V nenápadnom slovenskom meste vytvorili čarovný koncept, kde sa každý cíti ako doma

Ako sa zrodila Čarovná špajza?

Prvá myšlienka vznikla, keď sa mi narodila dcérka. Aktívne som však na tom začala pracovať, keď mala moja Lara 8 mesiacov, takže odvtedy bola s opatrovateľkou, teraz má už 2 roky a 8 mesiacov, chodí do „veľkej“ škôlky a je veľmi šikovná a samostatná. Čarovnú špajzu sme otvorili ako akúsi „raňajkáreň“ a cukráreň s tým, že tu bolo aj „oddelenie“ home decoru a bio kútik.

Boli sme veľmi prekvapení, že sa to ľuďom tak zapáčilo a chceli viac. Podarilo sa nám skontaktovať s naším šéfkuchárom, ktorý je mladý a veľmi šikovný a začali sme vymýšľať, čo by sme mohli variť. Spočiatku sme skúsili len obedové menu a dnes sme už plnohodnotná reštaurácia. Bio kútik a home decor išli trošku do úzadia, no k našim doplnkom máme už spustený aj eshop, tak by som sa k tomu chcela ešte vrátiť.

Prečo ste sa rozhodli Čarovnú špajzu otvoriť práve v centre mesta na takejto adrese?

Keď sme si vyberali priestor, zavážilo aj to, že bývame hneď vo vedľajšom dome, takže v podstate len prebehnem cez garáž do práce. Keď nám majiteľ budovy ponúkol tento priestor, povedali sme si, že všetko je tak, ako má byť.

Takže ste tu naozaj ako doma.

Áno, úplne. Môžem si kedykoľvek odbehnúť, s dcérou sa chodíme hrávať na naše preliezky pred Špajzou, sme tu doma. Keď už sme pri tom, práve za našou terasou je banka, v ktorej som predtým pracovala. Teším sa, že moje kolegyne sem stále chodia na kávu a ja k nim nemám nikdy ďaleko.

Ako vznikol útulný názov Čarovná špajza?

Tento názov vnikol preto, že sme sa rozhodli, že tu budú potraviny, bistro aj nejaké pekné veci do domácnosti. Hľadali sme meno a môj nápad bol Čarovná špajza. Chlapci (pôvodní investori spolu s jej manželom, pozn. red.) s tým trochu bojovali, mali pocit, že sa to nehodí, ale ja som im povedala: „V špajzi je všetko“. Tak, ako v špajzi nájdete všeličo, podobne aj u nás. Pre nás je tá špajza čarovná, je tu taká všehochuť, preto čarovná špajza.

Ako sa tento nápad otvoriť originálne bistro/kaviareň ujal v Dubnici nad Váhom? Ako Špajzu prijali miestni? Obľúbili si ju?

Myslím, že tu v Dubnici nemáme podnik podobného charakteru. Veľmi sme sa toho báli. Ja sa priznám, že možno aj preto, že som robila v úplne inej sfére, som vôbec nevedla, čo mám očakávať a veľmi som sa bála. Ale ujalo sa to veľmi dobre. Máme samé dobré odozvy, že všetko funguje tak, ako má, ľudia sem radi chodia. To prostredie je asi celkom pútavé pre hostí.

Aký ste mali sen, keď ste špajzu otvárali?

Ja som nejako nesnívala o tom, čo by som chcela. Sama som bola taká zvedavá a plná očakávania, čo z toho bude, že som si nedovolila snívať. Možno som si aj sama až tak neverila. A som veľmi šťastná, že to je tak, ako to je. Ani sa mi nesnívalo o tom, že tu budeme raz plnohodnotne variť. Chcela som mať možno nejakú príjemnú kaviareň s bio produktami a že tu budú hostia možno kupovať home decor, ale som veľmi šťastná, že sa to posunulo týmto smerom.

Čarovná špajza by mohla byť aj dobrou inšpiráciou pre iných ľudí na Slovensku, ktorí sa možno boja vo svojom malom meste otvoriť niečo podobné, lebo si myslia, že ľudia o to nemajú záujem a neuživí sa to. Možno si myslia, že ľudia aj tak pôjdu do starších lacnejších podnikov, ako by si priplatili za kvalitu a originalitu…

Máte pravdu. Keď sa pozriete na naše obedové menu, to je o euro-dve drahšie ako majú všetky reštaurácie na okolí. Ale vidíte, ako to obedové menu vyzerá. My ho zdobíme a varíme rovnako ako a la carte, tie jedlá aj vyzerajú lepšie. Obedové menu pripravujeme čerstvé, všetko sa robí postupne, nepripravujeme to do veľkých hrncov vo veľkom.

Ale všetko sa dá. Ja chodím napríklad sama nakupovať, nonstop si hľadám dodávateľov, kde mi vyhovuje cena aj kvalita. Aj keď niekto povie, že z tržnice je všetko najlepšie, ja si to nemyslím. Ovocie a zeleninu nakupujem aj v obchode, keby som mala všetko kupovať len od trhovníkov, tak to nezaplatím a ani tá kvalita nie je vždy najlepšia. Spotrebujeme množstvo ocovia v limonádach či smoothie, ale veľa vecí berieme od lokálnych dodávateľov.

„Viac podobných článkov nájdeš na Kávičkári.sk„

Určite vám pomohlo aj príjemné prostredie alebo kuchyňa, však?

Kuchyňa nám veľmi pomohla, aj keď prostredie robí tiež veľmi veľa. Je to jeden z našich benefitov, že sa tu ľuďom páči, už len ten názov ich zaujme. Je to také domácke. Ale keď sme začali variť, prinieslo nám to veľa nových zákazníkov. Ja si myslím, že to funguje ako celok. Určite nám pomáha, že sme iní, že sa odlišujeme od ostatných prevádzok v meste.

Netreba sa báť, no na druhej strane musím povedať, že ja som mala chvalabohu k dispozícii dosť veľkú investíciu. Mala som šťastie, inak si to veľmi neviem predstaviť. Keď sa už človek rozhodne, určite sa to dá. Dnes majú ľudia radi miesta, ktoré sú nevšedné, ktoré nie sú úplne bežné. Teraz už ľudia chodia, ochutnávajú, dokonca začínajú byť možno aj trošku rozmaznaní. Ale tak to má byť, všetci sa spolu posúvame.

Čo dobré si hostia môžu dať, keď k vám zavítajú? Ktorú dobrotu z menu by ste im možno vy sama odporučili?

Ľudia u nás majú veľmi radi raňajkové menu, keďže to nie je u nás zvykom a ľudia tu ani nie sú naučení chodiť na raňajky von. Takže to veľmi privítali. Niekedy máme dokonca viac raňajok ako obedov, ľudia si na ne zvykli a cítia sa tu dobre. Takže by som určite odporučila vyskúšať u nás raňajky – máme sladké, zdravé raňajky – napríklad banánové lievance s lesným ovocím, ktoré sú výborné.

Alebo potom klasika – hlavne muži majú radi vajíčka, takže robíme hemendexy, plnené croissanty a pod. Robíme aj raňajky so sebou, aby si zákazníci mohli zobrať so sebou napríklad nejaký jogurt s müsli a ovocím alebo čerstvé smoothie. Ľudia sa už aj naučili, že sa tu zastavia cestou do práce a vezmú si niečo dobré so sebou.

Tak ako v každej dobrej rodinnej špajzi, nájdeme aj u vás domáce dobroty od miestnych dodávateľov. Čo napríklad nakupujete v lokálnych firmách?

Zo začiatku, keď sme aj predávali farmárske produkty, vyhľadala som si všetkých dodávateľov zo Slovenska, to je samozrejmé. A teraz sa v kuchyni snažíme nejako rozumne skĺbiť cenu a kvalitu. Snažíme sa napríklad brať produkty od neďalekej agrofarmy Červený kameň, máme tu v Trenčianskej Teplej rodinné mäsiarstvo, odkiaľ berieme mäso… Chvalabohu toho tu máme dosť – všetky bylinky a kvietky napríklad chodíme kupovať do ďalšej firmy v Trenčianskej Teplej. Samozrejme, nedá sa úplne všetko, ale snažíme sa brať čo najviac vecí od lokálnych dodávateľov.

Popíšte nám, z akého prostredia ste do gastronómie prišli Vy. Z toho, čo ste spomínali to vyzerá, že ste k nej mali pomerne ďaleko, aj keď fyzicky iba cez cestu…

Ja som ako študentka vždy pracovala v nejakej reštaurácii alebo kaviarni a vždy som k tomu mala blízko a veľmi ma to bavilo. No potom som išla študovať na vysokú školu reklamu a marketing, čomu som sa ďalej venovať nechcela, lebo som sa v tom akosi nenašla, a potom som pracovala na hypotekárnom oddelení v banke. Bolo to úplne iné prostredie. Tá myšlienka prišla, až keď som bola tehotná.

Lákalo Vás niečo trochu kreatívnejšie?

Áno, určite. Nemôžem povedať, že ma to v banke nebavilo, ale cítila som sa tam trochu stiesnená, zavretá, a ja mám rada ľudí. Veľmi ma bavilo, keď sme zariaďovali Špajzu, keď som hľadala dodávateľov, keď som hľadala inšpiráciu po rôznych kaviarňach…

Čo Vás Čarovná špajza za prvý rok a pol naučila o podnikaní či gastronómii?

Toho je tak strašne veľa. V prvom rade som myslím oveľa silnejšia osobnosť. Naučila som sa úplne inak komunikovať s ľuďmi a zistila som, že možno nie je všetko také ideálne a jednoduché, ako som si myslela. Nikdy som neriešila problémy takého charakteru, že som nevedela, čo bude zajtra. Myslím si, že keby som teraz zostala zrazu bez všetkého, asi by sa mi ľahšie stavalo späť na nohy ako v minulosti. Zistila som, o čom je podnikanie – keď mi veľa ľudí hovorilo, aké je to náročné, konečne som pochopila, že to je pravda. Život sa mi úplne zmenil, ale veľmi ma to baví.

Spomínali ste, že ste Špajzu začali pripravovať, keď mala dcérka len 8 mesiacov. Asi tu teda s vašou rodinou trávite celkom veľa času, však?

Všetok čas. Špajza je ako moje druhé dieťa. Ono to išlo tak ruka v ruke, mala som Laru, potom vlastne toto. Stále si to tu trochu „pipleme“, vždy je tu dosť vecí, ktoré chceme podoťahovať, na ktorých treba pracovať. V gastronómii je veľmi iné pracovať v obsluhe a riadiť prevádzku. Musela som sa naučiť veľa vecí. Milujem varenie, ale nemala som predstavu o tom, aké je to variť pre toľko ľudí, takže sa veľa učím od chlapcov v kuchyni.

Rada sa od nich aj inšpirujem, ja totiž nevarím podľa receptov, skôr si to skúšam sama. Keď sme otvorili Špajzu a nemali sme ešte pomocné sily, trávila som tiež veľa času v kuchyni, umývala som riady, chystala som raňajky. Naše kočky sú tu od 5 ráno, keď chystajú raňajky, takže som aj ja každé ráno vstávala a chodila všetko pripravovať. Teraz už máme tím kompletný a čokoľvek sa stane, vieme sa dopĺňať. Veľmi sa teším na to, keď už nebudem musieť riešiť toľko problémov a budem môcť ísť zasa do kuchne aspoň na 3 hodiny v týždni, mňa to veľmi baví.

Takže ste ten typ šéfky, ktorá nemá problém zaskočiť za kohokoľvek v podniku – upratať, naservírovať, navariť?

Určite áno. Ja práveže nie som úplne taký manažérsky typ, ja by som tu najradšej robila s nimi celý deň.

Všimli sme si, že okrem dobrej kávy ponúkate aj veľa slovenských vín.

Väčšinou máme slovenské, no je tam samozrejme aj niečo zo sveta – talianske prosecco a sú tam aj nejaké vína v bio kvalite. A snažíme sa to trošku obmieňať, lebo zákazníci chcú rôzne vína. Chceli by sme do ponuky doplniť aj alkohol, ale len nejaký kvalitný koňak, rum, možno jednu whisky. Nenájdete tu však úplne obyčajný alkohol, chceli by sme ponúkať len také delikatesy.

Ste otvorení aj cez víkend. Zvyknu k vám chodiť ľudia na raňajky aj vtedy?

Áno, v sobotu sme otvorení od ôsmej, v nedeľu od deviatej. Práve cez víkend si naši hostia raňajky veľmi obľúbili. Neviem, ako to je vo veľkých mestách, ale tu nikto nikdy nechodil na raňajky. Teraz sa ľudia naučili ísť cez víkend na raňajky do mesta aj s celou rodinou a nás to veľmi teší.

Plánujete do najbližšieho obdobia v podniku aj nejaké novinky, zmeny?

Stále sa chceme posúvať. Pripravujeme nové sezónne menu, nedávno sme zmenili kávu a začali sme čapovať pivo. A hlavne by sme sa chceli zamerať na rôzne sezónne akcie a podujatia. Minulý rok sme počas adventu varili punč vonku v kotlíku a každý týždeň tu hrala hudba, potom sme tu mali Valentínske soiré so 6-chodovým menu a chceli by sme začať robiť takýchto akcií viac. Prichystáme niečo na Halloween, advent, v októbri by sme chceli spraviť taký klavírny večer s nejakou dobrou večerou a možno ochutnávkou vína.

zdroj: kavickari,sk