Marek Ježo a slo­ven­ské Blue Faces: Vizu­ál­ne efek­ty, kto­ré to dotiah­li až do hol­ly­wo­od­skych trhá­kov!

Martin Bohunický / 12. januára 2016 / Business

Blue Faces pat­rí medzi tie slo­ven­ské fir­my, kto­ré doká­za­li napl­no pre­ra­ziť v zahra­ni­čí a robia tam našej kra­ji­ne výbor­né meno. Vo sfé­re vizu­ál­nych efek­tov sú jed­no­du­cho špič­ka a to sa odra­zi­lo aj na hviezd­nej kli­en­te­le.

Ahoj Marek, ako sa darí, na čom veľ­kom teraz pra­cu­je­te?:)

Ahoj Mar­tin, darí sa výbor­ne:) V súčas­nos­ti v spo­lu­prá­ci s našou par­tner­skou ame­ric­kou spo­loč­nos­ťou Giant Pro­pel­ler pra­cuj­me na Rus­ko -Ame­ric­kom akč­nom film Hard­co­re. Medzi naj­zau­jí­ma­vej­šie úlo­hy pat­rí vytvo­re­nie rea­lis­tic­kých výbu­chov a výstre­lov v akč­ných scé­nach. Ten­to film je zau­jí­ma­vý tým, že je celý nakrú­te­ný na gop­ro kame­ry z pohľa­du prvej oso­by. Divák tak vidí všet­ko oča­mi hlav­né­ho hrdi­nu a cíti sa ako pri sle­do­va­ní akč­nej hry. Ďal­ší zau­jí­ma­vý pro­jekt kto­rý je ešte len vo vývo­ji je tvor­ba digi­tál­ne­ho dvoj­ní­ka. Našou úlo­hou je navr­hnúť a zre­a­li­zo­vať celý pra­cov­ný postup pre záme­nu tvá­re v reál­ne nakrú­te­ných zábe­roch a jej nahra­de­nie 3D vir­tu­ál­nou tvá­rou. Tvár musí byť foto­re­a­lis­tic­ká, musí­me zabez­pe­čiť aby divák nero­zoz­nal, že tvár na kto­rú sa vo finál­nom zábe­re poze­rá bola vytvo­re­ná v počí­ta­či.

Odma­lič­ka ťa to ťaha­lo tým­to sme­rom? Ale­bo ako si sa vôbec ku post­pro­duk­cii dostal? 

Mojím snom bolo pra­co­vať na veľ­kých Hol­ly­wo­od­skych fil­moch. Otec mal kame­ru už od 89-teho. Tak už od mla­dé­ho veku som mal k nej prí­stup a začal som si aj ja s kama­rát­mi točiť rôz­ne videá. Neskôr na stred­nej ško­le, som začal tie­to videá aj stri­hať a upra­vo­vať. Keď som odišiel na vyso­kú ško­lu, kde som štu­do­val auto­ma­ti­zá­ciu, dostal som sa k novým soft­vé­rom na post­pro­duk­ciu videa. Čas­to krát namies­to pred­ná­šok v ško­le som na inter­ná­te čítal manu­ály a poze­ral video tuto­riá­ly k tým­to soft­vé­rom. Do malej inter­nát­nej izby som si kúpil zele­né poza­die a začal skú­šať nové fil­mo­vé tri­ky, kto­ré som videl v hol­ly­wo­od­skych trhá­koch. Počas ško­ly som bri­gá­do­val v men­ších video štú­diách, v kto­rých som mohol nabe­rať nové skú­se­nos­ti.

Po skon­če­ní ško­ly som sa chcel zamest­nať v neja­kom lep­šom post pro­dukč­nom štú­diu. Poslal som päť CV-čok a čakal, čo bude. Na moje prek­va­pe­nie ma nikto nech­cel.

GP_MJ_headshot

Keď­že do mojich vysní­va­ných post pro­dukč­ných štú­dií ma nezob­ra­li, mal som na výber. Buď sa zamest­nám v men­ších štú­diách, kde by som robil na men­ších veciach, za menej peňa­zí, ale na veciach môj­mu srd­cu bliž­šie. Dúfal by som, že sa časom pre­pra­cu­jem k väč­ším veciam ale­bo sa skú­sim zamest­nať v odbo­re, kto­rý som vyštu­do­val, za lep­šie penia­ze. A tak som sa zamest­nal v auto­ma­ti­zér­skej fir­me, pre kto­rú som pra­co­val dva roky. Poväč­ši­ne na pro­jek­toch v Nemec­ku. Malo to svo­je výho­dy. Žil som väč­ši­nu času v hote­loch v zahra­ni­čí. Strie­da­vo som býval v rôz­nych mes­tách, kde som nepoz­nal veľa ľudí. Po veče­roch som mal via­cej času na roz­mýš­ľa­nie a na veno­va­nie sa mojím záľu­bám. Za tie dva roky to boli desiat­ky pre­čí­ta­ných kníh a manu­álov, stov­ky hodín napo­ze­ra­ných video­tu­to­riá­lov a pre­čí­ta­ných člán­kov.

