schopné digitálneho prepínania pomocou jedného elektrónu a čaká sa už „len“ na technológiu ich masovej výroby. V medicíne sa ich výskum zameriava napr. na vyvinutie novej cielenej liečby, ktorá dopraví liečivú látku priamo na určené miesto v ľudskom tele.

zdroj: Tlačová správa STU

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech