Majú sa slo­ven­skí štu­den­ti zo zahra­ni­čia pre­čo vra­cať domov?

Alexandra Dulaková / 1. júna 2016 / Lifehacking

Čoraz viac Slo­vá­kov odchá­dza štu­do­vať do zahra­ni­čia. Koľ­ko z nich sa však vrá­ti? Majú na to vôbec dôvod ale­bo vytvo­re­né pod­mien­ky?

Dôvo­dy na odchod sú väč­ši­nou jed­no­znač­né. Vyš­šia kva­li­ta štú­dia, lep­šie hod­no­te­né ško­ly, vyba­ve­nej­šie štu­dij­né zaria­de­nia, vyš­šie šan­ce na neskor­šie zamest­na­nie s lep­ším ohod­no­te­ním či osa­mos­tat­ne­nie v cudzom a zau­jí­ma­vom pro­stre­dí. S návra­tom je to už tro­chu kom­pli­ko­va­nej­šie. Väč­ši­nou nás domov ťahá rodi­na, pria­te­lia ale­bo jed­no­du­cho ten pocit domo­va, kto­rý je von­ku ťaž­ko nahra­di­teľ­ný. Čo sa však týka pro­fe­si­onál­nej strán­ky, dôvo­dov na návrat je už pome­nej.

Aj keď máme našu rod­nú hru­du radi, nemô­že­me popie­rať, že sa na nej náj­de kopa nedos­tat­kov. Keď sa po úspeš­ne dokon­če­nom štú­diu von­ku samých seba pýta­me, či sa vrá­tiť, ale­bo či ostať za hra­ni­ca­mi, väč­ši­nou nami lom­cu­jú dva pro­ti­chod­né impul­zy: Vrá­tiť sa a pokú­siť sa situ­áciu zlep­šiť, aj za cenu, že pocit zados­ťu­či­ne­nia sa nedo­sta­ví hneď? Ale­bo ostať tam, kde sme lep­šie zapla­te­ní, kde veci fun­gu­jú efek­tív­nej­šie, kde nás kaž­dý deň nedep­ri­mu­je fakt, že je to u nás doma ešte v toľ­kých veciach tak veľ­mi poza­du…?

7712653944_b873204d75_h

foto: flickr/János Korom Dr.

Prvá mož­nosť síce znie šľa­chet­ne, no z dob­ré­ho poci­tu sa žiť nedá. Aj pre­to väč­ši­na ľudí štu­du­jú­cich v zahra­ni­čí, s kto­rý­mi sme sa v Star­tI­tUp roz­prá­va­li, plá­nu­je naj­skôr pobud­núť von­ku, dosiah­nuť úspech v odvet­viach, kto­ré u nás majú v porov­na­ní len mini­mál­nu pod­po­ru a násled­ne, keď už budú mať Slo­ven­sku čo ponúk­nuť, seri­óz­ne uva­žo­vať nad návra­tom.

Väč­ši­na z nich záro­veň roz­mýš­ľa nad pod­po­ro­va­ním rôz­nych slo­ven­ských roz­vo­jo­vých ini­cia­tív, štu­den­tov, výsku­mu, moder­né­ho vzde­la­nia, ale­bo jed­no­du­cho funkč­né­ho štá­tu, za kto­rý by sme sa nemu­se­li han­biť. Ďalej sa často­krát pri­zna­li, že by pre návrat potre­bo­va­li kon­krét­nu pra­cov­nú ponu­ku, kto­rá by stá­la za to. Či ju však aj dosta­nú, je otáz­ne. Nie vždy je ich exper­tí­za záru­kou domá­ce­ho oce­ne­nia.

image

foto: ctv news

Naj­viac z našich „detí” dnes odchá­dza za štú­di­om do sused­né­ho Čes­ka, čoraz viac ich však štu­du­je aj v Anglic­ku. Čes­ko sa neskôr mno­ho­krát vďa­ka blíz­kos­ti a mini­mál­nej jazy­ko­vej bari­é­re stá­va ich domo­vom, zatiaľ čo absol­ven­ti vzdia­le­nej­ších vyso­kých škôl sa s pre­stíž­nym dip­lo­mom vo vrec­ku o prá­cu uchá­dza­jú tam, kde ju vedia pat­rič­ne ohod­no­tiť.

