„Mať lepšie školstvo nestačí.“ Filip zažiaril medzi svetovou elitou na najväčšej vedeckej súťaži v USA (ROZHOVOR)

Slovensko má obrovský dar v podobe talentovaných ľudí, no často čakáme, že úspech „padne z neba“ sám alebo ho kompletne zariadi štátny aparát. Príbeh Filipa Lajčiaka ukazuje úplne inú realitu. Stredoškolák z Dubnice nad Váhom vyvinul unikátny 3D skenovací systém pre mikroskopy.

Jeho prístroj dokáže nasnímať mikroskopickú vzorku z rôznych uhlov a vytvoriť jej digitálny 3D model, čím nahrádza profesionálne systémy a šetrí tisíce eur.

S týmto vedeckým projektom, ktorý útočí na úroveň doktorandských prác, pred pár týždňami ovládol prestížnu svetovú súťaž ISEF v USA, kde vo svojej kategórii vybojoval prvé miesto. Po návrate domov, kde stál tvárou v tvár stovkám najlepších mozgov planéty, hovorí otvorene o tom, že skutočný posun nastáva až vtedy, keď opustíš komfortnú zónu školských lavíc.

V rozhovore sa dozvieš, prečo je veda najmä o odvahe robiť chyby, ako Filipa v raste ovplyvnil úspešný brat a či vidí svoju vlastnú budúcnosť v slovenskom výskume, alebo ho definitívne zlákajú neobmedzené možnosti zahraničia.

• Dá sa zo Slovenska dostať na svetový vedecký vrchol?
• Čo cíti stredoškolák, keď vojde do haly so stovkami špičkových projektov?
• Vyrástol tento talent vďaka systému, alebo aj napriek nemu?
• Prečo dosiahli rovnaký úspech hneď dvaja bratia z jednej rodiny?
• Čo najviac brzdí mladých Slovákov?
• Zostane doma, alebo ho zláka zahraničie?
• Aká je podľa neho najväčšia ilúzia o slovenskom školstve?
• Dokáže štát vyprodukovať viac takýchto talentov?
• Stane sa z jeho projektu reálny produkt?
• Čo by pre mladých vedcov zmenil okamžite?

Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď práve nerobíš na projekte, a čo ťa k technike vôbec pritiahlo?

Väčšinu môjho času zaberá práca na projekte a všetko, čo je s ním spojené. Keď si však potrebujem oddýchnuť, venujem sa športu alebo grafickému dizajnu. Práve dizajn je pre mňa určitou formou oddychu a zdrojom kreativity.

K technike ma priviedla najmä zvedavosť. Odmalička som chcel vedieť, ako veci fungujú, rozoberať ich, skúšať nové riešenia a vytvárať vlastné projekty.

Tvoj projekt sa približuje úrovni doktorandskej práce. Máš pocit, že si vyrástol vďaka systému na Slovensku, alebo skôr „napriek nemu“?

Myslím si, že systém dokáže človeku dať dobré základy, ale ak chce niekto dosiahnuť niečo výnimočné, nemôže sa spoliehať len na to, čo je od neho vyžadované. Veľkú časť svojho pokroku som dosiahol tým, že som sa venoval veciam najmä mimo školy, skúšal, robil chyby a učil sa z nich.

Keď si bol na ISEF v USA, bol tam moment, keď si si povedal: „Toto je level, ktorý u nás zatiaľ nemáme“? Čo konkrétne to bolo?

Ten pocit, že ide o úplne iný level, som mal ešte pred odletom do USA. Niekoľko dní pred súťažou zverejnili všetky súťažné projekty a ja som si ich postupne pozeral. Už vtedy mi bolo jasné, aké ťažké bude uspieť medzi týmito projektmi.

Keď však človek vojde do haly a vidí stovky projektov pokope, pričom každý z nich rieši niečo nové a na neuveriteľne vysokej úrovni, vtedy som si naplno uvedomil, aká obrovská koncentrácia talentu a inovácií sa na jednom mieste nachádza.

V rozhovoroch so špičkovými vedcami často zaznieva, že kvalitu robí koncentrácia talentu, byť obklopený najlepšími. Máš dnes okolo seba také prostredie, alebo si skôr výnimka?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy