Vydavateľstvo Taktik: Ich prvá kancelária mala 18 m2 a prvú učebnicu napísali na kolene

Pred­stavme si vy­da­va­teľ­stvo Tak­tik tak, ako vy­zerá dnes.

Mo­men­tálne pô­so­bíme na Slo­ven­sku, v Čes­kej re­pub­like a v Poľ­sku a v rámci týchto kra­jín za­mest­ná­vame viac ako 60 za­mest­nan­cov. Ročne pre­dáme cez 1 mi­lión pub­li­ká­cií a ob­ra­tovo sme za po­sledný rok nie­kde na úrovni 3,5 mi­li­óna eur (za celú sku­pinu), 1,3 mi­li­óna za Slo­ven­sko. Na Slovensku máme v portfóliu zhruba 150 ti­tu­lov, v Česku je to cez 200 ti­tu­lov.

Slovenský Taktik vznikol pred 11 rokmi, o rok na to sme otvorili pobočku v Čes­kej re­pub­like a poľ­skú fi­liálku roz­bie­hame asi posledné tri roky.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: Martin Krestián, Zajtrajšie noviny

Za vaším vznikom je zaujímavý príbeh, však?

Za­čí­nali sme ako star­tu­pový pro­jekt, aj keď pred 11 rokmi sa to ešte star­tup ne­vo­lalo. Boli sme piati ka­ma­ráti a bavila nás matematika. Zorganizovali sme vlastnú korešpondenčnú matematickú súťaž – úlohy sme rozposlali do škol, na konci roka sme ich po šty­roch ko­lách vy­hod­no­tili a po­slali im drobné vecné ceny. Keďže sme mali dobrú odozvu, rozhodli sme sa dať dokopy „ob­rov­ský ka­pi­tál“ 50 000 slo­ven­ských ko­rún a založiť prvú s.r.o.-čku. To sme boli práve po stred­nej škole.

Naj­pod­stat­nej­šie bolo, že sme mali kon­takt so škols­tvom a práve vtedy prišla veľká školská re­forma (2008), ktorá pod­statne zme­nila spô­sob vzde­lá­va­nia. V máji bola schválená a už v septembri sa muselo v školách učiť podľa no­vého vzde­lá­va­cieho prog­ramu – bolo jasné, že žia­kom budú chý­bať učeb­nice. Vtedy sme si pre­na­jali našu prvú kan­ce­lá­riu, ktorá mala 18 met­rov štvor­co­vých a celé leto sme tam my piati dá­vali do­kopy našu úplne prvú pub­li­ká­ciu, ktorá sa vo­lala Hravá ma­te­ma­tika 5. Celé leto sme strá­vili vymýšľaním príkladov, ktoré sme si navzájom krí­žovo opra­vo­vali, prvú grafiku sme pripravili celú vo worde (smiech) a z úspor vytlačili na­šich pr­vých 1000 ku­sov učebníc.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: Linda Prebreza

Ako ste naložili s hotovými učebnicami?

Zhruba 600 ku­sov učebníc sme ako vzorky rozposlali na základné školy. V tomto období sme pripravili aj našu prvú webstránku, úplne základný e-shop s možnosťou objednať jediný produkt.

Prvé dva týždne boli úplne bez odozvy. Nechceli sme však len čakať v kancelárii, a tak sme sa na feedback na naše učebnice vybehli opýtať priamo do škôl. Na naše po­ču­do­va­nie nám všade povedali, že Hravá matematika je per­fektná, vý­borne na­pí­saná, do­slova „hravá“ a s prí­kladmi zo ži­vota.

Po dvoch týžd­ňoch nám za­čalo chodiť toľko objednávok, že sme ne­stí­hali zdví­hať te­le­fóny. Bolo to ne­sku­točné. Ab­so­lútne sme na to ne­boli pri­pra­vení. Z tržby za prvé objednávky sme narýchlo urobili prvú dotlač, ale celá logistika bola stále na nás. Zhá­ňali sme si kra­bice po všet­kých zná­mych v ob­cho­doch a prvé ma­te­ma­tiky tak prišli do škôl napríklad v krabici od vysávača či televízora. Do­obeda sme rie­šili kli­ent­sky ser­vis, po­obede sme všetko balili a nosili na poštu.

V čom bola vaša učebnica iná v porovnaní s ostatnými?

Učebnice sme dali skon­tro­lo­vať našim známym pe­da­gó­gom. Tí sa na Hravú ma­te­ma­tiku po­zreli z po­treb­ného di­dak­tic­kého hľa­diska a keďže sme ško­lám ako úplne prví po­núkli pub­li­ká­ciu, ktorá bola v sú­lade s najnovším štát­nym vzde­lá­va­cím prog­ra­mom, z 50 000 pia­ta­kov v danom roku až 18 500 detí používalo práve našu učeb­nicu.

Keď sme vi­deli, aký úspech má naša ma­te­ma­tika pre piate roč­níky, ešte v tom roku sme stihli uro­biť Hravú ma­te­ma­tiku 6. S ňou sme prišli až na konci ok­tóbra, ale pracovali sme doslova v nonstop režime.  V tom období sme prijali prvú zamestnankyňu, administratívnu pracovníčku. Dnes pôsobí ako šéfredaktorka a vedie celé re­dakčné od­de­le­nie.

Prvý ka­pi­tál sme si ale ne­roz­de­lili me­dzi se­bou, ale in­ves­to­vali ho do budovania Taktiku. V ma­te­ma­tike sme do­kon­čili sé­riu 5. – 9. roč­ník, ne­skôr 1. – 4. roč­ník a tak ďa­lej. Dnes máme v portfóliu viac ako 150 titulov a predávame vyše mi­lión pub­li­ká­cií ročne.

V tom istom roku odišli traja spoločníci študovať do Prahy a tam sme založili druhú pobočku.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: Linda Prebreza

A čo poľská pobočka? Aj tu niekto z vás študoval?

V Poľ­sku neštudoval nikto a to je možno chyba (smiech). Ak by tam niekto z nás študoval a žil, možno by sme sa ľahšie dostali aj na tento trh. Momentálne fungujeme tak, že CEO pre Poľsko, obchodný partner Maroš Blahovec, trávi 2 dni v Prahe a 3 dni v Poľ­sku. Taktik totiž nefunguje ako klasický e-shop – z jedného distribučného skladu do viacerých krajín. My máme v kaž­dej z kra­jín, kde pô­so­bíme, sa­mos­tatnú re­dak­ciu a sklady, čiže 30 zamestnancov na Slovensku, 30 v Prahe a zhruba šiestich v poľskom Krakove.

A zrazu máte 10 ro­kov. Ste spokojný s tým, čo ste dosiahli?  

Jasné, mu­sím po­klo­pať. Dá sa však po­ve­dať, že na Slo­ven­sku nás naj­viac li­mi­tuje le­gis­la­tíva. Vo väčšine európskych krajín si školy vyberajú učebnice samy, čo však neplatí pre Slovensko, Maltu, Cyprus a Grécko, kde funguje uzavretý učebnicový trh a učebnice vyberá ministerstvo školstva. A to nás vlastne brzdí v roz­voji. Učitelia nemôžu bezplatne vybrať pre svojich žiakov učebnice, ktoré považujú za kvalitné. Musia sa spoľahnúť na tie, ktoré vyberie štát prostredníctvom verejného obstarávania. Mys­lím si, že skutočným úspechom nielen pre nás, ale aj konkurenčné vydavateľstvá, by bolo otvorenie učebnicového trhu a prenechanie možnosti voľby na školy, nie sedemčlennú komisiu ministerstva školstva.

Takže u nás fun­guje mo­del, kde určuje jedna komisia, že podľa tejto učeb­nice sa budú všetci učiť ma­te­ma­tiku, podľa tejto prí­ro­do­vedu?

Presne tak. Je to vyslovene zastaralý, centralistický model zabezpečovania, ktorý, ako som spomínal, fun­guje už len v troch ďalších európskych kra­ji­nách. Všade inde už pochopili, že učiteľ predsa vie najlepšie, ktorá učebnica bude pre jeho žiakov vhodná.