Po dvoch rokoch prá­ce v zahra­ni­čí som dostal ponu­ku pra­co­vať na Slo­ven­sku. Napriek tomu, že to nebo­lo jed­no z top štú­dií, kde som chcel kedy­si pra­co­vať, mal som tu mož­nosť roz­ví­jať svoj talent a ďalej napre­do­vať. Žil som opäť na Slo­ven­sku, a mal som viac mož­nos­tí stre­tá­vať sa s ľuď­mi z bran­dže. Postup­ne som začal oslo­vo­vať aj väč­šie štú­diá a spo­lu­pra­co­vať s nimi.

Dnes máš teda vlast­nú fir­mu Blue Faces a robí­te na gigan­tic­kých pro­jek­toch, ale aké boli začiat­ky? Čo bolo na pre­sa­de­ní sa na trhu naj­ťaž­šie?

Asi ako kaž­dé začiat­ky ani naše nebo­li naj­jed­no­duch­šie. Bez sve­to­vých refe­ren­cií vám len veľ­mi ťaž­ko nie­kto zve­rí sve­to­vú prá­cu. Prvých zahra­nič­ných kli­en­tov sme hľa­da­li v blíz­kom oko­lí: v Čes­ku, v Rakús­ku a v Maďar­sku. Vymys­le­li sme mar­ke­tin­go­vý email a postup­ne oslo­vo­va­li štú­diá. Nie­kto­rým sme tele­fo­no­va­li a doha­do­va­li si stret­nu­tia. Úspeš­nosť nebo­la vyso­ká. Oslo­vi­li sme cez tisíc štú­dií z celé­ho sve­ta. A pri­bliž­ne jed­no-dve štú­dia so sto sna­mi reál­ne spo­lu­pra­co­va­lo. Prvú zahra­nič­nú zákaz­ku sme zís­ka­li o nece­lé tri mesia­ce. Kli­ent z Rakús­ka v pia­tok večer napí­sal, že by do pon­del­ka rána chcel mať robo­tu spra­ve­nú. Išlo o tri zábe­ry lyžia­ra, v kto­rých sne­ži­lo, a my sme mali odstrá­niť sne­že­nie a na stro­my naopak vlo­žiť sneh. Pred­tým sme nič podob­né nero­bi­li, ale tuši­li sme, ako by sme na to asi išli. Zákaz­ku sme akcep­to­va­li a zača­li na nej pra­co­vať. Vymys­le­li sme nové postu­py a v nede­ľu večer boli zábe­ry hoto­vé. Zákaz­ník bol nad­še­ný našim výko­nom. Neskôr nám pre­zra­dil, že na zábe­re robi­li aj oni. Pre isto­tu… keby náš výsle­dok nestál za veľa. Keď dali kli­en­to­vi vybrať medzi našim zábe­rom a ich výstu­pom, kli­ent si vybral ten náš. A tak bol prvý spo­koj­ný zahra­nič­ný zákaz­ník na sve­te.

4

Dru­hé dôle­ži­té par­tner­stvo sme zís­ka­li náhod­ne. Mali sme pra­co­vať na veľ­kom pro­jek­te a potre­bo­va­li sme via­cej ľudí. Dali sme inze­rát na vfx strán­ky, že nie­ko­ho hľa­dá­me. Medzi iný­mi sa nám ozva­la jed­na ame­ric­ká spo­loč­nosť — The Base stu­dio, kto­rá sa veno­va­la podob­ným veciam ako my. Cel­kom sme si ľud­sky sad­li. Zákaz­ku, na kto­rej sme mali spo­loč­ne spo­lu­pra­co­vať, sme nako­niec nezís­ka­li. Base stu­dio zís­ka­lo kšeft, kto­rý nestí­ha­li spra­viť so svo­ji­mi kapa­ci­ta­mi, a tak ho posla­li nám. Bol to Hol­ly­wo­od­sky film Priest. Vte­dy sa mi spl­nil môj sen spo­lu­pra­co­vať na veľ­kých Hol­ly­wo­od­skych veciach. Napriek tomu, že to boli veľ­mi tech­nic­ky zlo­ži­té veci. Veľ­mi sme sa teši­li z tej­to zákaz­ky a vra­ve­li sme si, že toto by sme chce­li robiť aj zadar­mo.

Postup­ne sme roz­ši­ro­va­li port­fó­lio a zís­ka­va­li ďal­ších kli­en­tov z EU a USA.