Na Slo­ven­sku sú nástup­né pla­ty nie­len­že níz­ke, no mno­ho­krát sa zahra­nič­ní absol­ven­ti stre­tá­va­jú s mini­mom pocho­pe­nia svo­jich poten­ciál­nych zamest­ná­va­te­ľov. To, že absol­vent prá­ve strá­vil roky na pre­stíž­nej výš­ke so skve­lým ohod­no­te­ním a musel si svoj titul poc­ti­vo oddrieť, im nie je o nič viac plat­né, ako skú­se­nos­ti nie­ko­ho, kto štú­dium otáz­nej kva­li­ty absol­vo­val len s vidi­nou titu­lu na jeho kon­ci.

Tým samoz­rej­me nech­ce­me tvr­diť, že na Slo­ven­sku nie sú sna­ži­ví a ambi­ci­óz­ni štu­den­ti a že všet­ky naše uni­ver­zi­ty sú otáz­nej kva­li­ty, no je veľ­ký roz­diel medzi prie­mer­nou sna­hou nie­ko­ho, kto sa už od gym­ná­zia uchá­dza o mies­to na dob­rej zahra­nič­nej uni­ver­zi­te a štú­dium absol­vo­val so všet­ký­mi výzva­mi, kto­ré k nemu pat­ria, a prie­mer­nou sna­hou slo­ven­ské­ho štu­den­ta, kto­ré­ho naj­väč­šou vyna­lo­že­nou náma­hou pre štú­dium bolo pra­vi­del­né dochá­dza­nie z rod­né­ho mes­ta na mies­to štú­dia a vyba­ve­nie lís­t­ka zadar­mo.

14916558069_d0799651f2_k
foto: Flickr/smu­con­law

Tre­ba uznať, že zahra­nič­ní štu­den­ti pre svoj titul vyna­kla­da­jú nad­prie­mer­nú sna­hu a ak sa po tom všet­kom roz­hod­nú vrá­tiť domov, tre­ba ich za ten­to krok pat­rič­ne oce­niť. Okrem jazy­ko­vej bari­é­ry si musia často­krát vyba­vo­vať šti­pen­diá, pôžič­ky, prá­cu, zdo­ko­na­ľo­vať zahra­nič­ný jazyk či jed­no­du­cho inves­to­vať do živo­ta a štú­dia v zahra­ni­čí viac než ich spo­lu­žia­ci z domo­va vo vie­re, že sa im to jed­né­ho dňa vrá­ti.

Pred­ne­dáv­nom sme na túto nôtu dosta­li pod­net od čita­teľ­ky, kto­rá sa ako štu­dent­ka zahra­nič­nej uni­ver­zi­ty na Slo­ven­sku uchá­dza­la o stáž — s tým, že sa po štú­diu na Slo­ven­sko chce aj vrá­tiť a odo­vzdať svo­je skú­se­nos­ti s cie­ľom našu kra­ji­nu vylep­šiť. Pri poho­vo­roch na let­né stá­že sa stret­la s prí­stu­pom, kto­rý jej dal jas­ne naja­vo, že nič nezna­me­ná a že jej zahra­nič­né a jazy­ko­vé skú­se­nos­ti jej vôbec nepo­mô­žu — aj keď je vďa­ka nim zau­jí­ma­vej­ší kan­di­dát než jej roves­ní­ci štu­du­jú­ci na Slo­ven­sku.

Dokon­ca sa zamest­ná­va­teľ otvo­re­ne spý­tal, pre­čo sa na Slo­ven­sko vôbec vra­cia, keď sa jej v zahra­ni­čí oči­vid­ne tak darí. Jej dru­há skú­se­nosť si vyža­do­va­la kon­tak­to­vať CEO zná­mej slo­ven­skej spo­loč­nos­ti, aby (iné­mu) poten­ciál­ne­mu zamest­ná­va­te­ľo­vi doká­za­la svo­ju prie­boj­nosť. Okrem toho, že sa ju ten­to CEO sna­žil zlá­kať do svo­jej fir­my namies­to tej, z kto­rej ho kon­tak­to­va­la, jej ešte dal vedieť, že by od nej rád pri­jal pozva­nie na víno. On od nej. Pro­fe­si­ona­li­ta ako má byť.

The-Social-Introvert-Surviving-the-Job-Interview_SOURCE_stocksy

foto: quiet­rev

Štu­dent­ka sa v tom­to bode pre­sta­la zamýš­ľať nad tým, pre­čo sa domov vra­cia tak málo ľudí. Ak je jedi­nou odoz­vou nad­prie­mer­nej sna­hy hádza­nie polien pod nohy, netre­ba sa ničo­mu čudo­vať. Pri­tom ide o ľudí, kto­rí na sebe aktív­ne pra­cu­jú, pop­ri štú­diu sú čas­to zamest­na­ní, aby si ho vôbec moh­li dovo­liť a počas let­ných práz­dnin (már­ne) dúfa­jú, že im nie­kto poskyt­ne pries­tor na zbie­ra­nie nie­len teore­tic­kých, ale aj cen­ných prak­tic­kých skú­se­nos­ti. Bez nich si neskôr na pra­cov­nom trhu ani len neškrt­nú, no kde začať, keď sa im doma tak­to dve­re zabú­cha­jú pred nosom?

Našťas­tie exis­tu­jú aj ľudia a orga­ni­zá­cie, kto­ré sa momen­tál­ny stav pokú­ša­jú zme­niť. Naprí­klad orga­ni­zá­cia LEAF, kto­rej cie­ľom je vycho­vať gene­rá­ciu schop­nú túto kra­ji­nu posu­núť tým správ­nym cie­ľom, štú­dium v zahra­ni­čí vyslo­ve­ne pod­po­ru­je. Via­ce­rí jej pred­sta­vi­te­lia sú absol­vent­mi zahra­nič­ných škôl.

Štu­den­tom von­ku naprí­klad ponú­ka­jú nie­koľ­ko­ti­sí­co­vé šti­pen­diá na pod­po­ru ich štú­dia a jed­nou z ďal­ších ini­cia­tív, kto­ré vyví­ja­jú v pros­pech návrat­nos­ti našich dip­lo­mo­va­ných kra­ja­nov, je spá­ja­nie záu­jem­cov so spo­loč­nos­ťa­mi, kto­ré stá­že a prá­cu ponú­ka­jú. Momen­tál­ne medzi ne pat­ria naprí­klad aj Aero­mo­bil či Sygicmno­ho ďal­ších.

V rám­ci Slo­vak Pro­fes­si­onals Abro­ad si vedia záu­jem­ci nájsť nie­len stáž, ale aj stá­lu fun­kciu — je to teda ini­cia­tí­va jas­ne zame­ra­ná prá­ve na takých ľudí, kto­rí majú seri­óz­ny záu­jem o návrat na Slo­ven­sko. Od kan­di­dá­tov žia­da­jú nasle­dov­né: “Cha­rak­ter­nosť, exce­lent­né štu­dij­né či pra­cov­né výsled­ky, pod­ni­ka­vé líder­stvo, ako i anga­žo­va­nosť pri zlep­šo­va­ní svoj­ho oko­lia nad rámec bež­ných oča­ká­va­ní.” Okrem samot­nej prá­ce LEAF sľu­bu­je aj team­bu­il­din­go­vé a roz­vo­jo­vé akti­vi­ty, kto­ré majú prí­tom­ných moti­vo­vať a pod­ne­co­vať k čin­nos­tiam pros­peš­ných nie­len pre nich samých, ale aj pre cel­ko­vú komu­ni­tu.

