Chudobné regióny Slovenska budú ešte chudobnejšie kvôli slabej zaočkovanosti. Berme si príklad z Kambodže, hovorí Kollár

Matematik Richard Kollár na sociálnej sieti konštatuje, že v súvislosti s COVID automatom sa začalo otvorene hovoriť o tom, že pandemické opatrenia budú najviac obmedzovať život a teda aj ekonomiku práve tam, kde je najväčšia chudoba.

„Na Slovensku budú teda zrejme o pár týždňov otvorené interiéry reštaurácií v Bratislave, či v jej blízkom okolí, kým v hladových dolinách na východe bude zatvorená aj psia búda. Je toto spravodlivé? Neprehlbuje vakcinácia ešte viac rozdiely medzi chudobnými a bohatými regiónmi? Tak k tomu sa úplne presne vyjadriť neviem, ale globálne dáta hovoria jasnou rečou.“

Konštatuje, že bohaté a ekonomicky úspešné krajiny sveta sa aj najviac vakcinujú. Priznáva, že je to aj preto, lebo mali dosť peňazí na to, aby si ako prvé vakcíny zadovážili. Druhým faktorom je skutočnosť, že ak ich už mali k dispozícii, ako Slovensko, tak ich na rozdiel od nás aj najviac využili. Nízka miera vakcinácie podľa jeho slov predstavuje riziko horšieho budúceho priebehu pandémie a teda aj ekonomickej straty.

„Niekoľko krajín sveta sa však rozhodlo svoje ekonomické manko počas pandémie dobiehať. Zobrali pandémiu a dostupnosť vakcín ako svoju príležitosť predbehnúť sa v rade bohatstva krajín. Kuba, Kambodža, El Salvador, Bhután, Ekvádor nepatria do prvej stovky svetového rebríčka bohatstva (HDP per kapita v parite kúpnej sily) avšak sú v 50-ke krajín, ktoré sú najviac zaočkované (v celkovom počte administrovaných dávok).“

zdroj: TASR/Marcus Brandt/dpa

Pripomína, že výrazne nad mieru vzhľadom na postavenie svojej ekonomiky očkuje aj Čína, Mongolsko, Uruguaj, Čile, Srí Lanka, Maroko, Fidži, Samoa, či Nepál a Maldivy. Všetky tieto krajiny sa predbiehajú o desiatky miest v rebríčku.

„Na opačnej strane sú pomerne bohaté krajiny, ktoré neočkujú alebo očkujú málo. Zaostávajú najmä Gabun, Kongo, Líbya, Rovníková Guinea, Irak, Bahamy, a z bohatších krajín najmä Brunej a Macao. Kvôli neskorému začiatku sú v tejto skupine aj Nový Zéland a Austrália.“

V Európe je to najmä Bulharsko, Bielorusko a Rumunsko. Objasňuje, že po týchto krajinách sa začína objavovať aj naša krajina. Slovensko je síce 43. v rebríčku podľa HDP, ale až 68. vo vakcinácii. Podľa Kollára je to predovšetkým vďaka „bohatému západu našej krajiny“.

Ak by tomu tak nebolo, podľa experta by sme zrejme neboli ani v prvej stovke ako Bulhari a Bielorusi. Prekvapuje ho, že vo vakcinácii výrazne zaostávajú aj vo Švajčiarsku a Luxembursku. Nedarí sa príliš ani našim susedom v Rakúsku, Poľsku, Českej republike a na Ukrajine.

Pod čiaru sa z nich dostalo len Maďarsko, ktoré má lepšie postavenie vo vakcinácii ako v HDP. V Európe je na tom dobre aj Portugalsko, Španielsko (pre ktoré sme červenou krajinou), Malta, ale aj Srbsko, Turecko a predovšetkým Moldavsko.

„Ešte lepšie znázorňuje oddelenie bohatých krajín od chudobných nie poradie v rebríčkoch HDP a vakcinácie, ale skutočné hodnoty týchto parametrov. Na druhom obrázku je na zvislej osi (HDP) dokonca logaritmická škála, keďže rozdiely v bohatstve krajín sú priepastné. Horizontálna os (vakcíny) je otočená, takže krajiny, ktoré najviac očkujú sú na ľavej strane. Úplne mimo grafu vľavo sú Spojené arabské emiráty.“

Emiráty sa podľa matematika dlho snažia dostať v rebríčku bohatstva čo najvyššie a toto je pre nich len ďalšia etapa po Dubajských stavbách. „Vľavo hore sú však aj Katar, Singapur, Island, Izrael, Dánsko, Malta, či Uruguaj. Za nimi je hneď Kanada, Belgicko, Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, ale aj Bahrajn, Chile, Portugalsko a Aruba. Z nášho regiónu sa úspešne drží len Rakúsko.“

Objasňuje, že Slovensko je na rozhraní medzi bohatými očkovanými krajinami a chudobnými neočkovanými. Spolu s nami je tam Omán, Lotyšsko, Chorvátsko, Kostarika, či Barbados. „Chudobné krajiny sú pomerne dobre oddelené. Výrazne slabo očkujú z bohatých len Bahamy, ktoré sú jedinou bohatšou krajinou na svete ako my, ktorá očkuje menej ako Slovensko.“

Na druhej strane Kambodža, Bhután, Mongolsko, Čína, Kuba, Maldivy, či Ekvádor robia všetko preto, aby sa z chudoby počas pandémie aspoň trochu vymanili. Kollár hovorí o tom, že pre chudobnejšie slovenské regióny má len jedno odporúčanie.

Radí, aby nasledovali príklad Kambodže, Bhutánu, Mongolska či Uruguaja a nie Gabunu, Angoly, Nigérie, Iraku, či Arménska. „Je to ešte o to horšie, že ľudia v tých chudobných krajinách nemajú na výber, vakcíny tam proste nie sú, sú na ich kúpu chudobní.“

Matematik tvrdí, že veľká časť Slovenska sa asi cíti ako na Bahamách, ale sú len ako na susednej Ukrajine. „Očkovanie totiž znamená bohatstvo a bohatstvo znamená očkovanie. Ak je jedna vec, ktorú sme počas pandémie nezvládli, tak je to toto, mnohí ani nerozumejú tomu, ako slabé očkovanie v ich regiónoch priamo prehlbuje ich budúcu chudobu.“

Gates varuje pred očkovacím nacionalizmom

Zakladateľ Microsoftu Bill Gates trvá na tom, že ľudia sa musia poučiť z lekcie, ktorú nám aj v týchto dňoch dáva COVID-19. Podľa miliardára žiaľ stále „nie sme pripravení na ďalšiu pandémiu“, dúfa však, že sa to o pár rokov zmení. Ako veľkú príležitosť na pokrok vidí nové lieky, testovanie či nové poznatky v oblasti epidemiológie.

„Táto pandémia je zlá, ale budúca pandémia môže byť 10-krát vážnejšia,“ uviedol magnát a vyzval vlády, aby chránili svojich občanov pred možnými novými chorobami. Na druhej strane filantrop priznal, že ak by sa táto pandémia vyvinula pred piatimi rokmi, svet by nemal vakcínu v tak krátkom čase. Vlády po celom svete na svojom blogu vyzýva, aby sa vyhli „očkovaciemu nacionalizmu“ a vakcíny distribuovali spravodlivo.

zdroj: TASR/AP Gian Ehrenzeller

V rozhovore pre Financial Times cez Skype 2. apríla 2020 podnikateľ uviedol, že táto pandémia koronavírusu bola vôbec „najväčšou udalosťou, ktorú väčšina z nás zažije za celý svoj život.“ Bill Gates však vyjadril aj obavy, že podobná pandémia sa pri súčasných podmienkach a rozsiahlemu turizmu môže opakovať každých 20 rokov.

„Smutnou realitou zostáva, že COVID-19 nemusí byť poslednou pandémiou. Nevieme, kedy udrie ďalšia, ani to, či to bude chrípka, koronavírus alebo nejaké nové ochorenie, ktoré sme nikdy predtým nevideli.“

Gates dúfa, že skúsenosti, ktoré sme všetci nadobudli za posledný rok, povedú k dlhodobej zmene spôsobu myslenia ľudí o globálnom zdraví. Verí tiež, že ľuďom v bohatých krajinách pomôžu si uvedomiť, že investície do globálneho zdravia prospievajú nielen krajinám s nízkym príjmom, ale všetkým na planéte.

„Rovnako, ako druhá svetová vojna bola určujúcou udalosťou pre generáciu našich rodičov, aj pandémia koronavírusu, ktorú práve prežívame, bude určovať našu. Myslíme si, že svet má dôležitú príležitosť premeniť ťažko nadobudnuté ponaučenia z tejto pandémie na zdravšiu a rovnocennejšiu budúcnosť pre všetkých.“