Matovič chce splniť sľub. Politici by mali za svoje chyby zaplatiť, doslova

Poslanci OĽANO chcú zaviesť funkčný mechanizmus trestania verejných funkcionárov za spôsobenú škodu. Návrh podľa poslancov vychádza z jednej z najzásadnejších priorít vlády, ktorá je zakotvená v jej programovom vyhlásení v kapitole o boji proti korupcii, aby Slovensko bolo férovou a transparentnou krajinou.

Chyby a tresty

Zaviesť funkčný mechanizmus „trestania“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami má návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor SR. Novelu predložila do parlamentu skupina poslancov vládneho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO).

Novou legislatívou sa definuje pojem verejný činiteľ, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá má oprávnenie konať v mene orgánu verejnej moci, teda napríklad minister, alebo osoba, ktorá je orgánom verejnej moci, napríklad starosta obce.

Stanovujú sa zásady nakladania s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu alebo územnej samosprávy. Tieto zásady zabezpečujú, aby verejný činiteľ verejnými prostriedkami neplytval, starostlivo zvážil ich využitie a aby sa snažil nachádzať čo najekonomickejšie riešenia situácií, ktoré sa môžu vyskytnúť.

Vedomá nepozornosť

„V prípade, že verejný činiteľ nekoná v súlade s týmito zásadami alebo inými povinnosťami, ktorými je viazaný, zodpovedá za spôsobenú škodu. Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa v zmysle navrhovanej právnej úpravy je koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj na základe nedbanlivostného konania,“ píšu predkladatelia v dôvodovej správe.

O tzv. vedomú nedbanlivosť ide vtedy, keď verejný funkcionár vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí. Takéto konanie podľa predkladateľov zahŕňa aj inštitút odporovateľnosti právnych úkonov.

zdroj: TASR/Pavol Zachar

„Slúži na zabránenie účelového zbavovania sa majetku dlžníka s cieľom ukrátiť majetok veriteľa – v danom prípade štátu alebo územnej samosprávy reprezentovanej verejným činiteľom,“ priblížili poslanci v dôvodovej správe.

Za jediný možný dôvod vyvinenia sa, tzv. exkulpácie, navrhujú poslanci prípad, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, „pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom“.

Návrh podľa poslancov vychádza z jednej z najzásadnejších priorít vlády, ktorá je zakotvená v jej programovom vyhlásení v kapitole o boji proti korupcii, aby Slovensko bolo férovou a transparentnou krajinou.

Iniciovať konanie by sa malo z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo územnej samosprávy by konal generálny prokurátor. Návrh hovorí aj o možnosti poistiť sa pre „predmetný typ zodpovednosti za škodu“.

Na uplatnenie práva na náhradu škody by chceli poslanci zakotviť desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. januára 2023.