Martinské Basta Fidli: V prvom rade sme otvárali tanečnú sálu, kaviareň bola doplnok

  • Rozhodli sa a pustili sa do toho! Priestor, nad ktorým mnohí lámali palicu, po rokoch premenili na čarovné miesto
  • Vlastnými silami všetko zrepasovali a opravili
  • Dnes si od sympatického páru, ktorý stojí za odvážnou premenou, návštevníci pýtajú kontakt na dizajnéra
Tomáš Turek/kavickari.sk
  • Rozhodli sa a pustili sa do toho! Priestor, nad ktorým mnohí lámali palicu, po rokoch premenili na čarovné miesto
  • Vlastnými silami všetko zrepasovali a opravili
  • Dnes si od sympatického páru, ktorý stojí za odvážnou premenou, návštevníci pýtajú kontakt na dizajnéra

Basta Fidli, kaviareň, kde to dýcha človečinou. Viac nám o celom a neplánovanom kaviarenskom procese povedala jeho majiteľka, Tatiana Sičáková.

Kedy a prečo ste sa rozhodli otvoriť si kaviareň?

Mám vlastnú tanečnú školu v Ružomberku a vediem kurzy zamerané prevažne na latino tance pre ženy. Nikdy som nemala ambíciu mať kaviareň, pretože  v kaviarňach som robila už počas vysokej školy – aj na Slovensku, aj v zahraničí. Zhodou okolností som ale v Martine hľadala priestor na tanečnú sálu, a priateľ našiel práve toto. Predtým tu bol bar. Asi po mesiaci rozhodovania sa sme to vzali s tým, že tu urobíme kaviareň.

Ako ste navrhovali a zariaďovali interiér?

Prerábali sme to dva mesiace v obrovskej zime, vyše roka sa tu nekúrilo, a dnu bolo ešte chladnejšie než von. Väčšinu vecí sme si robili sami. Museli sme sa prispôsobiť priestoru. Dlážku sme celú vydriapali a pokazili sme pri tom štyri zbíjačky (smiech). Nábytok sme poskupovali po dedinách, objednali z internetových inzerátov, a potom ho dali zrepasovať a opraviť. Priateľov otec má krajčírsku firmu, a tak sme mali prístup k francúzskym látkam. Čo, kde a ako umiestniť sme vymýšľali sami.

Asi to chcelo veľa odvahy, keďže predtým ste v tejto oblasti nemali  žiadne skúsenosti.

V prvom rade sme otvárali tanečnú sálu, kaviareň bola doplnok. Ani sme nedúfali, že sem ľudia začnú chodiť (úsmev). Tento priestor bol zabitý už z minulosti. Veľa vecí sme takpovediac lepili, ale už si od nás pýtali aj kontakt na dizajnéra, tomu sme sa úprimne potešili.

Priateľ vás teda podporil?

Nie podporil, ale dotlačil (úsmev). Priateľ má veľa nápadov, ktoré ja potom musím realizovať.

V kaviarni je k dispozícii veľký detský kútik. Prečo ste sa zamerali na mamičky s deťmi?

Mám tridsaťdva rokov, som vo veku, kedy všetci navôkol majú deti a ísť s kamoškami na kávu bol celkom challenge (úsmev). Tak sme si povedali, že urobíme niečo pre matky s deťmi.  Tie sem začali chodiť ako prvé.

Ako ste spomínali, kaviareň je len doplnok. Čo všetko organizujete v tanečnej sále?

Okrem jogy tu vedieme napríklad cvičenia už pre deti od polroka. Je to dobré najmä pre mamičky, ktoré sa navzájom spoznajú a aj neskôr sa ďalej stretávajú. Potom tu organizujeme cvičenia pre staršie deti od troch rokov, detskú jogu, cvičenia na fitloptách, ja tu dávam súkromné hodiny, pravidelné párové kurzy, ale tiež tu býva hiphop pre deti, ženské kruhy a iné. Cez víkendy prenajímame sálu na detské oslavy alebo eventy.

V ponuke máte vlastné koláče. Snažíte sa podporiť aj lokálnych výrobcov?

Keď sme otvorili, chodilo k nám asi päť ľudí. Ale od začiatku sme hostí chceli naučiť na kvalitu, tak sme si začali vyrábať koláče sami. Prenajali sme si malú kuchyňu a dnes mám niekedy pocit, že sme skôr cukráreň než kaviareň (úsmev).

Aké koláče pečiete?

Prevažne robíme raw koláče, cheesecakes a pečené narodeninové a svadobné torty.

Kde nachádzate inšpiráciu?

V hlave (úsmev). Bratranec je záhradkár, vysadil nám veľké sady, takže máme vlastné suroviny. Snažíme sa podporovať lokálov. Čo si nedokážeme spraviť sami, veríme, že dokážu urobiť miestni ľudia.

Ako by ste sa charakterizovali?

Sme skôr denná kaviareň. Každého polroka meníme nápojový lístok, od mája sme začali robiť raňajky, máme otvorené už od siedmej. Snažíme sa všeličo vymýšľať. Robíme aj letné denné tábory, minulý rok sme vyskúšali prvý, osvedčilo sa, tento rok otvárame až dva turnusy. Od septembra do mája raz mesačne robíme divadlá. Zmestí sa k nám až 90 detí, aj preto je to veľmi obľúbené.  Sú to väčšinou bábkové divadlá a kým sa deti zabavia, rodičia sa dajú kávu, oddýchnu si.

Čo si na kaviarni podľa vás cenia vaši hostia?

Všetko sa snažíme vyrábať svojpomocne. Vzniklo to tým, že inak by sme kaviareň neuživili. Robíme si sami koláče, niektoré sirupy… Takže taká z núdze cnosť nakoniec to vystrelila tak, že práve to si ľudia cenia a preto sa k nám vracajú. Niektorí nás chápu ako kvázi „detskú kaviareň“ pre mamy s deťmi, ale tým, že priestory máme oddelené, sa sem naučili chodiť aj bežní hostia. Myslíme si, že naši zákazníci si cenia aj milý prístup. Nemáme žiadnych profesionálnych čašníkov, skôr nám šlo o to, aby naši zamestnanci boli príjemní a sympatickí. Všetko sa vedia naučiť. Ľudia si už na naše baby zvykli, aj pre to sa na ne snažíme byť dobrí, aby aj ony boli dobré na nás (úsmev).

Pri vstupe sme na schodoch stretli psíkov. Komu patria?

To sú naši majordómovia Pedro a Aston. Alebo uvítací výbor (úsmev). Hostí  vždy privítajú, odprevadia k baru a vrátia sa späť na schody. Nikomu neublížia a veľa detí si na nich už zvyklo.

A prečo Basta Fidli?

Lebo Basta. A Fidli. (smiech) Vymyslel to priateľ a je to ľahko zapamätateľné.

Zdroj: kavickari.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech