Ľudí učí myslieť kriticky. Pred voľbami je to nevyhnutné, tvrdí šikovná Slovenka

  • Baška Rusiňáková študovala v Dánsku a USA, rozhodla sa však vrátiť na Slovensko
  • Vidí tu veľa možností ovplyvniť dianie a veľa priestoru, kde sa dajú zlepšovať veci
  • Stojí za vzdelávacím projektom OpenLab, v ktorom prepájajú študentov IT s praxou a nedávno rozbehla podujatia kritického myslenia Pohni hlavou
  • Kritizovali ich za spoluprácu s Esetom, spolupráca s firmami je však podľa Bašky nevyhnutná a na realizáciu projektu nemajú žiaden vplyv
 srcset
Barbora Rusiňáková/codnes.sk
  • Baška Rusiňáková študovala v Dánsku a USA, rozhodla sa však vrátiť na Slovensko
  • Vidí tu veľa možností ovplyvniť dianie a veľa priestoru, kde sa dajú zlepšovať veci
  • Stojí za vzdelávacím projektom OpenLab, v ktorom prepájajú študentov IT s praxou a nedávno rozbehla podujatia kritického myslenia Pohni hlavou
  • Kritizovali ich za spoluprácu s Esetom, spolupráca s firmami je však podľa Bašky nevyhnutná a na realizáciu projektu nemajú žiaden vplyv

Kde vznikla prvotná myšlienka k vzniku Pohni hlavou?

S kamarátom Michalom Švihrom, s ktorým som spolupracovala ešte v SAPIE (Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku), sme viackrát rozmýšľali, čo vieme spraviť, aby sme dokázali pozitívne ovplyvniť našu spoločenskú scénu. Tým, že Michal založil Tootoot.fm (pozn. redakcie, online ticketingová platforma pre kultúrne podujatia) a spolupracuje s miestnymi kreatívnymi centrami, tak sme si povedali, že skúsime do týchto centier priniesť humor, ktorý by mal aj hlbšie posolstvo.

Do toho sme zapojili standupistu Tomáša Hudáka a vzniklo Pohni hlavou, zábavno-diskusné predstavenia na tému kritického myslenia. Postupne sme však upustili od toho, aby sa uskutočnilo v miestnych kreatívnych centrách. Panuje tam už istá „bublina“ – chodia tam ľudia, ktorí to kreatívne myslenie viac majú ako nemajú. Preto sme si povedali, že pôjdeme do tradičného prostredia, a to do miestnych kultúrnych domov. Dúfame tak, že oslovíme ľudí, ktorí kriticky myslia viac i menej a zároveň ľudí, ktorí prídu za zábavou a odídu s nejakou hlbšou myšlienkou.

Spomenula si Tomáša Hudáka, počas večera však vystúpia aj iní standupisti a ďalší hostia. Ako ste postupovali pri ich výbere?

Tomáš Hudák oslovil svojho standupového kolegu Jakuba Gulíka. Tvoria takú dobrú dvojku, vyhovujú si typom humoru a zároveň sú aj dobrí kamaráti. Taktiež oslovil publicistu Sama Marca ako človeka, ktorý to dokáže moderátorsky viesť. Potom sme hľadali odborníkov na kritické myslenie a narazili sme na Veroniku Klindovú, zakladateľku iniciatívy #somtu, Jakuba Godu, ktorý sa infiltroval do Hlavných správ a Jána Markoša, ktorý nedávno vydal knižku o kritickom myslení. A aby to bolo pre ľudí zaujímavé a pomohlo nám dostať predstavenie do ich pozornosti, máme v každom predstavení aj známu osobnosť. Napríklad v Svidníku a Stropkove to bola Katka Koščová, zapojil sa tiež Juraj Bača, Sajfa, Juraj Šoko Tabaček, Vec, Opak, Martin Husovský či Julka Rázusová.

zdroj: codnes.sk

Vo výbere miest ste sa neobmedzili iba na Bratislavu, Košice či Banskú Bystricu, ale zamierili ste aj do menších, čím sa snažíte zasiahnuť čo najviac ľudí. Koľko miest plánujete počas turné navštíviť?

Máme naplánovaných 10. Ich výberu predchádzala analýza, v ktorej sme si spravili prieskum preferencií, čo sa týka populistických a extrémistických názorov, na základe čoho nám vznikla vzorka miest, kde by sme mali alebo chceli ísť. Zároveň sme v Košiciach v spolupráci s košickou župou pripravili predstavenie pre stredné školy. Župa oslovila všetky svoje stredné školy a tretiaci a štvrtáci budú mať toto predstavenie počas vyučovania. K zvyšným mestám patrí Svidník, Stropkov, Prešov, Zvolen, Brezno, Banská Bystrica, Topoľčany, Prievidza a Nitra.

Je nejaký konkrétny event alebo projekt, ktorým ste sa pri vzniku projektu nechali inšpirovať?

Úplne za začiatku to bol Maroš Hečko, ktorý stojí za filmom Amnestie a Velvet talkshow. Rovnako ako my diskusnou formou cestuje po Slovensku a otvára témy Nežnej revolúcie s mladou generáciou. Na základe tohto konceptu sme zistili, že čo sa týka finančných zdrojov a prostriedkov, je náš projekt reálny a rovnako sa to týkalo aj času. Je na neho dobrá odozva od miest, ktoré väčšinou pomôžu nejakým zvýhodneným prenájmom kultúrneho domu. My sme navyše pridali element zábavy – je to standup, na čo dnes dobre reagujú mladí ľudia vo veku 18 až 30 rokov, čo je naša primárna cieľová skupina.

Na deti na základných školách teda nesmerujete?

To skôr nie. Do humoru sa snažíme infiltrovať veľmi silné odkazy, a teda chceme, aby ľudia dokázali s tou informáciou pracovať nielen na tom predstavení, ale aj keď z neho odídu.

Koľko ľudí príde v priemere na event?

Zatiaľ sme mali predstavenia vo Svidníku, Stropkove, Topoľčanoch, Prievidzi a na strednom Slovensku. Kapacita kultúrnych domov je okolo 250 až 350 miest, mali sme už aj úplne plné predstavenia. Ak by sa nám podarilo naplniť aj zvyšné, bolo by to fantastické.

Plánujete po absolvovaní turné aj jeho druhé kolo?

Rozprávame sa už s viacerými organizáciami a inštitúciami, ktoré riešia kritické myslenie a iné spoločensky dôležité témy. Spolu s Velvet talkshow a Divadlom na peróne, ktoré má tiež predstavenie zamerané na spoločenské témy, riešime, že by sme mohli byť istý „balíček“ pre školy, ktorý by obsahoval tému revolúcie, druhej svetovej vojny či kritického myslenia dokopy.

Cez tieto subjekty by sme vedeli osloviť školy a poskytnúť im kvalitný obsah. Komunikujeme aj so Slovenskou debatnou asociáciou, keďže kritické myslenie je jedna z ich hlavných tém. Radi by sme pokračovali, mali z toho dlhodobý koncept, ktorý by túto tému stále prinášal a riešil.

Čo teda počas jedného večeru Pohni hlavou návštevníci zažijú?

Každé predstavenie má standupovú časť, ktorá je viacmenej dohodnutá medzi Tomášom a Jakubom, samozrejme s obmenami a improvizáciou. Diskusnú časť moderuje Samo Marec, ktorý má pri sebe vždy jedného z odborníkov. Tí si pripravia témy, či ukážky, ktoré chcú použiť. Vtipné príbehy, v ktorých sa ukáže, že kvôli nedostatku kritického myslenia sa stalo to a to. Diskusia má tiež už nejakú nastavenú kostru a standupisti do nej vstupujú spontánne. V každom prestavení sa mení časť s miestnym hosťom. Katka Koščová napríklad zaspievala, ale počas predstavenia sa diskutovalo aj priamo s ňou. Napríklad kedy sa ako umelkyňa stretáva so situáciami, v ktorých je potrebné chápať a navnímať kritické myslenie.

V decembri ste ešte pred začiatkom turné zorganizovali pilotné predstavenie, ako vám pomohlo?

Pilot bol iba pre pozvaných hostí a pozvali sme všetkých, ktorí nám pomohli tento projekt zrealizovať. Od sponzorov cez všetkých, ktorí nám dali nejakú radu. Myslím, že tá odozva bola dobrá, ale tiež nám zúčastnení dali konkrétne návrhy, čo by mohlo byť inak. Vďaka tomu sme predstavenie posunuli na vyššiu „latku“, aby bolo vhodné nielen pre bratislavské publikum, ale aj pre regióny.

Musíš byť ako organizátorka prítomná na každom predstavení?

Nemusím. Máme veľmi šikovnú produkčnú, ktorá zabezpečuje, aby všetci sedeli v aute, keď treba, aby sa technicky pokrylo, čo je potrebné. Ja som sa zúčastnila prvých dvoch predstavení a plánujem ísť na posledné dve.

zdroj: codnes.sk

Na sociálnych sieťach ste pomerne aktívni, vyskytla sa však na nich smerom na vašu osobu aj kritika. Prepájali vás buď s opozíciou, keď hovoríte o téme kritického myslenia alebo s Esetom, jedným z vašich hlavných partnerov. Ako sa k tomu staviate?

Projekt je neziskový a apolitický, zakladateľmi sú štyria ľudia – Michal Švihra, Tomáš Hudák, Danka Grečnerová (zakladateľka tootoot.fm a PR agentúry House of Ukulele) a ja, ktorí sme to celé dali dokopy. To, že máme zdroje od firiem, je pre takýto typ projektu nevyhnutné. Oslovili sme neskutočné ich množstvo a jedným z nich bol práve Eset. Je to taká istá firma ako ďalších päť až desať, ktoré nás tiež podporili. Na realizáciu projektu nemajú žiaden dosah, ale robia to na základe zmysluplnosti, ktorú v projekte vidia, z čoho som veľmi rada.

Druhá vec, ktorá nás trošku očierňuje, je práve to, že kritické myslenie sa stalo takým „buzzwordom“, ktorým sa mnoho iniciatív oháňa. Väčšinou sú to také, ktoré vznikli v neziskovom svete alebo majú mierne opozičný charakter. S tým sa však nedá nič robiť. Môžeme sa snažiť o maximálnu transparentnosť a objektivitu v rámci toho, čo robíme.

Myslíš si, že niekto môže povedať, že ľuďom istý názor vnucujete?

Nehovoríme ľuďom, čo si myslieť, ale ukazujeme nástroje a pohľady na to, ako myslieť. To je pre nás kľúčové. Neriešime, čo si kto má myslieť, ale ako sa má nad tou vecou zamyslieť. Vyhýbame sa tiež politickým témam, fóriky a srandy na tému politiky v predstaveniach nie sú. Nechceme si z nej robiť srandu, nechceme ju zaťahovať a vyslovene nám ide o ukázanie spôsobov, ako človek môže myslieť viac kriticky. Mnoho z príkladov sú príklady samotného Tomáša Hudáka, keď ukáže situácie, kedy on nemyslel kriticky. Ideme sa pozrieť na tému kritického myslenia z nadhľadu tak, aby si našiel každý v tom to svoje.

Neopakujú sa teda pravidelne témy ako lekárske nezmysly, prírodné katastrofy a skôr je to z osobnej skúsenosti vystupujúcich?

Témy tam samozrejme sú a veľmi vďačnou je zdravotníctvo. Napríklad antivax, o čom sa dá rozprávať faktograficky, ale aj útočne odsudzovaním tejto komunity. To robiť nechceme. Chceme sa skôr pozerať cez fakty, ako cez nejaké názorové vyhrotené vyjadrenia, ktoré kolujú po internete.

Vstup na predstavenia je zadarmo, možný je však dobrovoľný príspevok. Rátate aj s financiami z týchto zdrojov?

Vstup je zadarmo, ak budú chcieť diváci prispieť, môžu. Nie je to však niečo, čo očakávame. Podarilo sa nám nájsť zdroje, aby sme vedeli týchto 10 predstavení zrealizovať. Budeme však radi, ak sa ľudia rozhodnú prispieť, čo môžu aj v online kampani na našej stránke.

Ty stojíš aj za projektom Openlab, ktorý má teraz približne sto študentov v 7 OpenLaboch na 3 školách v 3 mestách, je to tak?

Áno, vznikli sme v septembri 2018. Na začiatku bolo v projekte 20 študentov a odvtedy sme sa dosť rozrástli. Teraz nás je už 99, keďže od 1. februára sme otvorili ďalší OpenLab zameraný na IoT (Internet of Things) s 12 študentami. Darí sa nám celkom dobre, je to zaujímavý projekt, o ktoré majú stredné školy aj študenti záujem. Prinášame odborníkov z praxe, aby učili najnovšie technológie na školách. Zároveň ide o moderný spôsob učenia, nie je to len o tých technológiách, ale aj o tom, akým spôsobom učíme.

Študenti majú veľa slobody, voľnosti, veľa však aj zodpovednosti a je tam veľký dôraz na samoštúdium. Pracujú na reálnych projektoch, očakáva sa od nich, že si budú navzájom pomáhať. Neznámkujeme, ale študenti sa navzájom hodnotia. LabMastri im dávajú „one to one feedback“, ako sa posunuli. Celý spôsob vzdelávania je atraktívny aj pre školy, aj keď chvíľu trvá, kým škola navníma hodnotu tohto prístupu, keďže nie je zatiaľ bežný.

zdroj: Barbora Rusiňáková, Openlab

Plánujete ešte nejaké novinky?

Áno, momentálne rozbiehame novú aktivitu, ktorá súvisí s tým, že sto študentov, ktorých máme, si bude v lete hľadať brigády. Mnohí z nich skončia vo fastfoodoch a podobných zariadeniach. My by sme však chceli študentom pomôcť dostať sa do firiem, kde by zužitkovali to, čo sa naučili počas roka z IT sveta. Oslovujeme tak firmy, ktoré by im ponúkli hodnotné stáže. Firmy, ktoré sa zapoja, alokujú mentora, ktorý sa bude študentom venovať. Možno potom z týchto firiem vzniknú i dlhodobejší partneri pre OpenLab alebo priamo študentov.

Projekt rozvíja digitálne zručnosti či soft skills. Prečo sa chcú podľa teba študenti venovať IT technológiám, sú hnaní ich rozvojom či prevažuje peňažný aspekt?

Openlaby sú na školách, ktoré sú zamerané na IT. V Bratislave SPŠE na Hálovej 16 v Bratislave, v Kysuckom Novom Meste máme SPŠ IT, v Košiciach je to SOŠ Ostrovského 1. Pracujeme so študentami, ktorí majú už záujem o IT. Z nich ešte vyberáme tých, ktorí javia známky prístupu, ktorí chceme rozvíjať. A to, že sú aktívni, majú internú motiváciu, na ktorej chceme stavať ďalej a láka ich možnosť rozvíjať sa. Patrí k nim určite nespočetné množstvo príležitostí a rýchlosť, ktorá je v IT svete a dnes už určuje aj rýchlosť spoločnosti. Študenti trávia veľa času s mobilom, v ktorom majú nespočetne veľa aplikácií. Takýmto spôsobom sa im svet dosť zrýchlil aj otvoril. Hľadáme motivovaných študentov, ktorí sa chcú rozvíjať, vytvoriť prvú aplikáciu či hru, ukázať ju doma, skúsiť pracovať v tíme, robiť extra veci, ktoré možno tradičný školský systém neponúka.

A teda ten trh práce?

Možno to nie je to najvplyvnejšie, ale určite hrá úlohu aj situácia na trhu, kedy sú si študenti vedomí nadpriemerného platového ohodnotenia. Láka ich aj kultúra startupov a technologických firiem, kde majú veľa voľnosti, môžu pracovať z domu, majú neformálne prostredie, ktoré je pre nich veľmi atraktívne. Boli sme sa s nimi pozrieť v Sygicu a Pixel Federation a v ďalších firmách, kde mohli sami vidieť atmosféru, ktorá tam vládne.

zdroj: Barbora Rusiňáková, Openlab

Ty si príklad úspešnej navrátilkyne, študovala si v Dánsku i USA, čo ťa priviedlo domov?

Vôbec neľutujem, že som sa vrátila. V zahraničí som bola vyše päť rokov a Slovensko som sledovala cez príbehy jednotlivcov. Napríklad Zuzky Vargovej, ktorá bola v Prezidentskom paláci a spolu s ďalšími mi ukázala, že i doma sa dajú robiť zaujímavé veci. Som pozitívne prekvapená, koľko ľudí sa vracia naspäť.

Čo teda Slovensko oproti zahraničiu ponúka?

Sme malá krajina a je tu veľa možností ovplyvniť dianie, veľa priestoru, kde sa dajú zlepšovať veci. Ja ako jednotlivec si neviem predstaviť, že by som v Dánsku alebo v USA dnes spolupracovala so CEOs IT firiem či mala by som možnosť priniesť predstavenie pre 3-tisíc ľudí. Dosah na Slovensku môže byť obrovský a ja sa to snažím využívať. Dá sa tu tiež učiť od organizácií a ľudí, ktorí na Slovensku robia pozitívny dopad už dlhšie, aby to čo robíme, malo zmysel a dlhodobý udržateľný model. Ako budovať prospešné projekty v neziskovom sektore dlhodobo je témou pre mňa a mnohých, ktorí sa v neziskovom svete pohybujú.

 

Najnovšie video