Pred­stavte si, že ste uči­teľ­kou slo­ven­činy a máte skvelý ná­pad, ako lep­šie vy­svet­liť svo­jim žia­kom ten pred­met. Mali by ste novú di­dak­tickú kon­cep­ciu a chceli by ste, aby sa do­stala k žia­kom po ce­lom Slo­ven­sku. Tak by ste na­pí­sali ru­ko­pis. No po­kiaľ ne­vyh­ráte ve­rejné ob­sta­rá­va­nie, tento ru­ko­pis by ste mohli odložiť do zá­suvky a učeb­nica by sa ni­kdy ne­dos­tala k de­ťom práve preto, že máme uzav­retý trh. Alebo sa mô­žete do­hod­núť s nami. My vašu učebnicu radi vydáme, ale na to, aby ju mohli školy po­u­ží­vať, by si ju museli normálne objednať bez nároku na štátny príspevok. A to je už sa­moz­rejme prob­lém, pre­tože nie každá škola, de­dina, rodina, má pe­niaze na to, aby si z vlast­ných zdro­jov za­pla­tila al­ter­na­tívne, ča­sto­krát možno lep­šie učeb­nice.

Ďal­ším prob­lé­mom uzav­re­tého trhu je, že vy­da­va­teľ­stvo, ktoré vy­hrá ve­rejné ob­sta­rá­va­nie, má zabezpečený odbyt na 5-10 rokov, podľa doby platnosti tzv. schvaľovacej doložky (dokladu o súlade so Štátnym vzdelávacím programom a o preplácaní učebnice). Nemusí sa báť, že zaj­tra príde iné vy­da­va­teľ­stvo, po­žiada o do­ložku a bude mu kon­ku­ro­vať. Na­prí­klad v Čes­kej re­pub­like stačí, že vy uro­bíte per­fektnú učeb­nicu, pred­lo­žíte ju štátu, ten po­tvr­dí súlad so vzde­lá­va­cím prog­ra­mom a o rok si ju školy môžu bezplatne objednať. My chceme, aby aj u nás vzni­kol podobný  kon­ku­renčný trh, ktorý prinesie konečnému spotrebiteľovi možnosť výberu.

Vy ako vy­da­va­teľ­stvo mô­žete aj ak­tívne niečo uro­biť, aby sa táto si­tu­ácia zme­nila?

Potrebu zmeny síce môžeme mediálne komunikovať, no žiaľ, odozva od mi­nis­ter­stva škols­tva za­tiaľ ne­pri­chá­dza. Ani v novej reforme školstva sa s ňou neráta. Na­priek tomu, že aj analytické inštitúcie upozorňujú na potrebu zmeny (dokument Zviazané učebnice In­šti­tútu vzde­lá­va­cej po­li­tiky), zmena sa nechystá. Mi­nis­ter­stvo síce ar­gu­men­tuje finančnou výhodnosťou tohto spôsobu obstarávania, ale trebárs náklad a distribúcia, ktorá sa u nás rieši prostredníctvom osobitného verejného obstarávania na akvizíciu distribútora, by pokojne mohla prejsť na náklady vydavateľstva tak, ako v Česku.

V Česku sa vám teda darí viac ako doma?

Áno, roz­hodne, keďže je tam učebnicová politika voľnejšia a učebnice si vyberajú priamo školy, nie štát.

A v Poľ­sku?

Mo­men­tálne sme tam len tri roky, takže sa len rozbiehame a snažíme aklimatizovať na ich trhu.

Chá­pem, ne­roz­prá­vajme sa však len o tom, čo vás brzdí, ale po­ve­dzme si niečo viac o tom, čo vás roz­víja.

Sme po­merne mladé vy­da­va­teľ­stvo a máme veľmi radi nové trendy. Preto sme si po­ve­dali, že vy­tvo­ríme per­fektnú in­te­rak­tívnu vý­učbu. Je to veľká pri­daná hod­nota vý­učby a mnohí pe­da­gó­go­via si ju po­chva­ľujú. Na interaktívnej ta­buli si pub­li­ká­cie ne­ve­dia len kla­sicky lis­to­vať, ale úlohy tu môžu priamo rie­šiť a kon­tro­lo­vať, prezerať videá, hrať krátke hry. Interaktivitu si jednoducho, bez nutnosti inštalácie nejakých programov, ot­vo­ríte rovno v pre­hlia­dači a máte dostupné publikácie priamo pred sebou.

Všetky vaše učeb­nice sú interaktívne?

