Mesto duchov je zamorené nebezpečným toxickým materiálom. Doma ho môžu mať aj mnohí Slováci

V západnej Austrálii leží mestečko, ktoré bolo kedysi rušným domovom tisícov obyvateľov. Dnes je však Wittenoom jedným z najtoxickejších miest na svete. Podľa portálu Australian Broadcasting Corporation ti stačí, ak sa tam nadýchaš miestneho vzduchu a hrozí ti otrava. 

Aj napriek tomu, že toto mestečko nie je ani zďaleka bezpečné na život, ešte minulý rok tam žila posledná obyvateľka 80-ročná Lorraine Thomas. 

Mesto duchov, ako ho mnohí ľudia prezývajú, láka však stále viac a viac odvážnych turistov. Ako uvádza portál The Sydney Morning Herald, štát sa preto rozhodol Wittenoon doslova vymazať z mapy. Vstup do mestečka je okrem toho trestný a v blízkej budúcnosti ho chcú celé zrovnať zo zemou.

Mestečko potichu zabíjalo svojich obyvateľov

Wittenoon bol v 30. rokoch 20. storočia vo svojom najväčšom rozkvete. V mestečku žilo tisíce ľudí a priemysel tu doslova prekvital. Pôda tam totiž bola bohatá na modrý azbest. Práve to využilo množstvo Austrálčanov, ktorí tam dochádzali za prácou v baniach. 

Ako uvádza portál Brainee, azbest sa pritom v minulosti používal vo veľkom aj v Československu a neskôr aj na Slovensku. V mnohých budovách sa nachádza azbest a stavby s eternitovými strechami, ktoré obsahujú azbestové vlákna, sú na tom ešte horšie.

Wittenoom’s asbestos mining waste, right next to Karijini National Park, continues to lay unresolved after 55 years. It is the largest contaminated area in the southern hemisphere and impacts 7 Aboriginal language groups. https://t.co/VEL6QNOT46 pic.twitter.com/J0adosp5LL

— Judy Dunlop (@Judy_Dunlop) July 5, 2021

Z Wittenoomu sa tak stalo počas nasledujúcich troch desaťročí na prvý pohľad typické banské mestečko. Mnohí ale netušili, že svojich miestnych obyvateľov postupne zabíjalo. V meste počas svojho fungovania zomrelo v dôsledku vdýchnutia vlákien azbestu viac ako 2-tisíc ľudí.

Nakoniec sa bane zatvorili v roku 1996, pretože už viac nepredstavovali zisk. Po ich zatvorení ale zostali v mestečku tri milióny ton toxickej azbestovej hlušiny. Tá ešte aj dnes zamoruje okolitý vzduch.

Namiesto odstránenia spomínanej azbestovej hlušiny chce vláda skládku kvôli vysokým nákladom iba uzavrieť, mesto zbúrať a zakázať tam vstup. 

„Ak niečo veľmi dlho tajíte a skrývate, časom to bude chcieť vidieť každý,“ reagoval na nárast turistického ruchu v lokalite bývalý obyvateľ Wittenoomu a bývalý poslanec za stranu Zelených v Západnej Austrálii Robin Chapple.

This mining Wellness Wash builds on Julie Bishop’s role as a lawyer aggressively defending CSR.

CSR stripped assets of it’s subsidiary Midalco that ran the Wittenoom Asbestos Mine.

CSR relied on Midalco’s limited liability to avoid compensating workers dying of Mesothelioma.
. pic.twitter.com/a1HXFbkOz0

— Brent Allpress (@BrentAllpress) July 19, 2022

Podľa slov Chappla je za zamorenie a teda aj vyčistenie zodpovedná iba vláda a ťažobný priemysel.

Nebezpečná návyková látka u detí

Čo sa týka otravy, lekári v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave nedávno riešili niekoľko prípadov akútneho prejavu toxického účinku návykových látok u detí. Štyria pacienti priznali požitie látky HHC. Zdravotný stav jedného z nich si vyžiadal hospitalizáciu. Lekári upozorňujú, že výrobky s obsahom tejto látky sú voľne dostupné v automatoch a prístupné akýmkoľvek užívateľom. TASR o tom informovala hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.

U zvyšných detí prítomnosť HHC lekári nevedeli jednoznačne potvrdiť.

Slovenské obchody sťahujú z predaja nebezpečné vianočné svetielka. Môžu ohroziť zdravie

„Po nadobudnutí vedomia nevedeli udať presné, respektíve ani približné zloženie požitých látok, pretože požili alebo vypili látky v kombinácii. Domnievame sa, že požitie HHC je pre jeho dostupnosť veľmi časté, mnohé z detí nevyhľadajú lekársku pomoc a v mnohých prípadoch osoby v okolí týchto detí nerozlíšia toxický účinok tejto látky,“ priblížil primár oddelenia urgentného príjmu NÚDCH Marcel Brenner.

Zdravotný stav dieťaťa po požití HHC závisí od dávky, respektíve od prípadnej kombinácie s inými látkami, ako lieky, alkohol či drogy.

„Hoci riziko toxického účinku, ktorý by bezprostredne ohrozoval život dieťaťa, nie je veľké, ale riziko sekundárneho poškodenia pádom, nekontrolovaným správaním alebo navodením poruchy vedomia je veľmi veľké,“ doplnila Kamenická.