Zo Slo­ven­ska ste sa ale dosta­li teda až za oce­án, kde ste pra­co­va­li pre celo­sve­to­vo milo­va­né pro­jek­ty — klip Katy Per­ry, Har­ry Potter, Avengers..aké nároč­né je pre fir­mu zo Slo­ven­ska dostať sa až sem?

Naj­ťaž­šie je zís­kať si dôve­ru zahra­nič­ných spo­loč­nos­tí. Kaž­dý deň sú bom­bar­do­va­né množ­stvom mai­lov z lac­nej­ších kra­jín, kto­ré im ponú­ka­jú svo­je služ­by. Moje skú­se­nos­ti sú také, že ak vás v tom­to momen­te daná spo­loč­nosť nepot­re­bu­je, šan­ca že sa ozve o mesiac ale­bo neskôr, je tak­mer nulo­vá. Ak je nie­ke­dy situ­ácia opač­ná. Nie­kto má váž­ny prob­lém a vy ho vie­te v tom­to momen­te vyrie­šiť. Môže to polo­žiť zákla­dy pre dlho­do­bú spo­lu­prá­cu. Na začiat­ku ide poväč­ši­ne o men­šie veci, kto­ré musia byť doda­né obra­tom. Keď je zákaz­ník spo­koj­ný a nado­bud­ne isto­tu, že sme schop­ní dodať aj väč­šie pro­jek­ty v dob­rej kva­li­te a načas, tak postup­ne začí­na­me spo­lu­pra­co­vať aj na väč­ších pro­jek­toch.

Čomu pri­su­dzu­ješ ten­to úspech? Pre­čo si mys­líš, že prá­ve vy pat­rí­te medzi tú špič­ku, o kto­rú je v zahra­ni­čí záu­jem?

Prvým dôvo­dom je urči­te kva­li­ta doda­ných slu­žieb. Bez spĺňa­nia sve­to­vé­ho štan­dar­du našou fir­mou by sa s nami nikto nedal ani do reči. To je nie­čo, čo musí byť na prvom mies­te. Dru­há kľú­čo­vá vlast­nosť, kto­rou sa odli­šu­je­me od kon­ku­ren­cie, je rých­la odoz­va. V dneš­nom sve­te chce mať kaž­dý všet­ko rých­lo a už vče­ra bolo nesko­ro. Na kaž­dú požia­dav­ku rea­gu­je­me veľ­mi prompt­ne a doslo­va v hodi­nách nám môže zákaz­ník posie­lať zábe­ry, ak je s cenou spo­koj­ný. Keď­že spo­lu­pra­cu­jem s celým sve­tom, veľa­krát to zna­me­ná v noci o pol tre­tej odpo­ve­dať na emai­ly a posie­lal ponu­ky, aby zákaz­ník mohol ešte v ten deň poslať zábe­ry a prá­ca sa stih­la spra­viť v prie­be­hu náš­ho dňa. Keď sa zákaz­ník na dru­hej stra­ne polo­gu­le zobu­dí, má zábe­ry hoto­vé.

Ďal­šou črtou BLUE FACES je ústre­to­vosť. S nami sa dá vždy dohod­núť, či už je to hol­ly­wo­od­sky film ale­bo zau­jí­ma­vý níz­ko nákla­do­vý pro­jekt. Keď­že máme túto prá­cu radi, penia­ze nie sú jedi­ná vec, čo nás moti­vu­je dodať prá­cu vyko­na­nú čo naj­lep­šie. Veľa­krát sme spo­lu­pra­co­va­li na pro­jek­toch, kto­ré nebo­li pre nás finanč­ne zau­jí­ma­vé, ale posú­va­li nás ďalej po pro­fe­si­onál­nej strán­ke.

Aká je tvo­ja vízia do nasle­du­jú­ce­ho roka? Čo môže Blue Faces dosiah­nuť z toho, čo ešte nedo­siah­lo?

Pred šies­ti­mi rok­mi sme vznik­li a špe­cia­li­zo­va­li sa na úzky okruh vizu­ál­nych efek­tov. To bola jed­na z kon­ku­renč­ných výhod, lebo sme vede­li robiť špe­ci­fic­ké prá­ce efek­tív­nej­šie ako iní. Postup­ne ako roz­ši­ru­je­me tím spo­lu­pra­cov­ní­kov, tak aj zoznam ponú­ka­ných slu­žieb ras­tie. Ako som na začiat­ku roz­ho­vo­ru spo­mí­nal momen­tál­ne vyví­ja­me postu­py na tvor­bu digi­tál­nych foto rea­lis­tic­kých tvá­rí. Vytvo­riť digi­tál­ne­ho dvoj­ní­ka tak, aby to ľudia nero­zoz­na­li, je ešte stá­le v dneš­nej dobe veľ­ký prob­lém. Na sve­te by ste vede­li zrá­tať štú­dia, kto­ré to doká­žu na jed­nej ruke. Výzvu na ten­to rok vidím v dotia­hnu­tí tej­to tech­ni­ky do doko­na­los­ti. Urči­te by nám to otvo­ri­lo ďal­šie dve­re k novým prí­le­ži­tos­tiam.

Neli­mi­tu­je vás, že fun­gu­je­te stá­le na Slo­ven­sku a ste mimo toho cen­tra dia­nia?

Viem si pred­sta­viť, že keby sme sa nachá­dza­li v cen­trách dia­nia vizu­ál­nych efek­tov, ako sú Lon­dýn, Van­cou­ver ale­bo Los Ange­les, tak prí­le­ži­tos­tí by bolo urči­te viac. Komu­ni­ká­cia tvá­rou v tvár je ešte asi stá­le naj­lep­šia ces­ta na nad­vä­zo­va­nie nových vzťa­hov. Napriek tomu je vďa­ka tech­no­lo­gic­ké­mu pokro­ku, rých­le­mu inter­ne­tu a fak­tu, že ľudia si už zvyk­li na komu­ni­ká­ciu cez mai­ly a sky­pe, prí­le­ži­tos­tí na spo­lu­prá­cu zo zahra­nič­ným spo­loč­nos­ťa­mi stá­le dosť.

Akú časť váš­ho biz­ni­su tvo­ria lokál­ne pro­jek­ty?

Lokál­ne pro­jek­ty tvo­ria asi tak 5 – 10% z celej našej prá­ce. Limi­tu­jú­ci je hlav­ne malý fil­mo­vý trh, kto­rý tu na Slo­ven­ku je. Penia­ze na fil­my sú obme­dze­né, tak­že roz­po­čet nedo­vo­ľu­je tvo­riť vizu­ál­ne efek­ty vo väč­šom roz­sa­hu .

2

Si peda­gó­gom na VŠMÚ, odbor vizu­ál­ne efek­ty. Keď vidíš dneš­ných štu­den­tov, ako vidíš budúc­nosť toho­to odvet­via na Slo­ven­sku? 

Vzhľa­dom na tech­no­lo­gic­ký pokrok a stým súvi­sia­cu dostup­nosť nástro­jov na tvor­bu vizu­ál­nych efek­tov sa aj počet ľudí venu­jú­cich sa tej­to oblas­ti zväč­šu­je. Na ško­le vidím kaž­dý rok množ­stvo mla­dých ľudí, kto­rí túžia ten­to odbor štu­do­vať a naučiť sa čo naj­viac o vizu­ál­nych efek­toch. Tí, kto­rí vytrva­jú a budú na sebe pra­co­vať, budú urči­te tvo­riť jad­ro toh­to odvet­via na Slo­ven­sku. V súčas­nos­ti vizu­ál­ne efek­ty v slo­ven­skom fil­me nevy­uží­va­jú napl­no poten­ciál, kto­rý tu už teraz je. Som si ale istý, že o pár rokov budú vizu­ál­ne efek­ty neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou slo­ven­ských fil­moch.

Sú nie­kto­rí štu­den­ti natoľ­ko šikov­ní, že im dávaš mož­nosť vyskú­šať si reál­nu prá­cu v Blue Faces? 

V kaž­dom roč­ní­ku je urči­tý počet veľ­mi nada­ných ľudí. S tými­to ľuď­mi veľ­mi rád spo­lu­pra­cu­jem. Pra­cu­jú na reál­nych pro­jek­toch a kým skon­čia ško­lu, majú mož­nosť nabrať cen­né skú­se­nos­ti, kto­ré im urči­te pomô­žu v nasle­du­jú­cej kari­é­re.

Čo by si pora­dil mla­dým ľuďom, kto­rých podob­ná prá­ca láka? S čím by mali začať?

Pla­tí to isté ako pri kaž­dej inej prá­ci. Naj­jed­no­duch­šie sa naučí­te robiť vizu­ál­ne efek­ty tak, že bude­te robiť vizu­ál­ne efek­ty:) Je len malé per­cen­to pri­ro­dze­ných talen­tov. Väč­ši­na ľudí, si to musí odma­kať, kým dosiah­ne pro­fe­si­onál­nych zna­los­tí a výsled­kov. To zna­me­ná čítať kni­hy, člán­ky, poze­rať tuto­riá­ly a samoz­rej­me tvo­riť samot­né vizu­ál­ne efek­ty. Ako pove­dal Leonar­do Da Vin­ci „Ani jeden mla­dý člo­vek nie je tak neši­kov­ný, aby nedos­pel k úspe­chu aspoň v jed­nej veci, ak je vytrva­lý.“ Tak­že tre­ba vytr­vať a výsle­dok sa urči­te dosta­ví.

Pridať komentár (0)