Mo­men­tálne nie. Je tam pri­bližne 40 % na­šich pub­li­ká­cií, pre­tože je to po­merne zlo­žitý pro­ces. Keďže ne­pri­ná­šame len „lis­to­vačku“, ale ob­rov­ské množ­stvo do­pl­ňu­jú­cich úloh, to tempo je po­mal­šie. Napríklad k nášmu 200 stranovému šla­bi­káru máme pri­lo­že­ných ďal­ších 400 interaktívnych úloh.

Ako súvisí s Taktikom projekt Hravá škôlka?

To je náš sa­mos­tatný „pod­pro­jekt“. Keďže robíme pub­li­ká­cie pre materské školy, po­ve­dali sme si, že budeme prostredie materských škôl rozvíjať celkovo – nie „len“ kla­sic­kými hrač­kami, ale edu­ka­tív­nymi di­dak­tic­kými po­môc­kami. Projekt sme spustili pred tromi rokmi a funguje na samostatnej platforme oddelenej od našej ponuky pre ZŠ, aby sme sa aj našim najmenším zákazníkom mohli venovať čo najviac.

V roku 2016 ste ale na­hliadli aj do sveta be­let­rie, je to tak?

Keďže som mal pocit, že začínajúci slovenskí autori majú skutočne málo podpory a problémy presadiť sa na trhu, vymyslel som súťaž „Hľadá sa slo­ven­ský An­der­sen“. Hľadali sme teda autorov rozprávok a dostali viac než 150 rukopisov. Z nich vzišla séria publikácií venovaných deťom.  Per­fektne sa chy­tila na­prí­klad knižka Škria­tok v py­žamku plná edukačných rozprávok (nielen) pre ne­pos­lušné deti. Be­let­riu však stále be­rieme ako okra­jový segment, pre­tože sa pro­fi­lu­jeme hlavne ako od­borné vy­da­va­teľ­stvo. Organizovali sme aj súťaž „Hľadá sa slovenský Komenský“, v ktorej sme hľadali autorov edukačnej literatúry (publikácií pre deti so špecifickými potrebami, poruchami učenia a podobne). Tieto publikácie momentálne pripravujeme.

Keďže vaším primárnym segmentom je edukatívna tvorba, v čom ste v tomto odvetví lepší ako vaša kon­ku­ren­cia?

Mys­lím si, že máme mo­derné, at­rak­tívne pub­li­ká­cie, pre­ma­kanú in­te­rak­ti­vitu a ne­us­tále hľa­dáme nové kon­cepty, pri­čom kla­dieme dô­raz na to, aby boli stále hravé.

Pri­jí­mate pri­po­mienky aj od uči­te­ľov sa­mot­ných?

Áno, máme vo vy­da­va­teľ­stve takú fi­lo­zo­fiu, že ro­bíme učeb­nice “od uči­te­ľov pre uči­te­ľov”. Všetky pub­li­ká­cie kon­zul­tu­jeme s uči­teľmi z praxe zo zá­klad­ných škôl a aj s od­bor­níkmi na didaktiku z pe­da­go­gic­kých fa­kúlt.

A aké sú vaše plány do najb­liž­šej bu­dúc­nosti?

Roz­be­hnúť na­plno Poľ­sko. To je veľká vý­zva. Sme tam tri roky a kon­ku­ren­cia je ne­sku­točná. Na Slovensku sa naplno púšťame do publikácií pre stredné školy, neustále rozvíjame aj Hravú škôlku a aj tú by sme radi implementovali na český a poľský trh. Samozrejme, naďalej budeme ko­mu­ni­ko­vať sme­rom k ve­rej­nosti po­trebu ot­vo­re­nia učeb­ni­co­vého trhu, aby sme sa v legislatíve po­su­nuli k zvyšku Európy.

V prípade, že sa otvorí učebnicový trh, nebojíte sa konkurencie?

Som si plne ve­domý toho, že ak sa trh ot­vorí, zvýši sa po­čet vy­da­va­te­ľov, pre­tože aj za­hra­ničné vy­da­va­teľ­stvá za­čnú mať o Slovensko záujem, aj keď teraz na nás hľadia skepticky. Beriem to však ako výzvu. A hlavne to bude férový boj. Sme pripravení bo­jo­vať o pria­zeň uči­teľa, a to hlavne kvalitou našich pomôcok.