Screen Shot 2016-05-30 at 19.07.46

Je to vskut­ku zau­jí­ma­vá a sľub­ná ini­cia­tí­va, len ško­da, že jej podob­ných nie je na Slo­ven­sku viac. Ove­ľa čas­tej­šie sa naopak stre­tá­va­me s prí­stu­pom, kto­rý kva­lit­né absol­vo­va­né štú­dium v zahra­ni­čí buď pat­rič­ne neoce­ňu­je, ale­bo vôbec nebe­rie do úva­hy. Čo je ško­da. Naj­čas­tej­šie sa to však týka kra­jín vzdia­le­nej­ších ako Čes­ko, keď­že titu­ly z tadiaľ slo­ven­skí zamest­ná­va­te­lia bez prob­lé­mov uzná­va a pova­žu­je prak­tic­ky za rov­no­cen­né.

Nad nie­kto­rý­mi “exo­tic­kej­ší­mi” však občas krú­tia nosom, ako­by si s ním neve­de­li rady. Pop­rí­pa­de pou­ži­jú čaro­vný výraz: Prí­liš kva­li­fi­ko­va­ný. Nuž, čo už je jas­nej­ším sig­ná­lom toho, že tre­ba vziať nohy na ple­cia a pobrať sa kade ľah­šie?

MK-BY400_BLUEBO_P_20121031192417
foto: wsj.com

Ďal­ším zau­jí­ma­vým pro­jek­tom bola nedáv­na gran­to­vá pod­po­ra Minis­ter­stva škols­tva, kto­ré 10 – 15 štu­den­tom v zahra­ni­čí v rám­ci gran­tu roč­ne roz­de­lí sumu pri­bliž­ne 40,000 €. Na oplát­ku sa však po ukon­če­ní štú­dia mali upí­sať na tri roky prá­ce vo verej­nej sprá­ve. Odhliad­nuc od toho, že finanč­ná suma je pri počte ľudí dosť malá a pri roz­de­le­ní na počet štu­den­tov v žiad­nom prí­pa­de nedo­ká­že pokryť ich roč­né nákla­dy v kra­ji­nách s top sve­to­vý­mi uni­ver­zi­ta­mi, sú tri roky cel­kom dlhá doba.

Pre­to je fajn si pred poda­ním podob­nej pri­hláš­ky poriad­ne rozmys­lieť, či by štu­den­ta náplň podob­nej prá­ce bavi­la. Vycú­vať z ponu­ky po zís­ka­ní finanč­nej pod­po­ry sa totiž už nedá. Nápad to však roz­hod­ne nie je zlý. Bolo by fajn, keby sa jeho roz­po­čet zvý­šil a ponu­ky prá­ce po ško­le roz­ší­ri­li na via­ce­ro štát­nych inšti­tú­cií, pop­rí­pa­de par­tner­ských súkrom­ných firiem, kto­rých zákaz­ky štá­tu pro­spie­va­jú. Dátum pri­hlá­se­nia na ten­to kon­krét­ny grant už vypr­šal, tu je však zoznam momen­tál­ne dostup­ných gran­tov.

Kaž­dé­ho, kto sa napriek lep­ším pod­mien­kam v zahra­ni­čí roz­hod­ne vrá­tiť domov a zve­ľa­ďo­vať našu kra­ji­nu, by sme za toto roz­hod­nu­tie mali pat­rič­ne oce­niť. Inak sa sku­toč­ne môže stať, že moti­vá­cia na návrat nebu­de žiad­na, čo spo­lu so zaja­čí­mi úmys­la­mi mno­hých domá­co vzde­la­ných pro­fe­si­oná­lov pris­pe­je len k tomu, že tu osta­nú len tí prie­mer­ní. A tak sa ďale­ko sku­toč­ne nedos­ta­ne­me.

Screen Shot 2016-05-30 at 21.06.51

foto: care­er pro

zdroj titul­nej foto­gra­fie: 99 interns/flickr,::Lenz

Pridať komentár (0)