Michal Sabo: „Horí nám dom,“ sucho konštatuje pán s pivom v ruke. Z bytovky do výšky šľahajú plamene (KOMENTÁR)

grécko požiare
TASR/AP Photo/Thanassis Stavrakis

Michal Sabo (39) je autorom podcastu SABO SEBOU, aktivista a predseda petičného výboru prvej slovenskej klimatickej petície #klimatapotrebuje. 

„Horí nám dom,” sucho konštatuje pán s pivom v ruke sediac na terase pred bytovkou, v ktorej býva. Z tej bytovky do výšky šľahajú plamene.

„Ale veď nehorí… až tak,” hodnotí prísediaci sused.

„Všetci tu zomrieme,” dobehne s krikom tínedžerka a trasie všetkými navôkol.

„Poďme okamžite hasiť,” navrhuje akčne jej rovesník z ulice.

„Prečo by som mal niečo hasiť? Ja som ten požiar nezaložil,” ohradzuje sa pohoršene ďalší obyvateľ.

„A ste si fakt istí, že horíme? Mne sa nezdá,” laxne sa otáča pani na lavičke opodiaľ.

„Akože horieť to horí, ale zas hasiť nemusíme. Trochu to pokropíme, dobre bude,” navrhuje ktosi z davu.

„Iba trochu. Nie veľa. Tak akurát. Nepreháňajme to,” utvrdzujú sa vzájomne ďalšie hlasy vo vrave.

„Ľudia, čo tu len tak postávate? Všetko ide do tla,” dobieha vydesená matka s kočiarom.

„Ta reku, haste vy, mladí. Čo my, starí? Čo my môžeme,” zalamuje rukami seniorka z dvanásteho poschodia.

„U vás na dvanástom nehorí,” zadúša sa plačom slečna z prvého, ktorá už prišla o všetko.

„Nehorí,” rezolútne hlási príchodzí developer, ktorý úplne presne vie, čo požiar spôsobilo.

Nepripomína vám to niečo?

Naoko sa môže zdať, že ide o opis fiktívnej situácie. Opísal som vám však realitu. Podobné debaty prebiehajú dnes a denne na sociálnych sieťach pod príspevkami o klimatickej kríze.

Pod každým jedným nájdete niekoho, kto tvrdí, že zmena klímy sa deje, ale nie až tak, ako píšu v novinách. Je tam vždy niekto, kto si myslí, že robíme málo a tomu oponuje niekto, kto je presvedčený, že robíme prehnane veľa. A celé to vlastne nemá zmysel.

Potom sa do debaty primieša ktosi s obligátnou otázkou – čo tá Čína a Amerika? Dozaista, nemôžeme opomenúť prirodzené cykly, erupcie na Slnku či tvrdenia, že keď minule snežilo v máji, tak žiadne otepľovanie predsa existovať nemôže.

Klimatická kríza sa deje. Jej dopadom sa nevyhneme, keďže globálna priemerná teplota už prekročila 1° C. V Parížskej dohode sme sa pred šiestimi rokmi zaviazali, že celosvetové emisie skleníkových plynov musia najneskôr v roku 2020 prestať stúpať.

Nestalo sa. Svetové emisie idú naďalej hore. Tiež sme prisľúbili, že otepľovanie do konca storočia udržíme pod maximálne 2° C a podľa možnosti významne pod touto hodnotou. Podľa OSN sme aktuálne na 2,7 stupňovej dráhe.

Medzivládny panel pre zmenu klímy vo svojej augustovej správe hovoril o zničujúcom raste hladín oceánov, vlnách horúčav, požiaroch a záplavách v oveľa väčšej frekvencii než doteraz, ak nepristúpime k drastickému zníženiu emisií, ktoré povedú k uhlíkovej neutralite do roka 2050. A predsa, po tohtoročnom klimatickom samite nepočúvame o úplnej stopke pre využívanie uhlia, ale iba o odklone od jeho používania.

COP26 bol považovaný za kľúčové podujatie, za našu “poslednú šancu”. Síce vedci to tvrdia už minimálne tri desaťročia, až teraz boli fosílne palivá označené za hlavnú príčinu globálneho otepľovania.

Glasgow sa skončil kompromisom, skonštatoval generálny tajomník OSN Antonio Guterres a dodal, že to „odráža záujmy, podmienky, rozpory a stav politickej vôle v dnešnom svete”.

Opäť… Nepripomína vám to niečo?

“Horí nám planéta,” kričí aktivistka.

“Ale veď nehorí… až tak,” chlácholí ju politik.

“Nehorí,” uzatvára debatu lobista fosílnej spoločnosti.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie