Majú sa slovenskí študenti zo zahraničia prečo vracať domov?

  • Čoraz viac Slovákov odchádza študovať do zahraničia. Koľko z nich sa však vráti? Majú na to vôbec dôvod alebo vytvorené podmienky?
studenti colaz
  • Čoraz viac Slovákov odchádza študovať do zahraničia. Koľko z nich sa však vráti? Majú na to vôbec dôvod alebo vytvorené podmienky?

Dôvody na odchod sú väčšinou jednoznačné. Vyššia kvalita štúdia, lepšie hodnotené školy, vybavenejšie študijné zariadenia, vyššie šance na neskoršie zamestnanie s lepším ohodnotením či osamostatnenie v cudzom a zaujímavom prostredí. S návratom je to už trochu komplikovanejšie. Väčšinou nás domov ťahá rodina, priatelia alebo jednoducho ten pocit domova, ktorý je vonku ťažko nahraditeľný. Čo sa však týka profesionálnej stránky, dôvodov na návrat je už pomenej.

Aj keď máme našu rodnú hrudu radi, nemôžeme popierať, že sa na nej nájde kopa nedostatkov. Keď sa po úspešne dokončenom štúdiu vonku samých seba pýtame, či sa vrátiť, alebo či ostať za hranicami, väčšinou nami lomcujú dva protichodné impulzy: Vrátiť sa a pokúsiť sa situáciu zlepšiť, aj za cenu, že pocit zadosťučinenia sa nedostaví hneď? Alebo ostať tam, kde sme lepšie zaplatení, kde veci fungujú efektívnejšie, kde nás každý deň nedeprimuje fakt, že je to u nás doma ešte v toľkých veciach tak veľmi pozadu…?

7712653944_b873204d75_h

foto: flickr/János Korom Dr.

Prvá možnosť síce znie šľachetne, no z dobrého pocitu sa žiť nedá. Aj preto väčšina ľudí študujúcich v zahraničí, s ktorými sme sa v StartItUp rozprávali, plánuje najskôr pobudnúť vonku, dosiahnuť úspech v odvetviach, ktoré u nás majú v porovnaní len minimálnu podporu a následne, keď už budú mať Slovensku čo ponúknuť, seriózne uvažovať nad návratom.

Väčšina z nich zároveň rozmýšľa nad podporovaním rôznych slovenských rozvojových iniciatív, študentov, výskumu, moderného vzdelania, alebo jednoducho funkčného štátu, za ktorý by sme sa nemuseli hanbiť. Ďalej sa častokrát priznali, že by pre návrat potrebovali konkrétnu pracovnú ponuku, ktorá by stála za to. Či ju však aj dostanú, je otázne. Nie vždy je ich expertíza zárukou domáceho ocenenia.

image

foto: ctv news

Najviac z našich „detí“ dnes odchádza za štúdiom do susedného Česka, čoraz viac ich však študuje aj v Anglicku. Česko sa neskôr mnohokrát vďaka blízkosti a minimálnej jazykovej bariére stáva ich domovom, zatiaľ čo absolventi vzdialenejších vysokých škôl sa s prestížnym diplomom vo vrecku o prácu uchádzajú tam, kde ju vedia patrične ohodnotiť.

Na Slovensku sú nástupné platy nielenže nízke, no mnohokrát sa zahraniční absolventi stretávajú s minimom pochopenia svojich potenciálnych zamestnávateľov. To, že absolvent práve strávil roky na prestížnej výške so skvelým ohodnotením a musel si svoj titul poctivo oddrieť, im nie je o nič viac platné, ako skúsenosti niekoho, kto štúdium otáznej kvality absolvoval len s vidinou titulu na jeho konci.

Tým samozrejme nechceme tvrdiť, že na Slovensku nie sú snaživí a ambiciózni študenti a že všetky naše univerzity sú otáznej kvality, no je veľký rozdiel medzi priemernou snahou niekoho, kto sa už od gymnázia uchádza o miesto na dobrej zahraničnej univerzite a štúdium absolvoval so všetkými výzvami, ktoré k nemu patria, a priemernou snahou slovenského študenta, ktorého najväčšou vynaloženou námahou pre štúdium bolo pravidelné dochádzanie z rodného mesta na miesto štúdia a vybavenie lístka zadarmo.

14916558069_d0799651f2_k
foto: Flickr/smuconlaw

Treba uznať, že zahraniční študenti pre svoj titul vynakladajú nadpriemernú snahu a ak sa po tom všetkom rozhodnú vrátiť domov, treba ich za tento krok patrične oceniť. Okrem jazykovej bariéry si musia častokrát vybavovať štipendiá, pôžičky, prácu, zdokonaľovať zahraničný jazyk či jednoducho investovať do života a štúdia v zahraničí viac než ich spolužiaci z domova vo viere, že sa im to jedného dňa vráti.

Prednedávnom sme na túto nôtu dostali podnet od čitateľky, ktorá sa ako študentka zahraničnej univerzity na Slovensku uchádzala o stáž – s tým, že sa po štúdiu na Slovensko chce aj vrátiť a odovzdať svoje skúsenosti s cieľom našu krajinu vylepšiť. Pri pohovoroch na letné stáže sa stretla s prístupom, ktorý jej dal jasne najavo, že nič neznamená a že jej zahraničné a jazykové skúsenosti jej vôbec nepomôžu – aj keď je vďaka nim zaujímavejší kandidát než jej rovesníci študujúci na Slovensku.

Dokonca sa zamestnávateľ otvorene spýtal, prečo sa na Slovensko vôbec vracia, keď sa jej v zahraničí očividne tak darí. Jej druhá skúsenosť si vyžadovala kontaktovať CEO známej slovenskej spoločnosti, aby (inému) potenciálnemu zamestnávateľovi dokázala svoju priebojnosť. Okrem toho, že sa ju tento CEO snažil zlákať do svojej firmy namiesto tej, z ktorej ho kontaktovala, jej ešte dal vedieť, že by od nej rád prijal pozvanie na víno. On od nej. Profesionalita ako má byť.

The-Social-Introvert-Surviving-the-Job-Interview_SOURCE_stocksy

foto: quietrev

Študentka sa v tomto bode prestala zamýšľať nad tým, prečo sa domov vracia tak málo ľudí. Ak je jedinou odozvou nadpriemernej snahy hádzanie polien pod nohy, netreba sa ničomu čudovať. Pritom ide o ľudí, ktorí na sebe aktívne pracujú, popri štúdiu sú často zamestnaní, aby si ho vôbec mohli dovoliť a počas letných prázdnin (márne) dúfajú, že im niekto poskytne priestor na zbieranie nielen teoretických, ale aj cenných praktických skúsenosti. Bez nich si neskôr na pracovnom trhu ani len neškrtnú, no kde začať, keď sa im doma takto dvere zabúchajú pred nosom?

Našťastie existujú aj ľudia a organizácie, ktoré sa momentálny stav pokúšajú zmeniť. Napríklad organizácia LEAF, ktorej cieľom je vychovať generáciu schopnú túto krajinu posunúť tým správnym cieľom, štúdium v zahraničí vyslovene podporuje. Viacerí jej predstavitelia sú absolventmi zahraničných škôl.

Študentom vonku napríklad ponúkajú niekoľkotisícové štipendiá na podporu ich štúdia a jednou z ďalších iniciatív, ktoré vyvíjajú v prospech návratnosti našich diplomovaných krajanov, je spájanie záujemcov so spoločnosťami, ktoré stáže a prácu ponúkajú. Momentálne medzi ne patria napríklad aj Aeromobil či Sygic a mnoho ďalších.

V rámci Slovak Professionals Abroad si vedia záujemci nájsť nielen stáž, ale aj stálu funkciu – je to teda iniciatíva jasne zameraná práve na takých ľudí, ktorí majú seriózny záujem o návrat na Slovensko. Od kandidátov žiadajú nasledovné: „Charakternosť, excelentné študijné či pracovné výsledky, podnikavé líderstvo, ako i angažovanosť pri zlepšovaní svojho okolia nad rámec bežných očakávaní.“ Okrem samotnej práce LEAF sľubuje aj teambuildingové a rozvojové aktivity, ktoré majú prítomných motivovať a podnecovať k činnostiam prospešných nielen pre nich samých, ale aj pre celkovú komunitu.

 

Screen Shot 2016-05-30 at 19.07.46

 

Je to vskutku zaujímavá a sľubná iniciatíva, len škoda, že jej podobných nie je na Slovensku viac. Oveľa častejšie sa naopak stretávame s prístupom, ktorý kvalitné absolvované štúdium v zahraničí buď patrične neoceňuje, alebo vôbec neberie do úvahy. Čo je škoda. Najčastejšie sa to však týka krajín vzdialenejších ako Česko, keďže tituly z tadiaľ slovenskí zamestnávatelia bez problémov uznáva a považuje prakticky za rovnocenné.

Nad niektorými „exotickejšími“ však občas krútia nosom, akoby si s ním nevedeli rady. Poprípade použijú čarovný výraz: Príliš kvalifikovaný. Nuž, čo už je jasnejším signálom toho, že treba vziať nohy na plecia a pobrať sa kade ľahšie?

MK-BY400_BLUEBO_P_20121031192417
foto: wsj.com

Ďalším zaujímavým projektom bola nedávna grantová podpora  Ministerstva školstva, ktoré 10-15 študentom v zahraničí v rámci grantu ročne rozdelí sumu približne 40,000 €. Na oplátku sa však po ukončení štúdia mali upísať na tri roky práce vo verejnej správe. Odhliadnuc od toho, že finančná suma je pri počte ľudí dosť malá a pri rozdelení na počet študentov v žiadnom prípade nedokáže pokryť ich ročné náklady v krajinách s top svetovými univerzitami, sú tri roky celkom dlhá doba.

Preto je fajn si pred podaním podobnej prihlášky poriadne rozmyslieť, či by študenta náplň podobnej práce bavila. Vycúvať z ponuky po získaní finančnej podpory sa totiž už nedá. Nápad to však rozhodne nie je zlý. Bolo by fajn, keby sa jeho rozpočet zvýšil a ponuky práce po škole rozšírili na viacero štátnych inštitúcií, poprípade partnerských súkromných firiem, ktorých zákazky štátu prospievajú. Dátum prihlásenia na tento konkrétny grant už vypršal, tu je však zoznam momentálne dostupných grantov.

Každého, kto sa napriek lepším podmienkam v zahraničí rozhodne vrátiť domov a zveľaďovať našu krajinu, by sme za toto rozhodnutie mali patrične oceniť. Inak sa skutočne môže stať, že motivácia na návrat nebude žiadna, čo spolu so zajačími úmyslami mnohých domáco vzdelaných profesionálov prispeje len k tomu, že tu ostanú len tí priemerní. A tak sa ďaleko skutočne nedostaneme.

Screen Shot 2016-05-30 at 21.06.51

foto: career pro

zdroj titulnej fotografie: 99 interns/flickr,::Lenz

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech