Masaker z roku 1989 chce Čína vymazať z dejín. V Hongkongu odstránili sochu, ktorá pripomínala potlačenú revolúciu

Čína zvyšuje tlak na Hongkong, chce ho úplne ovládať. Po voľbách, ktoré sa konali utorok, to vyzerá, že Čína bude oslavovať úspech. 

Svoju nadvládu v Hongkongu Čína nedávno demonštrovala tak, že nechala odstrániť sochu na Námestí nebeského pokoja. Urobili tak v noci, aby sa nestretli so žiadnymi nepokojmi, píše BBC. Študenti to považujú za zbabelý čin a sú sklamaní. Sochu považujú za symbol histórie. 

Socha zobrazovala nahromadené mŕtvoly ľudí, ktorí protestovali za demokraciu v roku 1989. Tieto protesty boli zo strany Číny násilne potlačené. V krajine je zakázané si tieto udalosti verejne pripomínať. 

Pamätník bol jedným z mála, ktoré ešte v samotnom Hongkongu ostali. Čína sa postupne zbavuje vecí, ktoré by pripomínali obyvateľom, že je pre Hongkong agresorom. 

Podľa Reuters bola socha na pôde univerzity. Tá požiadala, aby bola odstránená už v októbri. „Rada HKU požiadala, aby socha bola uložená a aby univerzita naďalej hľadala právne poradenstvo v súvislosti s akýmikoľvek následnými opatreniami,“ vysvetlila svoje konanie Hongkongská univerzita. Socha je podľa rady rizikom a jej odstránenie bolo v najlepšom záujme univerzity. 

„Som úplne šokovaný, a budem žiadať náhradu za akúkoľvek škodu,“ vyhlásil dánsky tvorca sochy Jens Galschiot. Ponúkol sa, že sochu z krajiny odvezie, jej cena je totiž 1,4 milióna dolárov. 

Námestie nebeského pokoja bolo dejiskom demonštrácií. Protestujúci za zhromaždili, chceli bojovať za väčšie politické slobody. Niektorí táborili priamo na námestí, až kým neprišla armáda a nespustila paľbu do davu demonštrantov. 

Čínska vláda tvrdí, že v protestoch zahynulo približne 200 civilistov, ostatné odhady hovoria až o 10 000 mŕtvych. 

 Voľby, vďaka ktorým neexistuje opozícia

V Hongkongu sa v nedeľu konali parlamentné voľby, ktoré poznačila rekordne nízka účasť voličov. Išlo o prvé voľby do tamojšej legislatívnej rady, odkedy v meste zaviedli zmeny volebného systému v rámci reakcie Pekingu na eskalujúce protesty spred dvoch rokov.

Demonštrácie zastavil kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti, po ktorého schválení skončilo mnoho aktivistov vo väzení a ďalší utiekli do zahraničia, píše TASR.

Na základe nových pravidiel všetkých kandidátov do legislatívnej rady preverili, či spĺňajú požiadavky kladené na „vlastenectvo“ a politickú lojalitu voči Číne.

Občania si priamo volili len 20 z 90 členov zboru. Ďalších 40 poslancov vyberá komisia zložená z 1 500 ľudí plne lojálnych Pekingu a zvyšných 30 propekinské výbory zastupujúce záujmové a priemyselné skupiny.

zdroj: Flickr/China Advertisement Association

Nový volebný systém odsúdili západní spojenci. Británia, Spojené štáty, Kanada, Austrália a Nový Zéland odsúdili v pondelok nové pravidlá zavedené Pekingom týkajúce sa volieb do legislatívnej rady (parlamentu) v Hongkongu.

Skutočnosť, že došlo k dramatickému zníženiu počtu priamo volených zástupcov občanmi a preverovaniu kandidátov, podľa nich „eliminovalo“ opozíciu. Informovala o tom agentúra AFP

„My, ministri zahraničných vecí Austrálie, Kanady, Nového Zélandu, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, berúc na vedomie výsledok volieb do hongkonskej legislatívnej rady, vyjadrujeme vážne znepokojenie nad odstránením demokratických prvkov volebného systému tejto osobitnej administratívnej oblasti (Číny),“ uviedla pätica krajín v spoločnom vyhlásení